Rýchli a sebavedomí. Američania dozreli a v Soči budú čiernym koňom turnaja

Obrodenie amerického hokeja je dokonané a dokázať by to mala aj olympiáda v Soči. Potom, čo odišla generácia víťazov Svetového pohára 1996, trvalo dlho, kým po chudobných rokoch vyrástlo nové pokolenie hokejistov schopných porovnávať sa s absolútnou svetovou špičkou. Vancouver 2010 však ukázal, že tím USA do tejto fázy dozrel (v dramatickom finále s Kanadou siahal po zlatých medailách, nakoniec prehral v predĺžení) a teraz prišiel čas potvrdiť to aj na veľkom európskom ľade.

Rok čo rok dorastá v Spojených štátoch nový ročník hokejistov svetovej triedy, mládežnícke výbery zbierajú na svetových šampionátoch medaily vrátane tých najcennejších. Vo februári predstavia Spojené štáty rýchly, dynamický a sebavedomý tím, ktorý by mohol byť čiernym koňom turnaja...

...pokiaľ nájde hviezdneho prvého centra, ktorý potiahne mužstvo tak, ako Sidney Crosby Kanadu alebo Evgeni Malkin ruskú zbornú.

...a pokiaľ sa chytí brankárska jednotka. Na tento post je síce veľa kvalitných kandidátov, ale nikto v takej forme, aby bol podobným postrachom a osobnosťou ako napríklad fínski brankári alebo Švéd Henrik Lundqvist.

Američania nemajú superhviezdu na poste prvého centra, ale majú štyroch stredných útočníkov, ktorí dokážu odviesť solídnu prácu na oboch stranách ihriska a sú náležite kreatívni.

David Backes by si mal rozumieť so spoluhráčom T.J. Oshiom zo St. Louis, ktorý je vo výbornej forme (v posledných 14 zápasoch nazbieral 15 bodov). Strelec Phil Kessel by zasa mohol pasovať k šikovnému Joeovi Pavelskimu. Dvaja najlepší americkí útočníci Zach Parise a Patrick Kane by sa mali stretnúť na krídlach prvej formácie.

O góly sa okrem Kanea s Kesselom bude starať aj James van Riemsdyk alebo Bobby Ryan, šancu môže dostať aj Paul Stastny. Tvrdosť prinesie Dustin Brown a žolíkom na prípadné nájazdy vo vyraďovacích bitkách by mohol byť mladík Alex Galchenyuk.

Do nominácie by mal patriť aj bojovník Ryan Callahan z New York Rangers, ale toho minimálne na mesiac vyradilo z hry zranené koleno a otázkou je, či sa pred Soči stihne dostať do patričnej formy.

Obrana Američanov je vyvážená a stojí na množstve ofenzívnych tipov. Otázkou je, ako budú zvládať hru na veľkom klzisku. "Na osem miest máme dvanásť kandidátov," uviedol generálny manažér tímu USA David Poile.

Tým, kto pôjde na sto percent, je jednoznačne Ryan Suter, ktorý bude v Soči lídrom americkej defenzívy. Útok by mal podporiť Keith Yandle a ťažko vynechať Kevina Shattenkirka, zástupcu hviezdnej defenzívy St. Louis. Vzhľadom na zranenie pittsburského Paula Martina by mohol byť prekvapením nominácie produktívny Torey Krug z Boston Bruins. A John Carlson sa v 23 rokoch stal kľúčovým zadákom Washington Capitals.

Fanúšikov asi najviac rozdeľuje Dustin Byfuglien. Ten je v aktuálnej sezóne najproduktívnejším obrancom Američanov a na ľade vo Winnipeg Jets trávi takmer rovnaké množstvo času ako Suter v Minnesota Wild. Mnohí mu však vyčítajú značne nekonzistentné výkony.

Pred sezónou sa zdalo, že o post americkej jednotky na olympiádu sa hlási Jonathan Quick. Muž, na ktorom Los Angeles Kings postavili v play off 2012 svoju prekvapujúcu cestu za Stanley Cupom, však v novom ročníku neprekonateľnú stenu rozhodne nepripomínal a aktuálne má navyše zranené trieslo. Na ľad by sa mal síce vrátiť včas, ale otázkou je, v akej forme.

Prvým gólmanom by sa tak mal znovu stať Ryan Miller, ktorý doviedol USA k striebru z poslednej olympiády. V zostave slabých Buffalo Sabres je svetlým článkom aj tento rok, zdobia ho skúsenosti aj rešpekt.

Zdravotné problémy trápia aj Jimmyho Howarda z Detroit Red Wings, a tak sa v otázke dvojky bude pravdepodobne rozhodovať medzi Benom Bishopom z Tampa Bay Lightning a Corym Schneiderom z New Jersey Devils. Tajným tromfom by mohol byť obrodený veterán Tim Thomas.

Keby sa nominácia dala utvoriť až tesne pred olympiádou, vyzerala by pravdepodobne trochu inak. Vzhľadom na to, že ju vedenie americkej výpravy plánuje oznámiť 1. januára, v nej však môžu chýbať mená ako Quick, Martin alebo Callahan. To však nemusí prekážať - mužstvo USA sa bude totiž viac než ktokoľvek iný tím spoliehať viac na tímový výkon, než na jednotlivé hviezdy. Zopakovať olympijské finále aj v Európe (a možno ho aj vyhrať) pre túto skupinu hráčov rozhodne nie je nereálna méta.