Jokinen sa kvôli olympiáde vrátil do reprezentácie. Naša sila je v taktike, hovorí

Už vie, aké to je skončiť bez medaile, vie aj, ako sa leskne striebro a ako 'chutí' bronz. V zbierke olympijských skúseností chýba Olli Jokinenovi jediná - tá zlatá. "Doplniť to by bolo pekné," hovorí fínsky veterán z Winnipeg Jets, ktorý sa v 35 rokoch chystá na svoju štvrtú olympiádu.

Skúsený útočník pritom už po turnaji vo Vancouveri 2010 vyhlásil, že v národnom tíme končí. Lenže keď ho v lete fínsky tréner Erkka Westerlund oslovil s ponukou, že sa môže pobiť o miesto vo výbere pre Soči, dlho neváhal. "Pred štyrmi rokmi som si už ani nepomyslel, že budem hrať na tejto úrovni. Minulý rok som prežil celkom ťažkú sezónu. Napriek tomu mi kouč v lete zavolal a opýtal sa, či ma môže zapísať do širšej nominácie. Bral som to ako výzvu, pretože v zozname bolo veľa skvelých hráčov. Tak som chcel skúsiť ešte raz si zahrať v reprezentácii. Dopadlo to dobre a dostal som sa do tímu," rozpráva Jokinen o svojom comebacku pre NHL.com.

Za sebou má 1144 štartov v NHL, v ktorých nastrieľal 312 gólov a pridal 416 asistencií. Najlepšie roky zažil vo Florida Panthers, kde v sezóne 2006-07 nazbieral rekordných 91 bodov. Vlani na jar sa mu však nedarilo, vo svojej prvej sezóne za Winnipeg dal v 45 zápasoch len sedem gólov a na sedem nahral, v kolónke plus/mínus svietilo pri jeho mene číslo -19. Zapísanie do širšej olympijskej nominácie tak bolo pre neho motiváciou, aby sa pobil s poklesom formy.

"Chcel som hrať dobre, zvlášť po minulej sezóne som sa chcel vrátiť späť hore. Dokázať si, že sa stále môžem presadiť na tejto úrovni, a dokázať to aj ostatným. A v lete prišla ešte možnosť štartu na olympiáde. Pracoval som tvrdo, aby som mal dobrý štart do sezóny a šancu dostať sa do národného mužstva," rozpráva statný center.

V NHL vystriedal sedem klubov. Hral za Los Angeles Kings, New York Islanders, Floridu, Phoenix Coyotes, Calgary Flames, New York Rangers a Winnipeg. Do play off sa však pozrel len raz v kariére - v roku 2009 s Calgary vypadol v prvom kole. Na medzinárodnej scéne je to však iná pesnička. Jokinen má doma zlato z majstrovstiev sveta juniorov 1998, účasť vo finále Svetového pohára 2004, tri bronzové plus dve strieborné medaile zo svetového šampionátu IIHF a hlavne striebro z olympiády v Turíne 2006 a bronz z Vancouveru 2010.

"Všetky tri olympiády boli skvelé. Ale v Taliansku 2006 sme išli najďalej, mnohí z nás boli na vrchole kariéry. Skončili sme druhí, čo bolo v tej chvíli trochu sklamaním, ale mali sme výborný tím. Prehrali sme jediný zápas, a tým bolo finále. Potom máte trochu horkosť v ústach, ale zároveň si uvedomujete, že ste dokázali urobiť úspech," spomína Jokinen. "A naposledy vo Vancouveri sme síce boli o stupeň nižšie, ale zase sme vyhrali posledný zápas a mali sme medailu, takže ten pocit je tiež krásny."

Fíni patria už roky k tým, ktorých málokto považuje za najväčších favoritov turnaja, ale nakoniec veľmi často odchádzajú domov s medailami na krku. "Že nás ostatní podceňujú, to nám vôbec nevadí. Naopak," tvrdí Jokinen, ktorý vidí čaro reprezentačného úspechu predovšetkým v zomknutom mužstve, v ktorom dokážu hráči potlačiť individualitu v prospech celku.

"Všetci sú hrdí, že majú na sebe ten modrobiely dres. Poctivo dodržujeme taktiku. Povedal by som, že v našej reprezentácii nezáleží na menách, ktoré nosíme na chrbte, ale na tom, ako sa všetci držíme herného plánu," myslí si.

Popri tom bude výber Suomi v Soči stavať na skvelých brankároch. Miikka Kiprusoff síce už odišiel do hokejového dôchodku, ale Fínsko má v kádri troch gólmanov, ktorí patria k špičke NHL: Antti Niemi, Tuukka Rask a Kari Lehtonen. "V nich bude naša sila, to môže rozhodovať," verí Jokinen. "Na turnaji bude množstvo dobrých mužstiev. Česi sú dobrí. Slovensko tiež. Teraz už je osem deväť krajín, ktoré veria, že môžu turnaj vyhrať. Každý rok je medzinárodné súperenie ťažšie."

Na poslednej olympiáde sa Fínsko stalo katom českej reprezentácie. Jokinen bol pri tom, keď vo štvrťfinále jeho tím zdolal výber kouča Vladimíra Růžičku 2:0. "Ten zápas si pamätám. Náš brankár Kiprusoff chytal skvelo. Bolo to vlastne o gól, nakoniec o dva, ale takto to v kľúčových dueloch býva. Dobrý brankár a dobrá taktika, ktorú všetci dodržujú, je základ úspechu."