Pred 14 rokmi vystrelil Bondra Slovensku prvé zlato

Tú strelu tlačilo do siete snáď celé Slovensko. Pomaľovaní fanúšikovia s vlajkami na zaplnenom bratislavskom Námestí Slovenského národného povstania, chlapi v krčmách pod Tatrami aj babičky pred televíziou v zapadnutých dedinkách Východných Karpát. Snáď preto puk nakoniec po parádnej strele doputoval do ruskej siete a Peter Bondra rozhodol o tom, že národný tím sa stal majstrom sveta.

Od toho momentu uplynulo už 14 rokov. 11. mája 2002 porazili reprezentanti Rusko 4:2 a oslavovali titul na šampionáte IIHF a o deň neskôr priviezli z Göteborgu pohár pre majstrov sveta. Zlaté hokejové medaily sa v nedeľu popoludní prvýkrát v histórii zablýskali nad Slovenskom. Po triumfálnej jazde hlavným mestom pokračovala veselica na Námestí SNP, kam sa hráči presunuli potom, čo na letisku pozdravili tisíce rozradostených priaznivcov.

A bolo to skutočne slovenské povstanie: keď nie národné, tak hokejové. Tri mesiace pred tým fanúšikovia i hráči len ťažko prehrýzali ďalší olympijský neúspech - vyradenie z kvalifikácie na turnaj v Salt Lake City po prehre s Nemeckom a Rakúskom a remíze s Lotyšskom. Už vtedy si však hviezdy z NHL sľúbili, že keď nepostúpia do play off, na majstrovstvá do Švédska prídu.

"Všetky okolnosti, ktoré sa stretli na olympiáde, kde sme neboli schopní urobiť niečo viac... Veľmi nás to mrzelo a sme radi, že sme mohli na tomto turnaji ukázať skutočnú silu slovenského hokeja, aj keď nie za účasti úplne všetkých najlepších hráčov. Ale pri tejto skladbe mužstva sa vytvorila jedna vynikajúca partia, ktorá mala vysokú ambíciu a dokázala ju dotiahnuť do konca," povedal po víťaznom finále tréner Ján Filc.

Najdôležitejšou postavou bol vedľa lídra Miroslava Šatana, ktorý s 13 bodmi vyhral produktivitu aj cenu pre najužitočnejšieho hokejistu turnaja, práve kanonier Bondra. Na šampionáte dal v deviatich zápasoch sedem gólov a presadzoval sa hlavne v najdôležitejších zápasoch. Keď Slováci zahájili ťaženie za zlatom vyradením Kanady, ktorú v štvrťfinále porazili 3:2, sám sa o to postaral dvomi zásahmi vrátane toho víťazného v čase 4:37 tretej tretiny.

V semifinále proti Švédsku nedal hviezdny útočník Washington Capitals nájazd v penaltovom rozstrele, napriek tomu ho Slovensko vyhralo a druhýkrát za posledné tri roky sa ocitlo vo finále. Pokým však v Petrohrade 2000 v ňom podľahlo Česku, v Göteborgu ho zvládlo. Bondra totiž rovnako ako Kanade vsietil dva góly aj Rusom.

V tom pamätnom zápase išli Slováci za víťazstvom ako buldoci. Po góloch Ľubomíra Višňovského a Bondru vyhrali prvú tretinu 2:0, gólman Ján Lašák inkasoval až na začiatku druhej časti. O tri minúty neskôr to už bolo po góle Miroslava Šatana 3:1. A aj keď zborná vďaka druhému gólu Maxima Sušinského necelých päť minút pred koncom tretej tretiny vyrovnala, Bondra predĺženie nepripustil.

V čase 18:20 tretej časti si Žigmund Pálffy nakorčuľoval na modrú a prihral doľava Bondrovi, ktorý sa ocitol v situácii, ktorú tak dobre zvládal: pred sebou mal beka a mal chvíľku času na strelu. Oprel sa zápästím do hokejky a poslal puk k tyči...

"Bol to výnimočný moment. Ani sa to nedá popísať. Tá strela nebola len moja, tá bola celého mužstva. Celé naše snaženie ako by v tej chvíli sadlo na moju hokejku, ja som ten puk len vypustil. Strela išla perfektne pod hornú tyčku," opísal Bondra zlatú trefu, ktorú si občas rád pripomenie na DVD. "Keď finále vidím, ešte teraz mi behá mráz po chrbte."

Zostávalo udržať sto sekúnd. Každá z nich vyzerala ako večnosť, ale bojovníci v národných dresoch to dokázali. Naplnil sa tak sen generácií fanúšikov o reprezentácii, ktorá dobyla svet. Podarilo sa jej to už na desiatom šampionáte od rozdelenia federácie a na siedmom od postupu do elitnej skupiny MS.

"Podľa postoja ľudí z IIHF môžem povedať, že už nás berú tak, že do tej prvej svetovej sedmičky určite patríme," radoval sa Filc.

Odvtedy sa mnohé zmenilo. Slovensko ešte získalo bronz na MS 2003 vo Fínsku a v roku 2012 priviezlo opäť z Helsínk senzačné striebro, ale to bola skôr výnimka. Počet slovenských hráčov v NHL klesal a s ním aj výkony a výsledky reprezentácie, ktorá len s ťažkosťami bojuje na hranici elitnej svetovej osmičky. Vidieť to bude aj na septembrovom World Cupe, kde budú Slováci zastúpení nie vlastným tímom, ale len hŕstkou hviezd vo výbere Európy.

V nastupujúcej generácii fanúšikov zatiaľ márne čakajú na nového Bondru, Pálffyho alebo Šatana.

Spomienky na zlatý moment z Göteborgu však nikdy nevyblednú.