Montreal i Vancouver hľadajú motiváciu pod čiarou
Autor Michael LangrV minulej sezóne nazbierali hokejisti Montreal Canadiens 110 bodov a z prvého miesta v Atlantickej divízii a z druhého vo Východnej konferencii hravo postúpili do play off. Na opačnom pobreží sa darilo aj ďalšiemu kanadskému klubu Vancouver Canucks, ktorého tím zakončil základnú časť so 101 bodmi na druhom mieste Pacifickej divízie.
Tento rok preto nároční fanúšikovia oboch týchto hokejových bášt očakávali pokračovanie cesty nahor. Lenže po sľubnom začiatku prišiel ako v Canucks, tak v Canadiens prepad a výsledkom je veľké sklamanie v oboch ambicióznych táboroch, kde v týchto dňoch nie je výnimkou ani bučanie na vlastných hráčov.
Montreal je po víkende deväť bodov za držiteľom druhej divokej karty vo Východnej konferencii Philadelphia Flyers a prakticky nemá šancu postúpiť. Vancouver je od posledného postupového miesta Západu vzdialený dokonca 18 bodov a spolu s Edmonton Oilers má 67 bodov, najmenej v celej konferencii.
Pokým v ročníku 2014-15 si play off zahralo päť kanadských celkov zo siedmich (okrem Vancouveru a Montrealu ešte Ottawa Senators, Calgary Flames a Winnipeg Jets), tento rok sa pravdepodobne do top 16 nedostane ani jeden. Minimálnu šancu má už len Ottawa, ktorá šesť zápasov pred koncom stráca na Philadelphiu osem bodov.

"V tejto chvíli je to samozrejme frustrujúci pocit. Ale nakoniec všetci prídeme domov, užijeme si čas s rodinou a začneme od začiatku. Neúspech nás zocelí. Až nastúpime do novej sezóny, budeme tvrdší a lepšie pripravení na oveľa viac prekážok," uviedol útočník Canadiens Max Pacioretty.
Jeho mančaft skutočne podobné prekážky ako tento rok dlho nezažil. V posledných ôsmich sezónach chýbal v play off len raz (2011-12), zato dvakrát sa dostal do finále Východnej konferencie a v posledných rokoch hral vždy na špici. Teraz je s bilanciou 34-36-6 a so 74 bodmi až trinástym tímom Východu.
Pacioretty tak vo svojom prvom roku ako kapitán, ktorým ho zvolili sami spoluhráči pred štartom prípravného kempu, nedokázal doviesť Canadiens na rovnaké pozície ako predtým. Sám nazbieral 55 bodov oproti minuloročným 67, čo sa nezdá byť až taký prepad. Ale dal len 25 gólov, pokým minulý rok ich nastrieľal 37. A namiesto +38 bodov v plus/mínus hodnotení je na čísle -16.
Podobné je to u ďalšieho lídra Tomáša Plekanca. Český center má 49 bodov oproti minuloročným 60, ale dal len polovicu gólov (13 oproti 26).
"Budem lepším hráčom. My všetci sa zlepšíme," sľúbil Pacioretty. "Pokora nám prospeje, niekedy to môže byť veľmi dobrá vec."
Montreal pochopiteľne zrazila predovšetkým absencia dlhodobo zraneného brankára Careyho Pricea, ale dôvodov ich zlej sezóny je oveľa viac. Útok dáva príliš málo gólov (s 201 strelenými gólmi je v NHL 17.), obrana s lídrom P.K. Subbanom robí príliš veľa chýb. V zime sa rozpadli presilovky. A kouč Michel Therrien nedokázal pružne zareagovať na problémy; nedal väčšiu šancu mladým hráčom ani výrazne neprestaval útoky.
K tomu pripočítajme zranenie, ktoré na dlhší čas vyradilo z hry dôležitého forvarda Brendana Gallaghera a ďalších pár hráčov zo základu. Len štyria hokejisti odohrali všetkých doterajších 76 zápasov.
Aj Vancouver postúpil do play off šesťkrát z posledných siedmich sezón. V roku 2011 hral finále Stanley Cupu a keď sa po absencii z roku 2014 minulý rok znovu prebojoval do elitnej osmičky Západu, zdalo sa, že tím je na ceste nahor. Lenže namiesto toho znovu spadol, navyše hlboko pod postupovú čiaru.

"Mám obavy, že do toho nedávame dosť úsilia," uviedol nedávno útočník Daniel Sedin v denníku National Post. "To, čo robíme, skrátka nestačí. Verím, že hráči vedia, o čo hrajú a že je im trápne neodovzdať v každom zápase maximum. Pokiaľ neodmakáme každé striedanie a každý zápas, bude to vyzerať takto."
Ešte na začiatku marca nádej na play off žila. Lenže potom prišla biedna séria ôsmich porážok za sebou, v ktorých tím štyrikrát nedal ani gól. A s ňou aj pád na dno.
Dôvody sú sčasti podobné a sčasti úplne iné než v Montreale. Lídri takisto nie sú takí produktívni ako minulý rok (predovšetkým prvý center Henrik Sedin má namiesto 73 len 51 bodov), problém je však skôr v príliš úzkom kádri. Lepšie povedané v nedostatku kvalitných hráčov do ofenzívy.
Za Danielom Sedinom (59 bodov) a jeho bratom Henrikom je obrovská priepasť: tretí Bo Horvat má 33 bodov, Radim Vrbata dal len 13 gólov a pripísal si 27 bodov, čo je oproti minuloročným 31 zásahom a 63 bodom veľký rozdiel (aktuálnym zranením do konca sezóny pritom daný len čiastočne). Výsledkom je 171 strelených gólov, najmenej zo všetkých 30 tímov NHL.
Káder tento rok decimovali časté zranenia. Klub sa navyše nachádza v čiastočnej prestavbe a ukázalo sa, že mladí hráči zatiaľ nedokázali naplniť očakávania a prevziať opraty, takže na starnúce duo bratov Sedinovcov je toho príliš veľa.
"Stále sa hovorilo o tom, že cieľom je play off, ale reálne kroky vyzerali tak, že manažment sa venoval predovšetkým prestavbe," uviedol anonymne jeden z hokejistov Canucks.
V iných mužstvách navyše dáva omladenie kádra oveľa väčšiu nádej do budúcnosti než v Canucks - stačí sa pozrieť na čerstvú krv napríklad v Arizona Coyotes, Buffalo Sabres, Carolina Hurricanes alebo Toronto Maple Leafs.
"Musia hrať o niečo lepšie," uviedol nedávno kouč Willie Desjardins na adresu nováčikov Jareda McCanna s Jakeom Virtanenom, ktorí patria k popredným talentom v tíme. A ďalších sa to týka rovnako.
Hokejistov Montrealu i Vancouveru čaká v posledných dvoch týždňoch základnej časti náročná úloha: nájsť motiváciu, aby dohrali sezónu pred náročnými fanúšikmi so cťou a postavili základ pre budúci rok. Canadiens sú navyše s 36 porážkami blízko neslávnemu historickému rekordu 40 prehier.
"Všetci v tejto kabíne majú stále o čo hrať," tvrdil Pacioretty. "Či už ide o nový kontrakt, alebo o to, či v tomto mužstve zostanú, alebo o pozíciu v zostave. Nesmieme hrať sebecky, napriek tomu musí každý hokejista ukázať, že je individuálne kvalitný hráč."