Na titul už nemusíte mať supergólmana

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslení, ale aj debát, polemík a výmen názorov na rôzne témy. Redakcia NHL.com/sk sa aj počas tejto sezóny každú sobotu stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jeden z námetov týkajúcich sa vývoja v NHL. Tentoraz Michael Langr, Martin Tomaides a Lukáš Hron rozvinuli debatu o tom, či sa vôbec dajú nájsť spoločné atribúty alebo univerzálny recept, ktorý v súčasnej NHL privedie tím k úspechu.

Tomaides:Cesta k úspechu je... Vlastne asi pre každý tím úplne iná. Hľadať jednu, ktorá bude fungovať stopercentne pre všetkých, nie je jednoduché. Podľa mňa sú časy, keď bol domáci ľad jasnou výhodou, dávno preč. Súčasní hokejisti sú už takí profíci, že ich máločo vyhodí z miery. Ani hala, ktorá na nich bučí.
Mnohých to naopak dokáže slušne namotivovať. Opadne z nich tlak a s chuťou sa vyberú plieniť cudziu domovinu. Napríklad druhý tím Západnej konferencie Colorado Avalanche má na domácom klzisku 17 víťazstiev v riadnom hracom čase a na ľade hostí ich zvládol už 23. Tento faktor by som sa teda nebál vyškrtnúť. Ani v siedmom zápase play off by som to už nevnímal tak kriticky. Na druhej strane, povedzte to Boston Bruins, ktorí v siedmom finále Stanley Cupu 2019 na ľade St. Louis Blues prehrali posledný zápas ročníka jasne 1:4...
Čo je podľa mňa v posledných rokoch oveľa dôležitejšie, sú presilové hry. Fauluje sa menej a početné výhody sa využívajú viac. Čo si myslíte vy?
Langr: Budem musieť súhlasiť. Hľadať univerzálny recept pre všetkých je ťažké a ani domáce klzisko nemusí byť výhodou. Teda lepšie povedané, pre niekoho áno, pre niekoho nie. Pamätám si napríklad ťaženie Nashville Predators až do série o Stanley Cup v roku 2017 - vtedy bola Bridgestone Arena pre prekvapujúceho finalistu ťažko zničiteľnou pevnosťou, ktorú rozborili až Pittsburgh Penguins. A pozrite sa, ako tento rok doma žiaria Philadelphia Flyers či Boston Bruins. A potom máte veľa kvalitných tímov, ktoré radšej zbierajú body vonku.

Keby sme však predsa len mali nájsť spoločného menovateľa úspechu, asi by bolo najlepšie pozrieť sa na tie tímy, ktoré v poslednom období niekoľko rokov po sebe výborne hrali v základnej časti či získali Stanley Cup. Čo majú spoločné Washington Capitals, Pittsburgh, Tampa Bay Lightning a Boston Bruins?
Ja by som povedal, že okrem solídnych brankárov, výborne rozohraných bekov a kvalitných presiloviek hlavne vynikajúcich centrov - a to vždy minimálne dvoch. O Sidneym Crosbym s Jevgenijom Malkinom netreba diskutovať, v Tampe je dvojica pivotov Steven Stamkos, Brayden Point (a mimochodom už vidíme, čo s tímom robí aktuálna absencia prvého z nich). V Bostone sa často hovorí o prvej lajne, ale podobne dôležité je podľa mňa aj to, že za Patricom Bergeronom hrá jeden z najlepších centrov druhých formácií v NHL David Krejčí. A vo Washingtone všetci vidia Alexa Ovečkina, ale aj tam tvorí hru os centrov Nicklas Bäckström - Jevgenij Kuznecov.
Práve sila v strede útoku podľa mňa odlišuje dlhodobo silné tímy od tých 'len' jemne nadpriemerných. Krídla v dnešnej mladej lige všade lietajú podobnou rýchlosťou, ale centri sú ústredným počítačom, ktorí riadi hru.
Hron: Áno, áno, áno a ešte raz áno. So všetkým, čo hovoríte, musím pochopiteľne súhlasiť. Ale aj tak treba dodať, že niekedy to dopadne akoby proti pravidlám. Z toho vyplýva, že žiadny zaručený recept neexistuje.
Napríklad tá pravda o nevyhnutnosti skvelého brankára. Iste, ak máte v bránke niekoho vyslovene deravého, nemáte šancu. Ale že by to bol vždy vyslovene mág? S tým na mňa nechoďte.
Napríklad Chris Osgood v roku 1998 vyhral s Detroitom Stanley Cup, hoci nebol v žiadnej výnimočnej forme. Red Wings skrátka hrali tak výborne, že by s nimi mala na Pohár nárok aj švédska debna (jasné, trochu preháňam...).

Rovnako ako Antti Niemi a jeho triumf s Chicagom v roku 2010. Naozaj si myslíte, že by to Blackhawks vtedy nezvládli bez neho? Ani on nebol žiadny nadprirodzený čarodejník...
Opakujem - nechcem tým vyvracať tézu, že brankár je základ úspechu. Len chcem poukázať na to, že niekedy - za úplne špecifických okolností - to ide aj inak.
Rovnaké to asi môže byť aj s tými centrami alebo domácim prostredím. Našťastie. Aj v tom je pre mňa čaro hokeja - nedá sa spočítať ako Pytagorova veta, môže to v ňom dopadnúť aj úplne nečakane.
Tomaides:Brankárska téma je to, čo sa v posledných rokoch možno trochu menilo. V minulosti tu boli Patrick Roy, Ed Belfour, Martin Brodeur, Dominik Hašek… Elita, muži, ktorí neochvejne viedli svoje tímy. Ale už je iná doba. Zrazu stačí 'len' Jordan Binnington. To je myslené bez urážky, ale kde bol Binnington v januári 2019?

Chytať o Stanley Cup nie je len o tom, čo predvádzate na ľade. Je to o psychike, tlaku, skúsenostiach. Brankár St. Louis to zvládol na výbornú a mýtus o skúsenom brankárovi je tak podľa mňa definitívne preč.
Rovnako ako som si myslel, že tím musí mať rodeného bodového ťahúňa. Presne, ako hovoríš ty, Michael. Či je to Crosby, Malkin alebo napríklad Stamkos. A Blues podľa mňa takého hráča nemali. Teda zozačiatku. Potom sa ním stal Ryana O'Reilly, neskorší víťaz Conn Smythe Trophy…
Langr:K Binningtonovi by som doplnil ešte jeden podobný prípad: Kto bol v roku 2015 Matt Murray? Podobne ako Binningtona ho pred štartom víťaznej sezóny poznal len málokto. A mladý brankár napriek tomu hneď na jar výrazne pomohol Penguins k prvému a po roku aj k druhému Stanley Cupu v rade. Dnes to pritom nie je žiadna extra hviezda. Áno, veľmi dobrý brankár, ale takých je v lige desať či dvanásť…
Súhlasím, že ešte na prelome storočí ste v bránke potrebovali osvedčené meno: Hašek, Roy, Brodeur. Iné tímy ako tie s najlepšími brankármi vtedy tituly nevyhrávali (nech sa Lukáš nehnevá, ale Osgood bol skrátka len výnimka potvrdzujúca pravidlo). Dnes už môžete vyhrať aj s dlhodobo priemerným brankárom, ktorý sa dostane do super formy.
Aj preto si budem stáť za svojím, že mať dvaja špičkoví centri sú dnes takmer dôležitejší ako špičkový brankár. Ale súhlasím s vami, že univerzálny recept asi neexistuje.
A práve v tom je kus krásy dnešného hokeja. Odkiaľ príde nový šampión? Po ceste, z lúky alebo z lesa? To sa nedá povedať, kandidátov je veľa: Boston, Tampa Bay, Washington, Pittsburgh, St. Louis, Colorado, Dallas, Vegas... A vždy je to trochu inak poskladané mužstvo.
Aj preto sa na tohtoročné play off už teraz veľmi teším.