Dvadsaťročný forvard tímu Colorado Avalanche strelil v stredajšom dueli proti NHL proti Buffalo Sabres prvý gól v kariére a pomohol ním k výhre 3:2. Jeho veľká chvíľa prišla už vo štvrtom stretnutí od povolania z farmy a partia z Denveru sa aj vďaka nej posunula na druhé miesto v Centrálnej divízii.
"Neviem, či to nie je len sen, z ktorého sa zobudím, ale práve teraz som nesmierne šťastný," vyznal sa Kaut tesne po zápase.
Trochu tej radosti si za svoju vytrvalosť určite zaslúži. Colorado ho draftovalo v roku 2018 ako šestnásteho v poradí, ale brniansky mládenec musel rok a pol vydržať v záložnom tíme Eagles. Nebolo to preňho jednoduché, pretože veľa jeho českých rovesníkov sa už do NHL dostalo - svojich šancí sa postupne chytili Filip Chytil, Filip Zadina alebo Martin Nečas.
*** ***Viac o téme: [Colorado ulovilo Namestnikova]
"Aj oni pre mňa boli motiváciou, aby som sa prepracoval do prvého mužstva," priznal.
V úvode roka 2020 každopádne prišiel na rad aj on. Debutoval 19. februára proti New York Islanders, už v nasledujúcom dueli proti Anaheim Ducks si vďaka asistencii pripísal premiérový bod. V súboji číslo štyri sa potom podpísal aj do listiny kanonierov.
Pre Colorado to bol dôležitý gól. V 28. minúte sa hralo 1:1, ale Avalanche mali k dispozícii sľubnú presilovku. A nepohrdli ňou - Samuel Girard počas vylúčenia Rasmusa Dahlina nabil Vladislavovi Kamenevovi, brankár Carter Hutton Rusovu strelu vyrazil len k číhajúcemu Kautovi a bývalý hráč Pardubíc nezazmätkoval.
"Našťastie som bol na tú dorážku pripravený, tak som do puku včas ťukol," radoval sa.
Jeho eufória bola o to väčšia, že pri to bola aj spomínaná mamička. O jej dlho plánovanom prílete hovoril už po debute s Islanders. Vtedy nesmelo povedal, že by bolo fajn, keby ho zastihla ešte v prvom tíme.
Podarilo sa. Pre víťaza Memoriálu Ivana Hlinku 2016 je to veľké zadosťučinenie za lapálie, ktorými si prešiel na začiatku sezóny. Najskôr sa nevedel zbaviť smoly, v AHL nebodoval v desiatich duelov v rade. Potom sa zranil na tréningu, privodil si otras mozgu a osem týždňov musel ostať v úplnom pokoji.
"Nemohol som ani pozerať televíziu a už vôbec nie trénovať," opisoval v nedávnom rozhovore pre NHL.com/sk. "Bolo to veľmi náročné na psychiku. Ale už je to všetko za mnou."
Aj v pozápasovom rozhovore priamo na ľade ďakoval českému spoluhráčovi Pavlovi Francouzovi, že mu v kabíne pomohol s adaptáciou. Za prijatie medzi elitu bol však vďačný aj hráčom s ešte slávnejšími menami.
"Už pred debutom mi Gabriel Landeskog a Nathan MacKinnon zaželali veľa šťastia, na striedačke ma motivovali," opisoval mladík s číslom 61 na chrbte. "Chlapci mi hovorili, nech hrám skrátka svoju hru a užívam si každé striedanie."
