Štvrťstoročie bez Stanley Cupu Kanadu dráždi

Minulý rok z toho bolo veľké pobúrenie. V sezóne 2015-16 všetky kanadské kluby NHL skončili už po základnej časti. Slogan 'Hokej je naša hra' horkol patriotom na jazyku.
Ale stačil jediný rok a budúcnosť sa zase začala javiť o poznanie ružovejšie.

Až päť zo siedmich kanadských tímov ligy sa v minulom ročníku prebojovalo do vyraďovacej časti. Po ročnej pauze sa v nej objavili Montreal Canadiens, Ottawa Senators a Calgary Flames, po troch rokoch Toronto Maple Leafs a Edmonton Oilers hrali play off dokonca prvý raz od finálovej účasti v roku 2006.
Ottawa následne prekvapila celú NHL svojím ťažením do finále Východnej konferencie, kde prehrala až v siedmich zápasoch s obhajcami z Pittsburgh Penguins. Ale Stanley Cup bol ešte ďaleko. Kanadský klub naposledy oslávil trofej v roku 1993, keď vyhral Montreal a Maple Leafs čakajú na ďalší pohár už od roku 1967. Vtedajšiu radosť pripomínajú len čiernobiele šoty v televízii.

Najväčšie kanadské hviezdy sa v posledných rokoch občas zdráhali hrať doma, hlavne keď kurz kanadského dolára slabol, a radšej prikývli na kontrakt, ktorý zaisťoval aj podstatne menší tlak zo strany fanúšikov a médií. V USA sa pozornosť ľudí rozptýli medzi bejzbal, basketbal, americký futbal. Ale v Kanade? Tam ste ako hokejista pod mikroskopom.
"V Edmontone a v Calgary sú ľudia veľmi zapálení," porovnával bývalý obranca Roman Hamrlík, ktorý v NHL odohral 1395 zápasov. "Ale v Montreale je to ešte o niečom inom. Hokejistov tam berú ako celebrity. Keby ste išli po ulici bosý a oni by zistili, že hráte hokej, tak vám dajú svoje tenisky."
Posledná sezóna ukázala, že eufória, akú hokej vyvoláva v Kanade, by sa mohla konečne dočkať adekvátnej odozvy.
Generálni manažéri kanadských tímov sa navyše v lete dosť činili.
Calgary vyriešilo brankársky problém angažovaním skúseného Mikea Smitha. Montreal vystužil obranu Karlom Alznerom a do útoku si okrem Jonathana Drouina priviedol aj Aleša Hemského. Toronto pod taktovkou manažéra Loua Lamoriella a náročného kouča Mikea Babcocka pokračuje v budovaní nebezpečného tímu okolo prorockého supertalentu Austona Matthewsa, do ktorého má zapadnúť aj produktívny veterán Patrick Marleau.

Chýbajúce články v zostave sa snažil získať aj vancouverský manažér Jim Benning, keď angažoval Sama Gagnera, Alexandera Burmistrova či Thomasa Vaneka. Všetka zodpovednosť by už nemala ležať len na pleciach bratov Sedinovcov. Do play off by sa radi dostali aj nádejní Winnipeg Jets, za ktorých bude teraz chytať Steve Mason.
Zmeny prebehli aj v Edmontone: Oilers si poistili služby nemeckého univerzála Leona Draisaitla, ale po novom majú na súpiske aj Jussiho Jokinena a Ryana Stromea. Ich dres si však oblieka hlavne kandidát na najlepšieho hráča planéty, posledný držiteľ Hart Trophy a Art Ross Trophy - dvadsaťročný Connor McDavid, v ktorom sa odzrkadľujú nádeje kanadských hokejových fanúšikov, s novou gigantickou zmluvou vo vrecku.

Generálny manažér Oilers Peter Chiarelli však tento rok na jar nechcel ani počuť o tom, že by Edmonton mohol útočiť na Stanley Cup. Lenže potom v play off vyradil minuloročných finalistov zo San Jose Sharks a v druhom kole sedem zápasov trápil Anaheim Ducks.
"Stále nemáme veľa skúseností z play off ," zdráha sa Chiarelli pred novou sezónou priradiť Oilers k favoritom. Priaznivci ale McDavida a spol. tlačia medzi najväčších adeptov. Aby aj nie, kanadské čakanie na Stanley Cup je už naozaj trochu dlhé a trpezlivosť sa zmenšuje. V budúcej sezóne to už bude 25 rokov.