Uzávierka prestupov? Trh funguje naplno už teraz

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslení, ale aj debát, polemík a výmen názorov na rôzne témy. Redakcia NHL.com/sk sa aj počas tejto sezóny každú sobotu stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jeden z námetov týkajúcich sa vývoja v NHL. Tentoraz sme sa nemohli venovať ničomu inému, ako blížiacej sa uzávierke prestupov.

Vrkoč: Že je tohtoročná uzávierka až v pondelok 24. februára? Chvíľu som mal pocit, že bola už ten minulý, keď sa začali objavovať novinky o trejdoch hráčov. A nie nezaujímavých, pretože vo väčšine prípadov išlo o vhodné doplnenia na miesta zranených.
Hlavným príkladom je Jay Bouwmeester zo St. Louis Blues. Ten zažil chvíle hrôzy, ale už je doma a zvyšok sezóny bude sledovať z tribúny, takže vedenie klubu priviedlo defenzívnu náhradu v podobe Marca Scandellu z Montreal Canadiens.
A takýchto prípadov bolo a bude viac. Zaujal vás niektorý? Mňa ešte jedna výmena áno, ale o tej sa porozprávame až neskôr.
Hron: Dosť som zbystril po príchode Jasona Zuckera do Pittsburgh Penguins. V debute za Pens síce až tak neoslnil, ale potom sa už rozbehol naplno - najskôr dvojgólová šou proti Montreal Canadiens, potom ďalšie body proti Detroitu a Torontu. Toto skrátka môže fungovať!
Takže Zucker sa možno zaradí medzi známe príklady z minulosti, keď hráč získaný tesne pred uzávierkou prestupov pomohol svojmu klubu k veľkému a okamžitému úspechu. Ktoré z týchto príbehov vás najviac oslovili?

Ja osobne by som asi hlasoval za ten, ktorý je pre mňa priam ikonický: trejd Rona Francisa z Hartford Whalers do Pittsburghu v roku 1991. Hviezdna štvorka draftu 1981 sa v Hartforde napriek dlhoročného kapitánstvu rozhádala s klubom a ten sa jej potreboval zbaviť, takže sa dohodol s mužstvom Maria Lemieuxa. Výsledok? Francis ešte v tej istej sezóne výrazne pomohol k zisku prvého Stanley Cupu a o rok neskôr si pripísal slávne repete. K úspešnej dvojročnici navyše prispel aj obranca Ulf Samuelsson, ktorý prišiel z Hartfordu spolu s ním.
Prekoná to vo vašich očiach nejaká iná last-minute zmena?
Langr:Je pravda, že Francisov trejd v tomto smere asi nič neprekoná a dodnes nechápem, čo to vtedy vedenie Whalers vyviedlo. Veď za jedného z najlepších centrov v histórii spolu s jedným z najtvrdších bekov v lige dostalo Johna Cullena, Zarleyho Zalapskiho a Jeffa Parkera. Nič proti nim, hlavne prví dvaja neboli zlí hráči, ale dnes vám tie mená niečo hovoria?
Penguins mi napadajú ešte v dvoch prípadoch - v jednom dobrom a v jednom zlom. V roku 2008 získali pred uzávierkou Mariána Hossu a Pascala Dupuisa za niekoľko 'béčkových' hráčov a výber v prvom kole. Slovenský útočník im vtedy výrazne pomohol postúpiť do finále Stanley Cupu a Dupuis sa na dlhé roky stal pevnou súčasťou tímu, ktorý vyhral titul o rok neskôr.
Na druhej strane by som Pittsburgh spomenul aj v prípade jedného veľmi nevydareného trejdu: v roku 1996 sa zbavil Markusa Näslunda výmenou za Aleka Stojanova. Ten prvý sa stal top hviezdou Vancouver Canucks a celej ligy, ten druhý odohral za Penguins 45 duelov a pripísal si v nich šesť bodov...

Majstri posledných momentov pred uzávierkou sú pre mňa však aj Colorado Avalanche v rokoch 2000 a 2001. V prvom roku získali od Boston Bruins Raya Bourquea a Davea Andreychuka, v druhom potom ďalšieho superobrancu Roba Blakea. Áno, stálo ich to naozaj veľký balík hráčov a výberov v drafte, ale tiež to stálo za to: najprv sa dostali do finále Stanley Cupu a o rok neskôr ho aj vyhrali. Príbeh Bourquea, ktorý na konci svojej skvostnej kariéry zdvihol nad hlavu pohár, považujem za jeden z najsilenejších momentov v histórii play off.
Čo sa týka tohtoročných trejdov, tak je pravda, že manažéri sa rozbehli už skôr: Zucker, Toffoli, Scandella, Blake Coleman, Andy Greene... A ja to úplne chápem. Úprimne povedané, nikdy som veľmi nerozumel tomu, prečo sa veľké výmeny odohrávajú až v posledných hodinách pred tým, ako zapadne zámok na trhovisku.
Keby som bol manažér, ktorý chce v súčasnej NHL s vyrovnanou špičkou uloviť posilu na záver sezóny, poistím si ho minimálne na o deň, dva, možno aj o týždeň skôr - nehovorte mi, že cena hráča v posledných minútach pred uzávierkou klesne natoľko, aby som riskoval, že mi ho zoberie niekto iný. Adeptov na titul je predsa veľa a zbrojiť môžu mnohí: Tampa, Boston, Washington, Pittsburgh, St. Louis, Colorado, Dallas, Calgary...
Podľa mňa je len logické, že manažéri niektorých favoritov nakupovali už s predstihom. Alebo nie?
Hron:Pozor, Zalapskiho si pamätám, mal som jeho kartičku :) Ale inak máš pravdu, prehnané otáľanie so zvažovanými trejdmi ani ja veľmi nechápem. Aj keď to potom má grády ako nejaká antická dráma.
Pamätáte si napríklad frmol okolo výmeny brankára Niklasa Bäckströma z Minnesoty do Calgary? Wild sa preňho roku 2016 rozhodli len pár minút pred definitívnou uzávierkou. Problém bol, že na to kvôli klauzule o nevymeniteľnosti potrebovali Bäckströmov písomný súhlas. A brankár bol práve s rodinou nakupovať niekde v obchodnom centre - deti mal kdesi na ihrisku, manželku stratenú v jednom z mnohých obchodov.
Vtedy v podstate rozhodovali sekundy. Bäckström musel bleskovo zohnať všetkých blízkych, nasúkať ich do auta, upaľovať domov, vytlačiť si potrebné lajstro, podpísať ho, naskenovať a poslať späť do klubu. Dopadlo to dobre, takže hokejista aj klub mohli byť spokojní, ale tie nervy!
My fanúšikovia sa na takýchto príbehoch a výmenách každý rok zabávame, ale pre hráčov to môže byť dosť na hlavu. Minulý rok sa Mikael Granlund o svojej výmene z Minnesoty do Nashvillu dozvedel v pôrodnici, keď bola jeho manželka na sále. Alebo taký Patrick O'Sullivan v roku 2009 - vtedy ho v ten istý deň najprv Los Angeles Kings vytrejdovali do Carolina Hurricanes, ale len čo zvedavo mrkol na súpisku partie z Raleighu, už ho jeho čerstvý chlebodarca zase poslal inam, tentoraz na adresu Edmonton Oilers.

No, aj toto skrátka patrí k biznisu. A my sa aspoň máme o čom rozprávať.
Vrkoč: Presne. A ja sa čudujem, čo všetko si pamätáme. Bez mučenia sa priznám, že ja takéto detaily už neevidujem, hoci Zalapskiho kartičku si pamätám aj v mojej zbierke. A z obdobia, keď som začal zbierať moje obľúbené Toronto, nebola jediná.
Ale zaujímalo by ma, o čom sa budeme rozprávať v súvislosti s tohtoročnou uzávierkou. Teda až bude po nej alebo dokonca po sezóne a nastane čas zúčtovania. Podľa mňa to môže byť meno Blake Coleman - práve jeho výmena do Tampy je tá, ktorú som na začiatku naznačil.
Ide o hráča, ktorý má na konte už viac ako 20 gólov, takže sa ho smelo dá využiť v súčinnosti s najväčšími hviezdami tímu. V oslabeniach je navyše možno najlepší hráč v celej lige. Myslím si, že tento skúsený Američan môže byť chýbajúcim článkom Lightning na ceste k vytúženému úspechu a mužom, ktorý možno rozhodne posledné finále Stanley Cupu.
Alebo budeme oveľa viac riešiť nejakého Slováka či Čecha? Čo myslíš, Michael?
Langr: Jeden Čech sa už vyriešil tesne pred zatváračkou našej aktuálnej 'kaviarne': Ondřej Kaše z Anaheimu do Bostonu! Väčšine ľudí by sa asi nechcelo odchádzať zo slnečnej Kalifornie do studeného Nového Anglicka, ale z hokejového hľadiska aj pre fanúšikov je to skvelý presun.
Veď Kaše ide z jedného z najslabších tímov tohtoročnej sezóny bez ďalších krajanov do prvého mužstva NHL, ktoré vedie Zdeno Chára, žiaria v ňom David Pastrňák a David Krejčí a úlohu silnej dvojky má Jaroslav Halák. Zase máme o jeden dôvod viac, aby sme v noci či aspoň zo záznamu sledovali zápasy Bruins.
Som veľmi zvedavý aj na to, či sa rovnako ako pred dvoma rokmi nebude sťahovať Tomáš Tatar. Montreal ešte nedávno pôsobil sľubne, ale teraz je už play off asi nereálnym snom, takže môžeme očakávať výpredaj. Slovenské krídlo je veľmi atraktívnym tovarom, veď má na konte už 21 gólov a 55 bodov a je najproduktívnejším hráčom Canadiens. Tatar by sa mi páčil napríklad v Colorade alebo v Edmontone, pobyt v lajne Connora McDavida alebo Leona Draisaitla by mu pasoval.
Ale ťažko tipovať, ako to dopadne. Ako to však býva, posledné hodiny, kým zazvoní zvonec a obchodovaniu bude koniec, nás určite zase niečím prekvapia.