Už vieme, akí dobrí môžeme byť, píše Slafkovský 

Jednotka draftu 2022 Juraj Slafkovský píše vo svojej štvrtej sezóne v Montreal Canadiens exkluzívny blog pre NHL.com/sk, v ktorom sa s čitateľmi delí o svoje zážitky zo života v Kanade aj z diania na ľade. V ďalšej epizóde hodnotí prvú časť sezóny aj spoluhráčov z rôznych útokov.
-----------------------------------------

Zdravím čitateľov z krátkeho tripu. Máme pred sebou zápas v Pittsburghu a potom nás čakajú Rangers v New Yorku. To je väčšinou atraktívna destinácia pre príbuzných či kamarátov, ale tentoraz sa nepríde pozrieť nikto. Všetci majú pred Vianocami nabitý program, kamarát žije na Arube, všetci sú 'busy'.

Pre nás je dôležité, aby sme napravili posledné zápasy, ktoré nám veľmi nevyšli. Vonku už máme lepšiu bilanciu ako doma, ale o to sa veľmi nestarám, zaujíma ma tá celková. Teraz sme po dvoch prehrách v tabuľke trochu spadli, aj keď je pred nami veľmi tesno a čakajú nás nejaké zápasy navyše, takže pred Vianocami potrebujeme nazbierať nejaké body.

Celkovo však tie prvé dva mesiace hodnotím pozitívne. Začali sme dobre, mali sme tam slušné série. Povedal by som, že vďaka tomu už vieme, akí dobrí môžeme byť. Je to len o nás. Ak by sme to dokázali udržať v každom zápase, tak ich budeme vyhrávať veľa. Ak si v jednej tretine zoberieme voľno, tak budeme mať problém.

Osobne sa cítim fajn. Určite sa to vyvíja lepšie ako v prvých troch rokoch, ale stále by to mohlo byť ešte lepšie. Myslím si, že stále môžem byť produktívnejší, môžem vytvárať viac šancí pre seba aj pre chlapcov. Nebol to zlý štart sezóny, ale chcel by som ešte pridať.

Nevadí mi ani to, že sa trochu mieša zostavou, hrám v rôznych útokoch a na oboch krídlach. Nepripadá mi, že by bol veľký rozdiel medzi ľavým a pravým krídlom. Myslím si, že je to skoro rovnaké. Na ľavej strane dostávam viac pukov do forhendu, ale inak v tom asi nie je rozdiel.

Ja sa snažím byť stále rovnaký hráč bez ohľadu na to, kde hrám. Musím byť silný na puku, fyzický, vytvárať priestor. Jediný rozdiel je možno v tom, že keď hrám s Nickom Suzukim, tak ten má veľmi rád puk. Takže som s ním trochu menej na puku, ale zase sa ocitám v iných pozíciách a on je schopný to tam perfektne dať.

Keď hrám v útoku s Ivanom Demidovom a Oliverom Kapanenom, tak som tam najstarší, čo je v mojich 21 rokoch pomerne vtipné. Vidieť na tom, aký máme mladý tím. Je dobré občas zmeniť rutinu a zahrať si v útoku s inými chlapcami.

Demi je skvele technicky vybavený hráč a ofenzívne vynikajúci hokejista. Na puku je skvelý a veľa toho dokáže vytvoriť. A Kapi je defenzívne zodpovedný, čo je pre nás super. Keď niekto hrá s chlapcami, ako som ja a Demi, tak sa to hodí. Aj keď si myslím, že som na svojej obrannej hre zapracoval, tak som stále skôr ofenzívny hráč. A potom je dobré, že tam máme niekoho, kto to uhasí vzadu, keď jeden z nás dvoch neodvedie dobre obrannú prácu.

O dva mesiace nás čaká olympiáda, na ktorú sa samozrejme veľmi teším, ale ešte o tom príliš nepremýšľam. Sústredím sa na ďalší zápas a potom na ten po ňom. Na toto je ešte čas.