Hokejové country znie stále hlasnejšie

Dvadsiate narodeniny sú pre človeka momentom, keď sa obrovské množstvo energie už začína miešať s nazbieranými skúsenosťami. Z teenagerov sa stávajú dospelí.
Pre hokejový klub Nashville Predators to vyzerá rovnako. Nový tím NHL sa na svete objavil v roku 1997, presne pred dvadsiatimi rokmi, a do NHL vstúpil v ročníku 1998-99. Teraz na prahu hokejovej dospelosti si mesto country užíva svoj doteraz najväčší úspech.

"Je to vážne paráda. Hlavne po takejto bitke a takej ťažkej sérii cítime obrovské šťastie," uviedol obranca Roman Josi potom, ako Predators dotiahli sériu proti St. Louis Blues k triumfu 4:2 na zápasy a prvýkrát v dejinách sa dostali do finále Západnej konferencie.
Pre fanúšikov z Nashvillu to už skutočne niečo znamená. Pri pohľade do histórie totiž najlepšie hovorí nasledujúci fakt: Predators až do štartu tohtoročného play off v celej klubovej histórii vyhrali len tri série vyraďovacích bojov - išlo o prvé kolá v rokoch 2011, 2012 a 2016. Nič viac.
Tento rok už majú dva skalpy súperov a rozhodne nekončia. Na rade je ten, kto lepšie zvládne rozhodujúci siedmy duel súboja medzi Anaheim Ducks a Edmonton Oilers. A Predators nemajú žiadne dôvody na to, aby si neverili aj na víťaza tejto série.
"Ideme krôčik za krôčikom. Pre náš klub je to niečo fantastické," uviedol generálny manažér David Poile, ktorý v Tennessee úraduje od chvíle, keď Predators vstúpili do NHL. "Na ľade aj mimo neho teraz vládne neuveriteľná atmosféra. Nebojím sa povedať, že práve zažívame výnimočné obdobie."

Rozhodujúci duel série, ktorý domáci ovládli 3:1, ponúka aj jednu náramne symbolickú postavu. Ryan Johansen v tretej tretine prekorčuľoval obrancov Blues, predviedol bleskovú bekhendovú kľučku a jeho gól na 2:1 sa nakoniec ukázal ako víťazný - a tým pádom aj postupový.
Forvard Nashvillu tak splnil svoju 'dejinnú úlohu': keď vedenie Predators v januári 2016 obetovalo beka Setha Jonesa a z Columbus Blue Jackets priviedlo práve Kanaďana Johansena, bol to trejd ako zo 'starej školy'. Hráč za hráča, rozdielne posty, rozdielne osobnosti. Poile hľadal chýbajúci kúsok puzzle a bol ochotný ponúknuť naozaj vysokú protihodnotu.
Teraz sa to vypláca. "Ryan je náš najdôležitejší hokejista. Hneď ako skočí na ľad, celý tím hrá dobre," velebí ho Josi. A guráž pri trejdoch sa ukázala ešte raz, pre zmenu minulý rok v lete. Vtedy NHL zaburácala od prekvapenia pri výmene dvoch superhviezdnych bekov: do Montreal Canadiens sa sťahoval Shea Weber - a novým miláčikom Nashvillu sa stal P. K. Subban.

"On a Mattias Ekholm sú excelentná dvojica," chválil tréner Peter Laviolette. Práve týchto dvoch s obľubou nasadzuje na hviezdy súperov, proti Blues bol hlavným objektom ich záujmu Vladimir Tarasenko. "A okrem rýdzich strelcov ich môžem využiť aj na veľkých, silných útočníkov. Odvádzajú skvelú prácu," dodal kouč.
Toto hokejové country skrátka hrá čím ďalej, tým hlasnejšie - a dostáva neustále väčší náboj. To, že Predators v 1. kole znemožnili favorizované Chicago Blackhawks 4:0 na zápasy, už rozhodne nevyzerá ako jednorazové vzopätie. Doma je Nashville doteraz neporaziteľný a má ďalšie tromfy.
Prvým je extrémne produktívna obrana. Pri pohľade na celkové štatistiky bojov o Stanley Cup vyzerá trochu zvláštne, že zástupcovia Nashvillu chýbajú v elitnej desiatke bodovania a najlepším z nich bol na 15. pozícii bek Ryan Ellis (4+5). Za ním je to ale tesné: Johansena (2+7) dopĺňajú Josi (4+4), útočník Filip Forsberg (3+5) a Subban (1+6).
Za ofenzívne zdatnou obranou priamo vyčnieva postava fínskeho dlháňa: Pekka Rinne so svojimi 196 centimetrami už súpera takmer budí zo sna, o čom svedčia jeho výnimočné štatistiky - osem výhier pri úspešnosti zákrokov 95,1 percenta a gólovom priemere 1,37. Bravo!
"Keďže sa tento klub nikdy nedostal takto ďaleko, sú to parádne pocity," povedal Rinne po postupe. Ale aby neboli žiadne pochybnosti, ihneď dodal: "Stále je pred nami veľa práce. A dobre vieme, že máme všetko potrebné."
Skvelého brankára, bekov i útočníkov. Eufóriu. Odvážne vedenie, ktorého ťahy si teraz vyberajú dividendy. A predovšetkým chuť dokázať, že keď už raz píšete dejiny, nie je žiadny dôvod nevystúpiť až na vrchol.