Skip to main content

Hašek mieri ako prvý Čech do Siene slávy. Kvôli jeho štýlu mu pritom v NHL dlho neverili

Autor Michael Langr / NHL.com

Dvadsať rokov potom, čo sa presadil medzi brankársku elitu NHL a vyhral prvú zo svojich šiestich Vezina Trophy, sa Dominik Hašek dočká ďalšieho veľkého ocenenia. V pondelok bude ako vôbec prvý český hokejista v histórii po boku obrancu Roba Blakea a útočníkov Petera Forsberga s Mikeom Modanom uvedený do Siene slávy v Toronte.

Zhodou okolností sa tak stane v deň 25. výročia nežnej revolúcie, ktorá v roku 1989 v Československu demontovala komunistický režim a umožnila Haškovi slobodne odísť do NHL. Za 16 sezón sa tam český vyslanec stal pravdepodobne najlepším brankárom v histórii hokeja, ako prvý brankár od čias Jacquesa Planta v roku 1962 získal dvakrát Hart Trophy pre najužitočnejšieho hokejistu sezóny (1997, 1998), vyhral dva Stanley Cupy, vyslúžil si prezývku Dominátor a svojím neortodoxným chytaním rozbúral tradičný kanadský pohľad na brankársky štýl.

"Žiadny iný gólman nedokázal zmeniť vnímanie svojej úlohy tak ako Dominik Hašek. Mal schopnosť dostať sa do hláv súperov. Protivníci boli v jeho najlepších rokoch skrátka zastrašení brankárom. On je v histórii jedným z malej hŕstky gólmanov, ktorí toto dokázali," povedal o ňom uznávaný kanadský tréner Ken Hitchcock, ktorý vymýšľal stratégiu proti Haškovmu celku Buffalo Sabres ako kouč víťazných Dallas Stars vo finále Stanley Cupu v roku 1999.

Pre českých fanúšikov zostane najväčším momentom slávneho brankára olympijský turnaj v Nagane vo februári 1998, kde prvýkrát štartovali najväčšie hviezdy NHL a český národný tím senzačne vybojoval zlaté medaily. Najväčší podiel na tom mal práve Hašek, ktorý v šiestich zápasoch dostal päť gólov, dvakrát (vrátane finále proti Rusku) vychytal čisté konto. Vo štvrťfinále proti USA dokázal takmer sám zastaviť výrazne aktívnejšieho súpera a v semifinále dostal od hviezdnej Kanady jediný gól a vychytal všetkých päť strelcov v nájazdoch. "Hašek na hrad" sa stalo vtedy heslom státisícov hokejových fanúšikov v Česku.

A pritom chýbalo tak málo a toto všetko sa vôbec nemuselo stať.

Na začiatku 90. rokov sa frustrovaný Hašek chcel zbaliť a vrátiť sa domov do Pardubíc ako muž, ktorý v NHL nedokázal preraziť. Za sebou mal dve sezóny, v ktorých odohral viac zápasov za farmársky tím Indianapolis Ice, než v prvom mužstve Chicago Blackhawks. "Myslím si, že na tú NHL nemám. Som starý a pomalý. Pusťte ma do Európy, nech si aspoň zachytám tam, kde o mňa ešte majú záujem," povedal podľa svojej biografie trénerovi Chicaga Mikeovi Keenanovi v roku 1991.

Po prestupe do Buffalo Sabres ho klub nechal ako nechráneného hráča k dispozícií pre rozširovací draft NHL. A nikto iný si ho nevybral. Hašek zostal dvojkou za vtedy slávnejším Grantom Fuhrom a ďalej čakal na výraznejšiu šancu.

NOVÍ ČLENOVIA SIENE SLÁVY

brankár Dominik Hašek
obranca Rob Blake
útočník Peter Forsberg
útočník Mike Modano
trenér Pat Burns
rozhodca Bil McCreary

Tá prišla až v štvrtom roku po jeho odchode do zámoria, v ročníku 1993-94. Fuhr sa zranil a český náhradník takmer okamžite vystrelil medzi najväčšie hviezdy NHL. Za jediný mesiac vychytal päťkrát čisté konto, sezónu dokončil s úspešnosťou 93 percent, získal svoju prvú Vezina Trophy pre najlepšieho brankára ligy a spolu s Fuhrom aj William Jennings Trophy pre dvojicu, ktorá dostala v sezóne najmenej gólov.

Pardubický odchovanec pritom v roku 1990 prichádzal do Ameriky v 25 rokoch ako najlepší gólman z Európy, ovenčený dvomi titulmi v československej lige a dvomi titulmi pre najlepšieho brankára majstrovstiev sveta IIHF. Ako je možné, že ho v NHL tak dlho prehliadali, keď potom, ako sa stal jednotkou v Buffale, okamžite zažiaril a päť zo šiestich sezón odchytal s úspešnosťou nad 93 percent?

Jednou z odpovedí je náročná adaptácia na život v novom svete, na cudzí jazyk, na menší ľad aj iný herný štýl - tým všetkým si brankár musel prejsť, aby potvrdil svoju veľkosť aj na druhom póle hokejového sveta. Druhou odpoveďou je však pravdepodobne samotný Haškov štýl, ktorý sa nedá zaradiť do tradičnej kanadskej predstavy o dvoch typoch brankárov: stojaci a 'butterfly' (chodiaci do rozkľaku). Hašek bol solitér, ktorý predvádzal hru mimo akýkoľvek výkladov z učebnice. Váľal sa po chrbte, púšťal hokejku, aby mohol prikryť puk pod vyrážačku, vyrážal z bránkoviska proti súperovi v protiútoku pokojne až za kruhy.

"On chytal svojím, úplne neopakovateľným spôsobom. Všetci si vtedy mysleli, že stávka naňho je veľký risk," spomínal Mitch Korn, tréner brankárov, ktorý v Buffale viedol Haška od začiatku až do roku 1998 a podľa gólmanových slov mu veľmi pomohol dostať sa hore.

"Jeho prelom do NHL sa zdržal, pretože nechytal podľa normy," súhlasil Jim Corsi, ktorý trénoval brankárov Sabres po Kornovom odchode. "Predtým jeho hru nazývali neortodoxnou, ale dnešní brankári z nej používajú množstvo prvkov. On bol jedným z prvých, ktorí spojili kondíciu a chytrosť. Vedel čítať hru ako Martin Brodeur alebo Patrick Roy, ale k tomu pridal sadu ďalších schopností. Dokázal vyraziť strelu, potom pokryť dorážku, občas prerušil akciu ešte pred tým, než sa z nej stala šanca. Pre súpera to bola devastujúca kombinácia," doplnil.

"Chytanie je ako puzzle s tisícimi kúskami. A Dom je jediný gólman, ktorý dal dohromady všetky. Väčšina brankárov v NHL ich má tak 800, on mal všetkých tisíc," tvrdil Korn.

Haškovi pomohla mimoriadna telesná pružnosť a ohybnosť kĺbov. Občas vyzeral ako z gumy, dosiahol tam, kam iný brankár ruku alebo nohu skrátka nevykrútil. Ale za svoj úspech vďačí aj hernej inteligencii a predvídavosti. "Hral hokej ako šach. Vedel, čo sa stane v nasledujúcom ťahu," povedal Korn. "Jediný problém bol v tom, že bol o dva ťahy dopredu, ale niekedy tým vlastne odkryl karty príliš skoro ako netrpezlivý hráč pokru. Tým dal strelcom možnosť zmeniť cieľ. Hneď ako sa naučil byť trpezlivejší, dominoval."

Haškov individuálny vrchol prišiel v sezóne 1998-99, kedy doviedol priemerné Buffalo do finále Stanley Cupu a základnú časť zakončil s najlepšími číslami v kariére: priemerom 1,87 a úspešnosťou 93,7. V ďalších rokoch však pochopil, že pokiaľ chce získať najslávnejšiu tímovú trofej, musí odísť inam. V lete 2001 inicioval trejd do Detroit Red Wings, s ktorými hneď v nasledujúcom roku vychytal 41 výhier v základnej časti a v play off potom vybojoval Stanley Cup.

Hašek neustále premýšľal o tom, čo ešte vylepšiť, aby dokázal chytiť viac pukov. Keď mu to pravidlá dovoľovali, zväčšoval výstroj na maximálnu mieru. Koncom 90. rokov mal dres s voľnými rukávmi ako netopier. Potom, čo NHL podobné veci obmedzila, začal strelcom schválne ponúkať voľné štrbinky, aby mierili tam, kam chcel on.

"Človek musí byť chytrý. Keď ukážete útočníkom voľné miestečko, tak puk dostanete tam, kde ho chcete mať," uviedol.

Aj vďaka tomu ukončil kariéru v NHL s najlepšou úspešnosťou v histórii, číslom 92,2 percenta. Aj vďaka tomu sa v najlepšej lige sveta napriek niekoľkým odchodom a návratom udržal až do svojich 43 rokov, kedy po angažmáne v Ottawa Senators a comebacku do Detroitu získal svoj druhý Stanley Cup. Aj vďaka tomu v 45 rokoch vychytal svoj tretí ligový titul pre Pardubice. A v 46 rokoch, kým definitívne ukončil kariéru, ešte skúsil KHL.

"Stále sa snažil zlepšovať, čítať hru," rozprával brankár Ray Emery, ktorý sa od neho učil v Ottawe ako mladý náhradník. "Keď videl, ako niekto ide do brejku s hlavou dole, vyrazil proti nemu. Všetko mal vypočítané. Nebolo to tak, že by len tak riskoval a lietal po ľade ako blázon."

Nie, tak to nebolo. Aj keď občas to tak mohlo vyzerať. Trénerov v NHL to spočiatku mýlilo natoľko, že Hašek kvôli tomu takmer nedostal šancu. Taká tenká bola pred 20 rokmi hranica medzi neúspechom a neskoršou cestou do Siene slávy.

Čítajte viac