Zážitky z roku 2018: Vegas, Tavares, Plekanec...

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslení, ale aj debát, polemík a výmeny názorov na rôzne témy od politiky až po sadenie trvaliek. Redakcia NHL.com/sk sa každý piatok stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jednu z tém týkajúcich sa vývoja v NHL. Teraz dvojica Martin Tomaides, Lukáš Vrkoč spomína na to, čo ju vo svete zámorského hokeja v roku 2018 najviac zaujalo.

Vrkoč: Kolegovia s obľubou zveličujú, že najväčším strašiakom slovenského športového novinára je úspech slovenských športovcov. Znamená to jediné: okamžite musia napísať stohy papiera, prípadne donekonečna zapĺňať obsah webu. Ja môžem túto vetu pokojne preniesť na Vegas Golden Knights a moju najväčšiu hokejovú spomienku v roku 2018.
Práve tím nováčika ligy som dostal na starosti v rámci pokrytia bojov o Stanley Cup a potom som sa nestačil čudovať, koľko toho bolo treba napísať počas vyvrcholenia rozprávkového príbehu, ktorý viedol až do finále Stanley Cupu. Bez preháňania desaťtisíce slov... Až ma to celé nakoniec pohltilo, rovnako ako ľudí v metropole hazardu.

Tomaides:Príbeh Las Vegas bol naozaj z iného sveta. Nehanbím sa povedať, že nie som extrémnym prívržencom expanzie. Mám rád tradície. Páčia sa mi klasické dresy, rekordy, ale aj to, že napríklad Jan Rutta si môže obliekať ten istý dres ako kedysi Stan Mikita. Preto som na začiatku nebol z Vegas veľmi nadšený. Navyše taká nehokejová lokalita.
Lenže Golden Knights sa skvelo predviedli asi vo všetkom a veľmi sa mi páčilo, ako sa menej známi hráči dokázali etablovať a 'zblbnúť' náročné publikum. Navyše také zhýčkané, ktoré v tom divokom meste už videlo naozaj všeličo.
Finále som si užil ako už dlho nie. Nakoniec by som víťazstvo vlastne želal obidvom stranám. Ale vidieť radosť Alexandera Ovechkina... Nechcem urážať predchádzajúcich víťazov, ale mám pocit, že on si ju užil ešte viac. Veterán, ktorý roky čakal. Keď to trochu preženiem, bolo to takmer ako nádherné príbehy Raya Bourquea alebo Dominika Haška. Roky hral na najlepšej úrovni a konečne sa dočkal.

Ale ďalšia vec, ktorá ma naozaj dojala, bolo, keď v New Jersey vyvesili dres Patrika Eliáša a v Colorade zase Milana Hejduka. Týchto pohľadov sa asi nikdy nenabažím. Myslím, že toto zapôsobilo aj na teba.
Vrkoč: Samozrejme! Ale podľa mňa je škoda, že tieto úspechy vlastne v našich krajinách nedostatočne oceňujeme. Ale to je už iná téma.
Ako každého ma pochopiteľne zaujímal aj koniec zámorského príbehu Jaromíra Jágra, ktorý nemal práve ukážkový happy end. Ale ten časom príde a legenda s číslom 68 sa dočká podobnej pocty ako Eliáš a Hejduk, ktorých si už spomínal.
Už od čias, keď som písal primárne o juniorskom hokeji, sú pre mňa veľkým spestrením záveru každého roka majstrovstvá sveta hráčov do 20 rokov. Aj tento rok v povianočnom čase poctivo sledujem, aké talenty sa nám rysujú do NHL a aké hviezdičky nastupujú vo farbách iných tímov. Je to ideálna akcia na to, aby som mal v budúcnosti prehľad. Aj keď tí úplne najlepší hokejisti na nej chýbajú, pretože už dávno hrajú medzi smotánkou.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
No a ako človek, ktorý má rád Toronto Maple Leafs, nemôžem zabudnúť na najväčší príbeh leta. Výhra v boji o podpis Johna Tavaresa ma samozrejme veľmi potešila. Ale zatiaľ je to len čiastková, hoci on od začiatku sezóny odvádza skvelé výkony. V každom prípade som zvedavý, ako to celé dopadne.
Tomaides: Aj mne hneď napadol Jaromír Jágr. Nikdy som nebol veľkým priaznivcom výrazu 'prejágrované'. Veď on aj keď nebodoval alebo málo hral, v zámorí robil skvelú šou. Mrzí ma, že neskúsil hokej v Kanade skôr, a že pôsobenie v Calgary bol už skôr taký dojazd. Chcel by som vidieť, ako by ho v kolíske hokeja vynášali do nebies.
No, Toronto... To teraz budeme počúvať často, že? Zdá sa, že Maple Leafs čakajú produktívne roky. Niežeby si to klub po toľkých sezónach nezaslúžil. Boj o Tavaresa bol super a je fajn sledovať, ako takáto situácia, v ktorej nefigurujú góly ani zákroky a hráči v nej nebojujú o Stanley Cup, dokáže človeka pobaviť.

Musím povedať, že som si dosť užíval aj krátke pôsobenie Tomáša Plekanca v netradičnom modrobielom drese. Situácia, ktorá sa dlhé roky zdala byť absurdná, bola zrazu realitou. Len škoda, že to s ním takto dopadlo... Želal by som mu vyvesenie dresu pod strop haly v Montreale.
Vrkoč: Toronto? Jasné, že budete. Ale myslím si, že po tých rokoch utrpenia je to pochopiteľné. Napríklad fanúšikovia Arizona Coyotes alebo Dallas Stars by o tom mohli rozprávať, nie?
Meno Plekanec zaujalo aj mňa, ale asi z iného dôvodu ako teba. V súvislosti s ním si mi ako prvé napadnú titulky bulvárnych denníkov a webov, ktoré už mesiace rozoberajú Tomášov rozchod s manželkou Luciou. Nikto z nás nevidí do toho, ako to medzi sebou mali alebo majú, ale tieto veci mi pripadajú nedôstojné. A to vôbec nehovorím, že ich vyhľadávam, len na mňa sem-tam niekde vyskočia.
Dresu pod stropom haly v Montreale sa však podľa mňa časom dočká. Len škoda, že mená ďalších Čechov alebo Slovákov v najbližšom čase asi nepribudnú.
Viac o téme: [Hlas srdca. Plekanec na kladniansky domov nezabudol]
Tomaides: A čo teda ten Jágr, myslíš, že raz príde na rad a číslo 68 bude znova visieť vedľa 66? Musím povedať, že jeho cestu do Pittsburghu a debatu s Mariom Lemieuxom by som si naozaj veľmi rád pozrel...
Hokejový rok 2018 bol skrátka super, ale už sa teším na ďalší. A samozrejme dúfam, že ten aktuálny opäť prekoná. Štartujeme už čoskoro, aj s Vami, čitatelia NHL.com/sk. Ďakujeme za Vašu celoročnú priazeň a želáme pekný nový hokejový rok 2019!