Akoby nám tu vyrastala generácia, ktorá si z ničoho nerobí veľkú hlavu. Ktorú nemôžu poznamenať nejaké nervy. Ktorá je oveľa vyspelejšia ako boli tie pred ňou.
Nezdá sa vám to? Veď druhá nováčikovská sezóna predsa v minulosti robila problémy aj mnohým veľkým hráčom.
Napríklad od Jordana Staala sa v Pittsburgh Penguins čakali obrovské veci. V prvom ročníku mal 29 gólov, preto sa všetci tešili, s čím príde nabudúce. Ale nebolo to nič moc, rok číslo dva zakončil s 12 gólmi. Rovnaká fáza vyvoláva podobné rozpaky aj u Mikea Richardsa, Jeffa Cartera, Jaromea Iginlu...
Dokonca aj slávny gólman Patrick Roy vo svojej premiérovej sezóne pomohol tímu Montreal Canadiens k Stanley Cupu fantastickým priemerom 1,93 gólu na zápas v play off. Potom však v ďalšej vyraďovacej časti nestlačil túto štatistiku pod štyri góly.
Pre koučov a manažérov klubov je pochopiteľne príjemnejšie, keď prechod medzi elitu nerobí mladému hráčovi žiadne problémy. Keď sa hneď na začiatku svojej hokejovej dráhy vyhne výkyvom najmenej v dvoch sezónach v rade.
A to je presne prípad Matthewsovho ročníka. Veď až sedem z jeho členov si oproti minulému roku polepšilo v góloch (Laine, Marner, Aho, Tkachuk, Point, Rantanen a Zach Werenski) a šesť v celkovom počte bodov (Laine, Marner, Aho, Tkachuk, Point, Rantanen).
Možno sa títo mládenci skrátka len neboja žiadnych prekliatí. Neboli by nakoniec prví, aj Connor McDavid z Edmonton Oilers vyhral Hart Trophy v sezóne, ktorá preňho mala byť začarovaná. Ak si z neho Matthews a spol. budú aj naďalej brať príklad, máme sa na čo tešiť.