Pacifická divízia je nabitá silnými tímami. Favoritmi sú Vancouver, Los Angeles a San Jose
Autor Michael LangrPremiestnenie silných Vancouver Canucks a sľubných Edmonton Oilers urobilo z Pacifickej divízie pravdepodobne najsilnejšiu skupinu z celej NHL. Okrem týchto dvoch klubov by v nej mali hrať na špici aj kalifornské tímy Los Angeles Kings a San Jose Sharks, dvaja vážni kandidáti na Stanley Cup.
O play off budú bojovať aj Anaheim Ducks (prekvapenie ročníka 2012-13) a Phoenix Coyotes (prekvapenie ročníka 2011-12). Jasným outsiderom je naopak Calgary, ktorého úspech v nabitej sedmičke by bol dosť nečakaný.
Pohľad na situáciu v jednotlivých kluboch Pacifickej divízie prináša preview NHL.com/sk.
Brankári: 8
Obrana: 4
Útok: 6
Anaheim bol prekvapením minulej sezóny a na skvelé druhé miesto v Západnej konferencii by rád nadviazal aj tento rok. V novovytvorenej Pacifickej divízii to však vzhľadom na prítomnosť Vancouveru, ambíciám susedov z Los Angeles a zo San Jose bude mať sakramentsky ťažké. Tým skôr, že vyrovnané sezóny sú pre tím z Kalifornie úplne neznámym pojmom.
Správou leta bol pre klub po odchode Bobbyho Ryana do Ottawy podpis Teemu Selanneho na ďalší rok. Napriek pokračovaniu slávneho fínskeho veterána však Ducks prechádzajú omladením. Šancu v elitných útokoch pravdepodobne dostane dvadsaťpäťročný Nick Bonino aj o tri roky mladší Jakob Silfverberg, posila z Ottawy po výmene za Ryana. A aj dvadsaťdvaročný talent Kyle Palmieri.
Do klubu sa vrátil Dustin Penner, ktorý sa v Los Angeles trápil na okraji zostavy, ale v Anaheime hral pri zisku Stanley Cupu v roku 2007 v prvom útoku s Coreym Perrym a Ryanom Getzlafom. O Ryanovo miesto v prvom útoku bol v prípravnom kempe veľký boj. Kandidátom bol okrem Pennera a Matta Beleskeyho aj ďalší mladík Emerson Etem.
Kým útok môže byť považovaný za ozdobu Ducks, obrane chýbajú veľké mená. Ale na poste brankára má Anaheim kvalitu: môže si vyberať medzi švajčiarskym mazákom Jonasom Hillerom a ostrieľaným, ale v NHL takmer neokukaným Viktorom Fasthom. Tridsaťročný Švéd tento rok dokázal, že má aj na post jednotky, keď vo svojich prvých štartoch v lige vychytal osem výhier za sebou.
Brankári: 5
Obrana: 3
Útok: 4
V minulej sezóne sa Calgary príliš nevydarila stávka na Romana Červenku, ktorý pri obmedzených príležitostiach na úzkom klzisku NHL nedokázal naplno rozvinúť svoje ofenzívne schopnosti. Hľadanie elitného útočníka tak bude naďalej hlavnou úlohou Flames, klubu, ktorý sa v posledných rokoch trápi a po odchode dlhoročnej najväčšej hviezdy Jaromea Iginlu mení tvár.
V tohtoročnom kempe sa hlásilo množstvo nádejných mladíkov (vrátane najväčšieho talentu, dvadsaťročného švajčiarskeho útočníka Svena Baertschiho). Problémom však je, že nové tváre nemajú žiadneho uznávaného mentora. A tím nemá ťahúňa schopného nastrieľať 30 gólov za sezónu - obe tieto úlohy plnil Iginla spoľahlivo a pravidelne. Jiří Hudler je šikovný a skúsený hráč, ale túto úlohu môže asi sotva prevziať (podobne je na tom aj Mikael Backlund).
Aby toho nebolo málo, v lete skončil brankár Miikka Kiprusoff, dlhoročná opora klubu. Na jeho miesto prišiel fínsky krajan Kari Ramo, ktorého sprevádza skvelá reputácia z KHL. O viac priestoru sa hlási aj dlhoročný náhradník Joey MacDonald. Ani jeden z nich však nedosahuje veľkosti svojho slávneho predchodcu.
Ešte väčšie problémy však bude mať Calgary v obrane. V minulom ročníku malo najhorší priemer inkasovaných gólov v Západnej konferencii (3,27) a podľa počtu inkasovaných gólov pri hre päť na päť bolo predposledné v celej NHL. Okrem Dennisa Widemana navyše nemá beka schopného výraznejšie podporiť útok.
Júnové záplavy v hale Scotiabank Saddledome akoby predznamenali problémy, ktorým budú Flames čeliť v nasledujúcom ročníku. Uhasila voda Plamene, alebo im na tohtoročnú sezónu ešte ostala iskra nádeje?
Brankári: 4
Obrana: 7
Útok: 9
Očakávanie spojené s armádou mladých nádejí pod hlavičkou Edmonton Oilers sú rok čo rok silnejšie. Jednotky niekoľkých draftov za sebou a s nimi ďalšie skvelé talenty sa v NHL oťukali a sezóna 2013-14 by konečne mala byt tou, v ktorej tím z Alberty vykročí k dlho očakávanej skvelej budúcnosti. Prvým krokom je postup do play off, do ktorého sa nepozrel už sedem rokov.
Na to, aby sa tak stalo, urobil klub zmeny zhora. V apríli vystriedal generálneho manažéra Steva Tambelliniho skúsený Craig MacTavish, ktorý ako hráč získal s Edmontonom trikrát Stanley Cup. Dva mesiace nato prepustil nový šéf kouča Ralpha Kruegera a namiesto neho povolal Dallasa Eakinsa. Pre štyridsaťšesťročného trénera pôjde o prvú skúsenosť na pozícii hlavného kouča tímu NHL.
Eakinsovou úlohou bude predovšetkým vštiepiť mladíkom zodpovednosť a zlepšiť ich hru vo vlastnom pásme. Pred bránkou súpera by totiž s hráčmi ako Jordan Eberle, Taylor Hall, Nail Yakupov, Aleš Hemský, Sam Gagner alebo Ryan Nugent-Hopkins nemali mať Oilers žiadny problém. Aj keď posledne menovaný musí zlepšiť produktivitu, ktorá uňho tento rok po zranení ramena výrazne klesla. Hemský sa medzi "holobriadkami" stáva pomaly veteránom - v 30 rokoch je druhým najstarším útočníkom mužstva. Posilou na ľavé krídlo by mal byť David Perron zo St. Louis, ktorý by vedľa jedného z tvorivých centrov mohol zažiť bodové hody.
K zlepšeniu by malo dôjsť aj na poste obrancov. Defenzívu posilní skúsený Andrew Ference - nenápadný, ale o to prínosnejší bek. Kanaďan so skúsenosťami z českej extraligy by mohol vytvoriť dvojicu s Ladislavom Šmídom. Posilou do zadných radov je aj ďalší veterán Denis Grebeshkov a sľubne sa rozvíja kariéra produktívneho mladíka Justina Schultza, ktorý tento rok nazbieral na obrancu a nováčika zároveň skvelých 27 bodov v 48 zápasoch. Pretlak v defenzíve zrejme znovu sťaží možnosť presadiť sa slovenskému mladíkovi Martinovi Marinčinovi.
Najväčšou slabinou Edmontonu tak zostáva post brankára. Na ňom sa usadil Devan Dubnyk, ktorý sa v NHL postupne prepracoval z náhradníka na post jednotky. V minulom ročníku podával solídne výkony, ale určite sa nejedná o svetovú špičku a 139 odchytaných zápasov v NHL v 27 rokoch rovnako neznamená žiadnu obrovskú skúsenosť.
Brankári: 9
Obrana: 8
Útok: 8
Los Angeles Kings sa nečakaným ziskom Stanley Cupu v roku 2012 zaradilo medzi tímy, s ktorými sa pravidelne musí počítať ako s najsilnejšími v celej NHL. Potvrdilo to aj tento rok postupom do finále Západnej konferencie a pravdepodobne to bude potvrdzovať aj naďalej. V Jonathanovi Quickovi má jedného z najlepších brankárov sveta, pred ktorým hrá stabilný káder s pevným jadrom, ktoré sa manažmentu podarilo udržať. V lete navyše prišiel Daniel Carcillo, ktorý do dôrazného mužstva prinesie ešte viac tvrdosti. Ďalšia posila Matt Fratin sa pravdepodobne usadí na krídle tretej formácie. Najväčšou letnou stratou je tak odchod kvalitnej brankárskej dvojky Jonathana Berniera, ktorého úlohu prevezme Ben Scrivens.
Malé otázniky sú len v obrane, kde Kings po odchode Roba Scuderiho do Pittsburghu potrebujú zdravého Willieho Mitchella. Veterán zadných radov premaródil celú poslednú sezónu so zraneným kolenom a vedenie muselo namiesto neho angažovať Robyna Regehra. V základnej časti však oveľa viac vynikol mladík Jake Muzzin, ktorý spolu s tradičnými oporami Drewom Doughtym a Slavom Voynovom výrazne pomáhal s ofenzívnou tvorbou. Doplnenie Mitchella do zostavy by mohlo výrazne pozdvihnúť tohtoročnú silu L.A.
Útok je ozdobou Kráľov. Figurujú v ňom tri vynikajúce formácie, ktoré produkujú rýchly a tvrdý nátlakový hokej s kvalitným zakončením. Jeho majstrom je Jeff Carter, ktorý chytil v Kalifornii druhý dych. Sekunduje mu parťák Mike Richards, slovinský šuhaj Anze Kopitar, tvorivý Justin Williams aj kapitán Brown a o slovo sa hlási mladík Tyler Toffoli. V treťom útoku by sa mohol zohrať Frattin s Jarretom Stollom.
Kings budú s Vancouverom patriť k najväčším favoritom Pacifickej divízie a ich ambície sú veľké. "Z bodu, v ktorom bolo našim cieľom dostať sa do play off, sme sa dostali do situácie, keď už pre nás nie je akceptovateľné prehrať v ňom sériu," upozornil kapitán Dustin Brown. "Dostali sme sa na úroveň víťazov Stanley Cupu. A vieme, že sme schopní to dokázať."
Brankári: 7
Obrana: 6
Útok: 6
Phoenix je klub rovnako záhadný ako púšť, ktorá ho obklopuje. Dokáže sa zdvihnúť z krízy, počas ktorej nechodia do haly diváci a klubu hrozí bankrot, až do finále Západnej konferencie, aby sa v podobnej sile o rok neskôr neprebojoval ani do play off. Akých Coyotes uvidí tohtoročná sezóna, je veľmi ťažké odhadnúť.
V novej divízii s Vancouverom, Los Angeles, Anaheimom, San Jose a čoraz silnejším Edmontonom bude ich pozícia veľmi ťažká. Aby uspel, musí tím kouča Dave Tippetta podržať Mike Smith verzia 2012 a nie Mike Smith verzia 2013. V predposlednej sezóne (a svojej prvej vo Phoenixe) bol totiž gólman obrovskou oporou, pokým ten rok vychytal len 15 výhier a priemer gólov na zápas zvýšil z 2,21 na 2,58. Klub však na svoju jednotku vsádza ďalej, čo potvrdil predĺžením kontraktu na šesť rokov a 34 miliónov dolárov.
Manažment odviedol dobrú prácu aj angažovaním Mike Ribeira, jedného z najproduktívnejších útočníkov uplynulej sezóny (49 bodov v 48 zápasoch). Kreatívny forvard by mal zaujať pozíciu prvého centra a uľahčiť tak situáciu Radimovi Vrbatovi s Martinom Hanzalom aj lídrovi Shanevi Doanovi.
O tom, že útok sa tento rok na jar trápil, svedčí fakt, že najproduktívnejším hráčom Coyotes bol obranca Keith Yandle. Zlepšiť sa musia predovšetkým presilovky, v ktorých bol arizonský celok najhorší v Západnej konferencii. Vyhliadky však nemusia byť až tak chmúrne. Z dánskeho útočníka Mikkela Boedkera rastie veľký hráč, presadzovať by sa mal aj Lauri Korpikoski. A v obrane je kvalita a skúsenosť v podaní českej dvojice Zbyněk Michálek - Rostislav Klesla aj dravá mladosť v podobe Olivera Ekmana-Larssona.
Phoenix by do súbojov s rýchlymi mužstvami v konferencii potreboval viac mladej krvi. Pokiaľ však bude gólman Smith v základnej časti najlepším hráčom mančaftu, nie je play off vylúčené. A v ňom už dokážu Kojoti uštvať aj silnejších súperov.
Brankári: 8
Obrana: 7
Útok: 9
San Jose sa považuje na Západe za stabilne silné mužstvo, ktoré má problémy presadiť sa v play off. Tento rok na jar však zabralo aj vo vyraďovacej časti, keď v prvom kole zlikvidovalo Vancouver 4:0 na zápasy a potom bojovalo až do poslednej minúty s obhajcami titulu z Los Angeles. Kvalitní tím má na to, aby hral úlohu jedného z favoritov aj v posilnenej Pacifickej divízii a patrí do okruhu širších kandidátov na Stanley Cup.
Základom sily Sharks je vynikajúci brankár Antti Niemi (aj keď ten nemá za sebou natoľko kvalitnú légiu náhradníkov). Obrana nemá veľké hviezdy, ale o to je vyrovnanejšia. A vyvážená ofenzíva so silnými a tvorivými typmi postavená okolo lídra Joea Thorntona, strelcov Patricka Marleaua s Loganom Couturom a univerzálneho Brenta Burnsa, ktorý pravidelne pendluje medzi obranou a útokom, patrí k najlepším v celej lige.
Do silného kádra sa snaží presadiť devätnásťročný nováčik Tomáš Hertl, vedľa brankára Mrázka zrejme najväčší český talent posledných rokov. Paradoxne by mu k tomu mohlo pomôcť chatrné zdravie krajana Martina Havláta, ktorý bohužiaľ necháva pravidelne voľné miesto v prvých dvoch útokoch. Keď však doplníme Tommyho Wingelsa, Raffiho Torresa, Tylera Kennedyho a Joea Pavelskiho, dostaneme tri kvalitné útočné trojice. A v tomto smere sa môže z celej Západnej konferencie so San Jose porovnávať snáď len Chicago.
Keď k tomu pripočítame štýl založený na neúprosnom forčekingu a oslabenia či presilovky, v ktorých patrí San Jose k najlepším v celej NHL, ukazuje sa, že Žraloci budú aj v posilnenej divízii opäť veľkou hrozbou pre celý Západ.
Brankári: 8
Obrana: 6
Útok: 8
Vancouver patrí dlhodobo k najsilnejším klubom súčasnej NHL a napriek posledným neúspechom v play off by mal túto úlohu hrať aj naďalej. V silnej konkurencii nadupanej Pacifickej divízie však jeho vodcovská rola nie je ani zďaleka taká istá, ako v niekdajšej Severozápadnej divízii.
V lete došlo vo Vancouveri k dvom kľúčovým krokom, ktoré majú priniesť predovšetkým defenzívnu stabilitu: k príchodu kouča Johna Tortorellu a k posilneniu pozície niekdajšieho hviezdneho gólmana Roberta Luonga, ktorého konkurenta Coryho Schneidera nechalo vedenie odísť do New Jersey. Nový tréner si u New York Rangers vyslúžil reputáciu muža, ktorý naučil slávny klub brániť, a na minimalizáciu rizika bude dbať aj v oveľa ofenzívnejšie naladenom Vancouveri.
Napriek tomu sa nedá čakať, že by sa tím nabitý útočnými esami príliš sústredil na precíznu defenzívu. Canucks budú súperov naďalej porážať, na čo ich predurčuje najlepšia súrodenecká dvojica na svete Henrik Sedin - Daniel Sedin (ktorá dokázala svoju silu aj na májových majstrovstvách sveta IIHF, kde priviedla Švédsko k zlatu) a vyliečený Ryan Kesler. Tímu by však možno pasoval kvalitnejší druhý útok a osobnosť, ktorá by sa stala lídrom obrany.
Práve zadné rady sú možno najväčšou slabinou mužstva, ktoré minulý rok skončilo v Západnej konferencii tretie, ale podľa inkasovaných gólov by tam bolo až ôsme. V zostave je pár solídnych bekov, ale žiadne veľké hviezdy. Preto by nebolo prekvapením, keby Canucks v zlepšujúcej sa konkurencii zažili mierny ústup zo slávy - pokiaľ to ale neodmietne obrodený gólman Luongo.