Nevyspytateľný život na hrane farmy a NHL

V sobotu vám počas sezóny 2018-19 v rubrike 'Pod oknami NHL' ponúkame výlet za hranice súťaže. Pozrieme sa na osobnosti, bývalých hráčov či trénerov, ktorí pôsobia v Európe, v juniorkách či na farme, ale vždy majú nejakú spojitosť s najlepšou severoamerickou ligou.. V najnovšom diele sa venujeme neistote slovenských a českých hráčov pendlujúcich medzi záložným a prvým tímom.

Všetci sa vybrali do zámoria splniť si hokejový sen. Lenže na to, aby konečne nastálo hrali v NHL, ich výkonnosť zatiaľ nestačí. Žijú na hrane a každý po svojom bojujú o ďalšiu šancu.
Takých hráčov je v aktuálnej sezóne zo Slovenska aj z Českej republiky hneď niekoľko. Všetci prežívajú týždne neistoty, ktoré ich príbehy spájajú.
Stelesnením nezlomnej trpezlivosti je v tomto smere jednoznačne Peter Cehlárik z Boston Bruins, ktorý v sezóne (ne)pravidelne putuje medzi prvým a záložným tímom v Providence.
Viac o téme: [Rozhovor: Peter Cehlárik\]
"Teraz som bol našťastie na tých pár dní dole len papierovo, fyzicky som ostal s tímom v Bostone a nemusel som cestovať tam a späť," pripomenul slovenský útočník, že odoslanie do NHL nie vždy nevyhnutne znamená sťahovanie. "Ale je fakt, že tých ciest už bolo viac. Je to súčasť hokejového života, ešte bohužiaľ aj pre mňa. Mám dvojcestný kontrakt, takže to musím brať tak, ako to je. A vždy byť pripravený využiť ďalšiu šancu."
Aj keď rodák zo Žiliny je len záplatou (v dobrom slova zmysle) v období absencií a slušne sa mu darí - v 14 zápasoch strelil štyri góly na ďalšie dva prihral - svoju úlohu hráča s dvojcestnou zmluvou vníma pozitívne a nerozhodilo ho ani výrazné posilnenie kádra v rámci trade deadline o Marcusa Johanssona a Charlieho Coylea.
"To je skrátka NHL. Uzávierka prestupov je nevyspytateľná, Bruins priviedli dvoch hráčov, Johansson a Coyle sú obidvaja kvalitné posily a teraz je tu tým pádom veľa dobrých útočníkov. Je len na trénerovi a manažérovi, akú dá komu úlohu a koho postaví. Tá moja je taká, že musím byť stále ready na telefóne a čakať, kedy budem v zostave."

Vzorom pre všetkých, ktorí by z farmy radi prenikli do NHL, musí byť chtiac-nechtiac brankársky veterán Peter Budaj z Los Angeles Kings.
Ten už zažil asi úplne všetko. Len za posledných dva a pol roka bol na nejaký čas jednotkou, keď sa nadlho zranil Jonathan Quick, sťahoval sa do Tampa Bay Lightning, vrátil sa späť a teraz číha na šancu v Ontariu z pozície trojky Kings.
"Všetko som skrátka bral tak, aby som vždy chytal čo najlepšie. Ostatné veci, ako kde človek bude, sú už na vedení," povedal v jesennom rozhovore pre NHL.com/sk.
"Ja len musím byť pripravený na všetko. Poslali ma na farmu a aj tam musím chytať čo najlepšie. Človek samozrejme nechce byť povolaný nahor len vo chvíli, keď sa stane nejaké zranenie, ale preto som tu, aby som zaskočil vždy, keď to tím bude potrebovať. Ja som bol vždy vďačný už len za to, že som tu a môžem tu byť aj naďalej. Veď je to predsa miesto, na ktorom by chceli byť tisíce a tisíce hráčov," pripomenul Budaj.
"Tá možnosť, že môžem byť s chlapcami v kabíne NHL, že stále môžem hrať hokej, je pre mňa nesmierna česť a naozaj som za ňu veľmi vďačný."
V 36 rokoch - klobúk dolu! Ak o sebe niekto pochybuje, mal by si stále dokola čítať Budajove slová.

Ale čakateľov na šancu je pochopiteľne viac. Erik Černák si miesto v zostave Lightning už vybojoval, ale napríklad Martin Marinčin z Toronto Maple Leafs alebo Marko Daňo z Winnipeg Jets by tiež mohli pútavo rozprávať o trpezlivosti. Každý z trochu inej pozície.
S Čechmi je to podobné. Medzi nimi je najväčším cestovateľom a v tomto smere Cehlárikovým veľkým konkurentom obranca Filip Hronek z Detroit Red Wings. Ten bol na začiatku sezóny v kádri prvého tímu a do začiatku marca už niekoľkokrát vymenil NHL za AHL a naopak.
"Tréneri sa s nami rozprávajú, snažíme sa odstraňovať chyby. Napríklad ja si musím vycibriť hru v obrannom pásme a podporovanie útokov," povedal v októbri, keď získaval prvé skúsenosti s najslávenejšou ligou na svete. "Pre nás mladších hráčov je dobré, že máme šancu sa ukázať. Vôbec mi nevadí, že žijem zo dňa na deň," dodal.

Medzitým sa snaží čerpať inšpiráciu všade, kde sa dá. Pred rokom mu v Grand Rapids veľmi pomáhal napríklad ostrieľanejší kolega Brian Lashoff.
"Už na začiatku sezóny mi hovoril, že keby som niečo potreboval, nech prídem. Tak sme sa neskôr dohodli a on ma na videách učil, ako sa správať v určitých situáciách. Teda hlavne v prečíslení, v rohoch, učil ma rôzne finty na uľahčenie, aby som sa s každým nemusel pretláčať."
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Vítaná pomoc. Teraz, keď už zase naskakuje do hry v drese Red Wings, zase môže zblízka pozorovať, ako sa na ľade správajú tie najväčšie hviezdy. "Občas sa pozriem, ako hrajú Erik Karlsson alebo Drew Doughty, snažím sa niečo si od nich zobrať," priznal.
Talentovaný Filip Zadina je v úplne inej situácii. Vedenie Detroitu ho hneď na začiatku sezóny poslalo oťukať sa do AHL a v prvom tíme dostal šancu až teraz vo februári. Lenže tá je obmedzená. "Viem, že po deviatich dueloch musím ísť späť, ale to nič neznamená. Chcem si to užiť, hrať svoju hru a predvádzať najlepšie výkony. Uvidíme, či si ma v ďalšom ročníku nechajú v tíme."
Ale či zaujme, závisí od neho. Zatiaľ odohral dva zápasy a nedarilo sa mu zle. Aj jeho cesta určite môže byť príkladom pre mladých Slovákov, ktorí na farme možno ostanú dlhšie, ako by si želali.