Cibák: Stanley Cup mi dal skúsenosti na celý život

V sezóne 2026-27 vám na NHL.com/sk budeme prinášať príbehy bývalých slovenských hráčov NHL. Sériu otvárame rozhovorom s Martinom Cibákom, víťazom Stanley Cupu z roku 2004 s Tampa Bay Lightning.

-------------------

Rodáka z Liptovského Mikuláša Tampa Bay draftovala v roku 1998 z 252. miesta. V NHL odohral 154 zápasov a nazbieral 23 bodov (5+18). Vrchol kariéry zažil v roku 2004, keď s Lightning získal Stanley Cup.

"Pracoval som so špičkovými ľuďmi a veľa sa od nich naučil. Ako funguje manažment, klub, kabína, lídri, ako spájajú ľudí a ako sa tím dáva dokopy. Tieto skúsenosti vo mne zostali a dnes ich viem využívať," povedal NHL.com/sk Cibák, ktorý po kariére rozvíja projekt Cibak Hockey IQ.

Ste vyučený návrhár koženej galantérie. Vyrábali ste kabelky či peňaženky. Vedeli by ste ešte dnes niečo také vyrobiť?
"Bol to odbor, kde bol človek operátor. Môj starý otec aj otec chodili na tú istú školu. Keby som si pripomenul postupy a výrobu, myslím si, že by som to ešte vedel urobiť."

Traduje sa, že keď vás v roku 1998 draftovali Lightning, dozvedeli ste sa to v akomsi 'polospánku'. Je to pravda?
"Áno. Ráno ma zobudil agent, ktorý bol priamo na drafte, a povedal mi, že si ma vybrala Tampa Bay. Poďakoval som mu, položil telefón a išiel ďalej spať. Vnímal som, že je draft, ale nebol som si stopercentne istý, že by si ma niekto mohol vybrať. Nakoniec to vyšlo."

V 18 ste odišli do Kanady. Išli by ste dnes rovnakou cestou?
"Je veľmi ťažké hodnotiť, čo je správne, pretože ligy sú dnes iné ako v roku 1998. Mal som už odohraný rok medzi seniormi v Liptovskom Mikuláši a mužský hokej bol pre mňa veľkou výhodou. V juniorke som sa pomerne rýchlo presadil a dostal som sa bližšie k ľuďom z Tampy Bay, ktorí ma sledovali. Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie."

Do NHL ste sa prebojovali cez farmu. Aké náročné bolo pochopiť svoju úlohu?
"Na farme vás formujú. Musíte pochopiť, či ste hráč do prvých dvoch útokov, alebo do tretej či štvrtej formácie. Prvý rok som bol medzi najlepšími, v druhom som nehral ani presilovky. Vtedy som začal pracovať na tom, čo odo mňa klub potrebuje. Povedali mi, že cesta do NHL vedie cez tretiu alebo štvrtú päťku, takže som sa musel naučiť nové veci, zlepšiť korčuľovanie a defenzívu. Postupne som pochopil, kde je moje miesto."

Asistentom v Tampe Bay bol Craig Ramsay, ktorý neskôr trénoval slovenskú reprezentáciu. Čo vám dal?
"Bol výborný mentor a vedel komunikovať s mladými hráčmi. Pomohol mi pochopiť rozdiel medzi farmou a NHL a detaily, ktoré som potreboval, aby som sa stal stabilným hráčom. Boli to rozhovory, videá a herné situácie. Naučil ma vnímať hru a prispôsobiť sa rýchlosti v lige."

Hlavným trénerom bol John Tortorella. Ako fungovalo spojenie 'zlého policajta' Tortorellu a 'dobrého' Ramsayho?
"Tortorella bol priamy a otvorený. Nie každý však vie správne prijať kritiku, hlavne veľké hviezdy. Na nich bol iný tlak ako na mňa. Ja som mal svoju úlohu. Bol na mňa veľmi tvrdý a očakával detaily. Keď som ich robil správne, všetko bolo v poriadku. Mali sme profesionálny vzťah a myslím si, že ma mal rád za to, čo som pre tím robil."

Najväčším úspechom vašej kariéry je Stanley Cup z roku 2004. Pamätáte si posledné minúty siedmeho finále proti Calgary Flames?
"Človek sa snažil tlačiť čas dopredu, aby sa zápas už skončil. Potom prišla úľava a emócie. Keď som vyskočil na ľad, bola to obrovská úľava zo všetkého. Ten tím sa budoval asi tri roky a v roku, keď sme sa stali šampiónmi, sa doplnil napríklad o Darryla Sydora a Coryho Stillmana. Boli to posledné dieliky do skladačky. Aj preto nám to vyšlo."

Máte dnes v živote niečo, čo dokáže nahradiť adrenalín zo siedmeho finále Stanley Cupu?
"Myslím si, že nie. Boli ďalšie veľké aj reprezentačné zápasy, ale toto neviem porovnať s ničím iným. Nie je to tlak, stres alebo strach. Je to úplne iná emócia, obrovský príval endorfínov. Odvtedy som už nič podobné nezažil."

Čo po viac ako dvoch desaťročiach zostane človeku zo Stanley Cupu?
"Najmä skúsenosti. Pracoval som so špičkovými ľuďmi a naučil som sa, ako funguje manažment, klub, kabína či lídri a ako spájajú ľudí. Tieto skúsenosti dnes viem využívať. To je asi najväčšia hodnota."

Po pôsobení v Tampe Bay ste odišli do Európy. Ako sa na toto rozhodnutie pozeráte spätne?
"Ovplyvnil to aj 'lockout' a platový strop. Dovtedy som mal jednocestnú zmluvu, potom som mal na stole viacero dvojcestných, čo som nechcel. Povedal som si, že skúsim na jeden alebo dva roky Európu. Vtedy vznikla KHL, prišlo niečo úplne iné a hral som oveľa viac minút."

Hrali ste vo Švédsku, KHL aj v Česku. Kde sa vám najviac páčilo?
"KHL bola vtedy na vysokej úrovni a vo Švédsku to bolo výborné. Švédi sú na veľmi vysokej úrovni aj v hokejovom IQ a rozmýšľaní nad hrou. V Česku som zase bol blízko domova. Každá etapa mi niečo dala."

Kariéru ste ukončili v rodnom Liptovskom Mikuláši. Boli ste pripravený na život bez profesionálneho hokeja?
"Myslím si, že žiadny hokejista na to nie je úplne pripravený. Keď príde koniec, človek sa musí rozhodnúť, čo ďalej. Ja som sa prakticky hneď pustil do ďalších činností okolo hokeja."

Vrátili ste sa na Liptov. Bolo prirodzené, že ste chceli niečo hokeju vrátiť práve tam?
"Ja som odtiaľ vyšiel a situácia tam bola dosť ťažká. Mojím hlavným cieľom bolo dať do toho svoje skúsenosti a meno, aby sa niektoré veci naštartovali. Začali sme s mojím bratrancom robiť nábory a priviedli sme k hokeju množstvo detí. Potom ma oslovilo samotné mesto, aby som postupne zobral pod seba aj ďalšie veci, pretože videli, čo sme dovtedy urobili s najmenšími. Prirodzene som tak prešiel k premene hokeja v Liptovskom Mikuláši. Nikdy som o sebe nehovoril, že som tréner. Skôr som bol pri budovaní a nastavovaní tých vecí."

Dnes rozvíjate projekt Cibak Hockey IQ. Čo je jeho cieľom?
"Deti dnes často nevedia, čo majú sledovať, pretože ich pozornosť je veľmi rozptýlená. S kolegami vyvíjame projekt, ktorý môže mladým hráčom pomôcť pri rozhodovaní v konkrétnych situáciách. Rovnako môže pomôcť klubu, manažmentu, agentovi alebo trénerovi. Ide o to, ako z množstva kvalitných informácií vytiahnuť to podstatné, čo človek potrebuje práve v konkrétnom čase. To má podľa mňa veľký význam."

Obracajú sa už na vás aj kluby?
"Robím už pilotné projekty s klubmi, ale nie so slovenskými. Druhou časťou je platforma, ktorú momentálne programujeme a ktorá bude určená širšej verejnosti. Bude ju môcť využívať hráč, rodič, tréner, agent alebo klub."

Čo by mali technológie hráčovi priniesť?
"Zaujíma ma aktuálny stav konkrétneho hráča. Čo potrebuje zlepšiť a aké rozhodnutie musí urobiť práve teraz, aby bol napríklad o týždeň lepší. Máme k dispozícii umelú inteligenciu a technológie a vieme si nimi pomôcť. Budem veľmi rád, ak tým pomôžeme slovenským hráčom, klubom či reprezentácii."