Slovensko oslavuje, hokejisti vezú domov striebro. Chára s Kopeckým ho venovali Demitrovi

Šampionáty v Škandinávii sú pre Slovensko požehnaním. Pred desiatimi rokmi priviezli hokejisti zlaté medaile zo švédskeho Göteborgu, tento rok vezú domov striebro z fínskych Helsínk. Vo finále už nestačili na nepremožiteľných Rusov, ktorých ťahali ofenzívne superhviezdy Evgeni Malkin, Alexander Ovechkin, Pavel Datsyuk alebo Alexander Semin, podľahli mu 2:6.

Napriek tomu je druhé miesto obrovským úspechom, v aký pred turnajom mohol možno niekto tajne dúfať, ale málokto ho naozaj čakal. Veď Slovensko štyrikrát po sebe nepostúpilo na svetovom šampionáte ani do štvrťfinále, vlani v Bratislave to bolo pre fanúšikov obrovské sklamanie. Tento rok sa o postup do vyraďovacích bojov musel tím pobiť do poslednej chvíle s Francúzskom, prekvapením základnej skupiny.

Potom sa však mužstvo vedené českým trénerom Vladimírem Vůjtkom rozbehlo k fantastickej jazde. Vo štvrťfinále šokovalo Kanadu s hviezdami NHL ako Ryan Getzlaf, Corey Perry, John Tavares alebo Jeff Skinner, v semifinále vyradilo Čechov. A vo finále skvelým taktickým výkonom vzdorovalo nadupaným Rusom... Avšak len jednu tretinu.

"Urobili sme nejaké chyby, defenzíva už ten nápor nevydržala. Svoju úlohu zohrala aj únava," upozornil Vůjtek po finále.

Jeho zverenci zažívali rozporuplné pocity. Boli trochu smutní z porážky, ale aj šťastní z druhého miesta. "Sme sklamaní, ale zároveň hrdí," vyhlásil kapitán mužstva Zdeno Chara, ktorý dal vo finále jediné dva slovenské góly. "Je veľká česť hrať finále majstrovstiev sveta. Povedal som to aj chlapcom, aby si tie chvíle užili. Nikdy neviete, kedy a či vôbec sa to v kariére ešte podarí," dodal obranca celku Boston Bruins.

"Rusi si zlato zaslúžili, neprehrali na turnaji ani jediný zápas. Ku skvelým individuálnym výkonom pridali aj tímového ducha," uznal útočník Florida Panthers Tomas Kopecky.

Práve títo dvaja hráči dali strieborným oslavám na ľade ešte hlbší rozmer. Po skončení duelu s Ruskom si obliekli dres s číslom 38, s menovkou Demitra a pohľady aj ukazováčiky upreli "k nebu".

Pavol Demitra bol obrovskou osobnosťou slovenského hokeja. Začiatkom septembra 2011 zahynul spolu s trojicou českých kamarátov (Jan Marek, Josef Vasicek, Karel Rachunek) a ďalšími hokejistami pri leteckej havárii tímu Lokomotiv Jaroslavľ. "To, čo sa vtedy stalo, bola obrovská tragédia pre slovenský, český i ruský hokej," uviedol Kopecký.

Myšlienky slovenských hráčov po poslednom zápase svetového šampionátu tak patrili práve Demitrovi, zosnulému kamarátovi z Trenčína. "Paľo bol jedným z mojich najlepších priateľov. Veľmi mi pomohol v kariére. Bez neho by som nebol tam, kde som teraz. Toto je spôsob, ako mu vzdať hold," povedal Kopecký.

"Všetci sme mysleli na Paľka počas celého turnaja, stále je v našich myšlienkach a strašne nám chyba. Chceli sme samozrejme odohrať čo najlepší turnaj. Nemáme sa za čo hanbiť a Paľko sa na nás určite díva z neba," vyhlásil Chára.

Že si po poslednom zápase sezóny oblečú dresy s demitrovou menovkou a jeho číslom 38, naplánovali Chára s Kopeckým po štvrťfinále. "Povedali sme si, že pokiaľ budeme mať medailu, tak to urobíme," popisoval útočník Floridy. "Ako sa turnaj blížil ku koncu, tak sme vedeli, čo chceme urobiť. Chceli sme si Paľka uctiť," doplnil Chára.

"Bola to taká posledná akcia, ktorú sme mohli pre Paľa urobiť. Ruskí hráči to mali v hlavách, českí tiež stratili svojich kamarátov. Šampionát sa niesol v tom duchu. Som rád, že ani jeden tím na tých chlapcov nezabudol," povedal kouč Vůjtek.

Pietna spomienka sprevádza obrovskú radosť, ktorú hokejisti svojim fanúšikom urobili. Slovensko je hore nohami, prílet z Helsínk oslavuje s podobnou hrdosťou a nadšením, ako zlaté medaile z majstrovstiev sveta pred desiatimi rokmi. "Prebudili sme fanúšikov, urobili sme im radosť a naplnili sme ulice," tešilo Vůjtka. "Preto sa šport robí. Je pekné, že sa nám to podarilo. Slovensko je malá krajina, nepodarí sa to každý rok, ale keby sa to zopakovalo raz za dva či tri roky, bolo by to krásne."