Lemieux druhýkrát vyhral pohár aj ako majiteľ

Okolo diela sochára Brucea Wolfea prechádzajú fanúšikovia Pittsburgh Penguins, keď mieria na zápasy do Consol Energy Center. Pripomína im udalosť z decembra 1988, kedy Mario Lemieux preskočil medzi obrancami New York Islanders a spektakulárne zavesil. Necelé tri roky vtedy chýbali do doby, kedy sa Pens dočkali prvého Stanley Cupu vo svojej histórii.

Kľúčová osobnosť ich tímu mala zásadný podiel aj na obhajobe v roku 1992. Ďalšie dva zárezy si Lemieux pripísal ako majiteľ, najprv v roku 2009, druhýkrát práve dnes. Nikto iný nezískal Stanley Cup v pozícii hráča i majiteľa.

“Mario Lemieux je unikátna osobnosť v pittsburskej histórii – člen Hokejovej Siene slávy, ktorý sa stal majiteľom klubu, ale aj člen pittsburskej komunity, ktorý sa venuje boju s rakovinou a získava financie na jej výskum," ocenil Lemieuxa prezident Penguins David Morehouse. "Socha pred halou je holdom Lemieuxovmu odkazu."

Málokto v novodobej histórii NHL je taký úspešný v úplne odlišných úlohách. Lemieux bol dominantný na ľade a skvelo sa mu darí aj ako veľkému šéfovi.

Keď v roku 1985 priletel ako devätnásťročný teenager na majstrovstvá sveta do Prahy, nemohol tušiť, že sa tu stane hokejovým idolom iného teenagera, ktorých cesty sa o pár rokov neskôr preťali.

"Lemieux vtedy Prahu doslova očaril a mňa určite najviac. Videl som každý jeho zápas a nemohol od obrazovky odtrhnúť oči. Mama sa sťažovala, že vraj skoro ohluchla. Sedel som pred televíziou a stále kričal: "Mario, Mario." A mama z toho bola úplne vedľa a pýtala sa ma, či som sa nezbláznil. "Čo máš, prosím ťa, stále s tým Mariom, veď žiadneho nepoznáš," spomínal Jágr vo svojej životopisnej knihe.

Po prvom príjazde vyplašeného českého mladíka do Pittsburghu v roku 1990, potom prišiel Lemieux za Jágrom, potľapkal ho po chrbte a povedal mu, že všetko bude o.k. A aj bolo.

Jágrove prvé dve sezóny sa kryli s najlepšou dvojročnicou v histórii Penguins. Lemieux veľkú časť sezóny 1990-91 kvôli operácii chrbta nehral, ale nováčikovi poskytol množstvo rád, čo s týka streľby, bránenia, ale aj dozeral, aby sa český útočník na ľade uvoľnil a mohol ukázať, čo v ňom je.

Ale keď nastalo play off 1991, Lemieux pritiahol opraty. Za 23 zápasov stihol nazbierať 44 bodov (16+28) a stal sa najproduktívnejším hráčom vyraďovacej časti.

"Mario sa zrazu úplne zmenil. Až do tejto sezóny nikdy pohár nevyhral, bolo to to posledné, čo mu chýbalo, aby sa stal legendou," opisoval Jágr. "Ako sme sa približovali k vytúženému cieľu, dostával sa do extázy. Každého burcoval a stále nám vtĺkal do hlavy, že to dokážeme."

Pens otočili sériu prvého kola proti New Jersey Devils z 2:3 na 4:3 a potom ich už nezastavili ani Washington Capitals (4:1), ani Boston Bruins 4:2 a vo finále ani Minnesota North Stars (4:2).

"Keď sme vyhrali, skákali sme po sebe ako blázni. Medzi nami behali gratulanti, novinári a uprostred toho davu sedel Mario. Každý ho tľapkal po chrbte, ale on akoby sa stále pozeral do zeme. Sedel tam aj potom, čo sa kabína začala vyprázdňovať. Keď už bol takmer posledný, zdvihol sa a začal sa obliekať. A ja som videl, ako mu po tvári tečú slzy."

V sezóne 1991-92 nazbieral Lemieux v základnej časti 131 bodov (44+87), ale problém nastal v 2. kole play off, keď mu Adam Graves sekerou zlomil kostičku v zápästí. Lenže aj bez svojho lídra Pittsburgh sériu s New York Rangers vyhral 4:2 na zápasy.

Keď sa Lemieux vrátil, nič nemohlo Penguins zabrániť v obhajobe trofeje. Jasne porazili v konferenčnom finále Boston Bruins a rovnakým výsledkom 4:0 dopadlo aj finále s Chicago Blackhawks, aj keď výsledky boli oveľa tesnejšie. S 34 bodmi bol ale Super Mario opäť najproduktívnejším hráčom play off a k tomu získal druhý prsteň pre víťaza Stanley Cupu.

"Pittsburgh bol vtedy plný hviezd. Od Toma Barassa, cez Paula Coffeyho, Kevina Stevensa až po Maria. Mnoho z nich je dnes v Sieni slávy," zasníval sa vtedajší útočník Pens Jiří Hrdina.

V nasledujúcej sezóne šokoval Lemieux v januári 1993 hokejový svet prehlásením, že trpí Hodgkinovou chorobou, čo je nádorové ochorenie lymfatických uzlín. Po dvoch mesiacoch už bol ale späť na ľade.

Lemieux zaznamenal ešte dve stošesťdesiatbodové sezóny, ale aj comeback po troch sezónach bez hokeja, Stanley Cup už mu ale ako hráčovi súdený nebol.

Keď sa ale jeho milovaný klub dostal na konci deväťdesiatych rokov do vážnych finančných problémov, bol to práve Lemieux, kto podnikol kroky k záchrane Penguins a nakoniec nad nimi prevzal kontrolu.

Hneď ako v januári 2006 oznámil definitívne ukončenie kariéry, začal sa naplno venovať novej úlohe a okolo jednotky draftu 2005 Sidneyho Crosbyho sa rozhodol budovať tím budúcnosti. Keď o rok neskôr utiekol z Ruska k Penguins Evgeni Malkin, vítal ho Lemieux v opulentnom štýle.

„Spomínam, ako sme jedli steaky a zapíjali ich skvelým vínom. Bola tam celá Mariova rodina, prišiel aj Sidney, môj ruský spoluhráč Sergei Gonchar mi prekladal. Chápte, Mario bol môj hrdina. A zrazu tu stál predo mnou a hovorí mi: Sme radi, že ťa tu máme,“ bol Malkin úplne unesený.

Už v roku 2008 hral Pittsburgh rozhodujúcu sériu o pohár s Detroit Red Wings, ale toho istého súpera porazil v siedmom zápase finále až o rok neskôr.

"Keď hráme finále, je našou motiváciu vyhrať ho práve pre Maria. Jeho rodina ma vzala medzi seba. Videl som jeho deti vyrastať. A cítil som sa tak trochu jeho dieťaťom," netajil sa Crosby pred štartom tohtoročného play off.

A nebol sám, kto chcel slávnemu majiteľovi urobiť radosť. Ukázalo sa, že hrať pre Lemieuxa bolo dostatočne silnou motiváciou Penguins. Nových šampiónov NHL.