Halák sa v počte núl vyrovnal legende St. Louis Glennovi Hallovi, miesto jednotky však isté nemá

V minulej sezóne sa St. Louis Blues chválili najsilnejšou dvojicou gólmanov v NHL. Jaroslav Halák a Brian Elliott získali spoločne William M. Jennings Trophy pre tím, ktorý zaznamenal najnižší počet inkasovaných gólov v základnej časti. V play off však Bluesmanom neboli štatistiky nič platné. Ich kľúčové opory sa zranili a v semifinálovej sérii Západnej konferencie proti Los Angeles Kings neuhralo mužstvo z Missouri ani jedno víťazstvo.

"Mali sme hneď troch výborných brankárov. A tak sme sa rozhodli vytrejdovať Bena Bishopa, pretože sa mal stať nechráneným voľným hráčom," vysvetľoval generálny manažér Blues Doug Armstrong. "Potom sa ale v play off zranil Jaro a Brian musel so zranením odchytať prakticky celú sériu proti Kings. Už sme nemali inú možnosť. Niekedy skrátka nie je široký káder na škodu," povedal NHL.com Armstrong.

A tak nemajú Blues jasnú jednotku medzi tyčkami ani tento rok. K Elliottovi a Halákovi pribudol do partie ešte dvadsaťdvaročný Jake Allen, ktorý si v AHL urobil meno vo farmárskom celku Peoria Rivermen. Zo strany klubu to bol dobrý ťah. Z jedenástich zápasov, v ktorých Allen nastúpil do bránky od prvej minúty, vyhralo St. Louis hneď osem. A tak sa opäť naskytá otázka, ktorú Blues riešili už v minulom ročníku. Kto je tu vlastne jednotka?

Tesne pred minuloročným play off za ňu označil tréner St. Louis Ken Hitchcock práve Haláka. Už v úvodnom kole play off proti San Jose Sharks sa však slovenský gólman zranil a letné mesiace potom musel chtiac-nechtiac využiť na rehabilitáciu zraneného členka. "Pre brankára je toto miesto veľmi citlivé," povedal aj Armstrong, ktorý Haláka na pozícii jednotky pred štartom nového ročníku jednoznačne preferoval.

Situácia sa ale vyvinula úplne inak, hoci v januári naštartoval dvadsaťsedemročný slovenský gólman sezónu v podstate rozprávkovo: 19. januára vychytal čisté konto v premiére proti Detroit Red Wings, o päť dní neskôr ďalšia nula v zápase s Nashville Predators. Lenže na začiatku februára prišla nemilá správa: Halák si natiahol triesla. Z lapálie sa nakoniec vykľula takmer trojtýždňová zdravotná pauza.

Ako bolo v St. Louis zvykom, zaskočil Elliott. Toho však zastihol pokles formy, aký ešte fanúšikovia Blues doposiaľ nezažili. Kanaďan schytával jeden výprask za druhým, percentuálnu úspešnosť zákrokov mal tesne cez osemdesiat percent, priemer inkasovaných gólov takmer päť na zápas. A keď sa Halákove triesla nezlepšovali, dostal šancu mladík Allen. "Pre našich gólmanov to nie je úplne ideálna situácia, ale vyrovnávajú sa s ňou dobre," povedal manažér Armstrong.

Kto si myslel, že sa po Halákovom uzdravení situácia rýchlo upraví, bol vyvedený z omylu. Allen síce nemal úplne fascinujúce čísla, ale St. Louis s mladíkom v bránke opäť našlo cestu, ako zbierať výhry. Pre Haláka to nebolo nič príjemné. Po porážkach na kalifornskom tripe s Los Angeles a s Anaheim Ducks sa v marci neobjavil v zápase trinásť dní. Allen totiž v tom čase vychytal Bluesmanom päť výhier za sebou.

Až 23. marca pred zápasom v Edmontone ukázal Hitchcock opäť na Haláka. Blues zvíťazili nad Oilers 3:0 a bratislavský rodák si odviezol z ľadu dvadsiatu piatu nulu zámorskej kariéry. Zároveň to bolo šestnáste čisté konto počas jeho pôsobenia v St. Louis, čím vyrovnal výkon legendárneho člena Hokejové Siene slávy Glenna Halla. Ten záver svojej kariéry strávil na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia v drese Blues. Halák potreboval na šestnásť núl 115 zápasov, Hall nazbieral svojich šestnásť čistých kont počas 146 zápasov za Blues.

"Len sa snažím robiť svoju prácu a zároveň sa chcem baviť," uviedol Halák po zápase v rozhovore so St. Louis Post-Dispatch. "Vyrovnať Hallov výkon je ohromný úspech, ale nie len môj, je to záležitosť celého tímu. Keď gólman vychytá čisté konto, v prvom rade je treba oceniť tých, čo hrali pred ním," tvrdil Halák po svojom len treťom marcovom štarte.

O deň neskôr bol medzi tyčkami aj na ľade Calgary Flames, kde mu ale náladu pokazili tri inkasované góly zo sedemnástich striel, z ktorých dva mal na svedomí prebudený český strelec Roman Červenka.

Aká je momentálne Halákova úloha, sa zdráhal konkretizovať aj kouč Hitchcock. "Nemám pocit, že záleží na tom, kto je jednotka, alebo dvojka. My skrátka potrebujeme, aby gólman chytal dobre a ostatní si z neho zobrali príklad" povedal tréner Bluesmanov pre St. Louis Post-Dispatch. "Pozrite sa na Vancouver, akú prácu pre Canucks robia ich gólmani (Luongo a Schneider). To je presne to, čo by sa nám tiež hodilo," poukázal Hitchcock na najlepší tím Severozápadnej divízie.

Aká je brankárska šťastena prelietavá, názorne ukázal posledný domáci zápas St. Louis proti Edmontonu. Allen dostal tri góly zo siedmich striel a v druhej tretine ho nahradil Halák, ktorý už do konca zápasu neinkasoval. Lenže Oilers napriek tomu vyhrali 3:0 a hviezdou zápasu tak bol ich ruský gólman Nikolaj Chabibulin.

Halák veľmi dobre vie, čo potrebuje na zvýšenie sebavedomia. "Tvrdá práca na tréningu. A to isté v zápasoch," povedal slovenský brankár, na ktorého fanúšikovia z jeho predchádzajúceho pôsobiska v Montreale dodnes nedajú dopustiť. Práve Halák sa v play off 2010 zaslúžil o najlepší výsledok Canadiens za uplynulých devätnásť rokov, keď dotiahol podceňovaný tím až do konferenčného finále.

Niečo podobné by svojim fanúšikom radi pripravili aj šéfovia St. Louis. Aj preto majú na výplatnej páske gólmanské trio Allen, Halák, Elliott. A keby sa snáď opakovali udalosti z minuloročného play off, v zálohe je ešte Mike McKenna z farmárskeho tímu v Peorii, ktorý bol vyhlásený za najlepšieho gólmana uplynulého týždňa v AHL.