V New Jersey hokejisti zápasia o lepšiu povesť

Ako doplnok k tradičnému augustovému seriálu 31 tímov za 31 dní naša redakcia pripravila seriál Genius loci, ktorý prináša netradičný pohľad na prostredie, v ktorom sa hrá NHL. Autori Michael Langr a Marek Burkert na svojich cestách spoznali 25 zo 31 štadiónov a miest National Hockey League a v ďalších arénach boli ostatní redaktori. Preto vám môžeme sprostredkovať malý letný 'výlet' do všetkých destinácií ligy z osobného pohľadu. V tomto diele sa zameriame na New Jersey Devils.

Už prezident Benjamin Franklin v 18. storočí opisoval New Jersey ako sud, ktorý je deravý na oboch stranách. O štáte na východnom pobreží Ameriky sa drsne vtipkuje už stovky rokov. Hokejisti Devils však dokázali podceňovanej oblasti vydobyť na ľade aspoň nejaký rešpekt.
Generálny manažér Lou Lamoriello začal na konci 80. rokov priam vojenskou drezúrou vytvárať z podceňovaného tímu pravidelného účastníka play off a od polovice 90. rokov aj tradičného adepta na Stanley Cup.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Na predsezónne kempy prichádzali všetci hokejisti nakrátko ostrihaní a nahladko oholení. Len tie najväčšie hviezdy dostali od Lamoriella povolenie, aby mohli nosiť na miestne pomery extravagantné čísla ako 68 alebo 89, čo sú čísla Jaromíra Jágra a Alexa Mogilnyho. Superhviezdy spojené s klubom ako Scott Stevens, Patrik Eliáš a Scott Niedermayer si však v pohode vystačili s dresmi do čísla 30...
"Lou to chce takto, aby všetci mali pocit, že sú si rovní. Je to o tímovom duchu," vysvetľoval bývalý hráč Devils Petr Sýkora, ktorý v roku 2000 získal v New Jersey svoj prvý Stanley Cup.
Fanúšikovia Devils boli dlhé roky zvyknutí putovať na veľké zápasy do East Rutherfordu, kde stála hala uprostred parkovísk a diaľničných križovatiek postavených na tunajších močiaroch. Napriek všetkým úspechom a trom Stanley Cupom sa permanentne hovorilo o sťahovaní klubu.
Až vybudovanie supermodernej arény Prudential Center v centre mesta Newark nadobro odohnalo myšlienky na presídlenie mimo New Jersey.

Od roku 2007 súperi cestujú za Devils do haly prezývanej 'The Rock' čiže Skala. Pôvodne mali byť okolo nej postavené nové reštaurácie, kancelárie a byty. Z veľkých plánov nakoniec nič nebolo a tak sa aréna ocitla tak trochu na území nikoho.
Divoké povesti o nevľúdnosti Newarku totiž nie sú až také prehnané. Počas desaťminútovej cesty od stanice Penn Station prechádzate okolo bezdomovcov, narkomanov a opilcov. Predstavy o akomsi štandarde spĺňa asi len neďaleký hotel Robert Treat. Určite to však nie je nič prepychové. Ošarpané centrum Newarku žiadnu veľkú zábavu neponúka.
"Tu naozaj nie je kam ísť," prikyvuje Pavel Zacha. "Máme tu len zimný štadión a potom ideme všetci preč... Fakt tu len zaparkujeme, ideme na tréning alebo na zápas a potom rýchlo zbohom. Tu totiž naozaj nie je čo robiť," podotkol dvadsaťdvaročný útočník Devils, ktorý býval spoločne s ďalšími mladými spoluhráčmi v Jersey City.
Starší hráči, ktorí už mali rodiny, mierili do oveľa krajšieho West Orange, kde býval aj najproduktívnejší hráč v dejinách klubu Eliáš. V stráženom komplexe mal dom napríklad aj center Travis Zajac.
[Viac zo seriálu preview 31 za 31 na NHL.com/sk]
Len desať minút jazdy autom sa pritom nachádzala oblasť East Orange s prázdnymi, vybývanými domami a ulicami, kde sa neodporúča zastavovať. O niekoľko kilometrov ďalej sa hneď vedľa rodinných domov zelenali parky a golfové greeny.
"Mali sme tam ihrisko, bazény, bolo tam veľmi príjemne. Len raz sme riešili problém, keď sekuriťáci púšťali dovnútra svojich kamarátov a tí potom niekomu vykradli auto. Za mesiac sa to stalo asi päťkrát, tak ich vyhodili a zase bolo dobre," opisoval Eliáš, ako sa cítil na predmestí.
"Všetko sme mali pekne pokope a na to si človek rýchlo zvykne. Zápchy na uliciach sa dali vydržať."
Plány na 'poľudštenie' centra Newarku sa príliš nevydarili, aj keď davom fanúšikov v diabolsky červených dresoch sa v deň zápasu Devils nedá uprieť istá pôsobivosť. Keď sa s pokrikom "Let's Go Devils" hrnú okolo sochy gólmana Martina Brodeura, máte pocit, že to tu naozaj žije.
Atmosféru v hale ešte vylepší vydarený 'ohnivý' videomapping v rámci predzápasovej šou. V poslednej sezóne, keď Devils nabrali stratu na postupové pozície, atmosféra v Prudential Center dosť ochladla a dokázali ju rozpumpovať len vypäté zápasy s New York Rangers. Že ste na Devils vám však stále pripomínajú logá napríklad aj na splachovačoch záchodov.

Aréna bola pôvodne projektovaná tak, aby v nej mohli nastupovať aj basketbalisti New Jersey Nets, ktorí sa však v roku 2012 presťahovali do Brooklynu. Basket sa tu hrá už len vďaka mužstvám NCAA, fanúšikovia sem chodia aj na pravidelné koncerty rodákov z New Jersey Brucea Springsteena a Jona Bon Joviho.
Medzi veľké pozitíva rozľahlej Prudential Center patrí dokonalá starostlivosť o divákov. Tridsaťtonová kocka nad ľadom ponúka návštevníkom výborný prehľad. Pre tých, ktorí sa zdržali pri stánkoch s občerstvením a pivom alebo v reštauráciách, slúži ďalších 750 obrazoviek rozmiestnených v celej aréne. Nevyhnutnosťou je aj vynikajúce ozvučenie. Tak vyzerá pohodlie pre 16 514 divákov, na Newark až trochu nezvyklé.
Ak by ste chceli byť počas zápasu v sektore pri ľadovej ploche, musíte si na zakúpenie vstupenky vyčleniť viac ako 230 dolárov, na sedadlo pod strechu vám však bude pokojne stačiť aj tridsaťpäť. Vďaka kvalite opisovaného audiovizuálneho komfortu však ani na týchto miestach naozaj o nič neprídete a ešte ušetríte peniaze, ktoré vám potom ostanú na nákup vo fanshope Devils.
S čertovským logom na tričku však musíte byť pripravení, že počas výletu do New Yorku si z vás miestni budú uťahovať.
"Viete, čo majú spoločné New Jersey Devils a Titanic? - Vyzerajú dobre... Kým sa dotknú ľadu."