Skip to main content

Gordie Howe žil podľa prezývky 'Mr. Hockey'

Autor Nicholas Cotsonika / NHL.com

Gordie Howe nebol len jedným z najlepších hráčov v histórii NHL. Bol hráčom, ktorý dostal prezývku 'Mr. Hockey' - Pán Hokej.

Bol ambasádorom tohto športu a svoju rolu si užíval. Mnoho fanúšikov v Severnej Amerike má spomienky na to, ako ho stretli niekde na tribúne alebo na jednej z charitatívnych akcií. Ako im podpísal kartičku, potriasol si s nimi rukou alebo sa nechal odfotiť.

Aj v posledných mesiacoch, kedy už bol na tom so zdravím zle, sa Howe strašne rád ukazoval na verejnosti. Jeho syn Murray, ktorý pracuje ako rádiológ v Ohiu, ho bral do parku, do obchodu alebo do ZOO. Vzal ho aj na poslednú charitatívnu akciu na predmestí Detroitu. A na posledný zápas Red Wings. Hovoril tomu 'najlepšia medicína', liek na všetky problémy unaveného tela.

"Miluje byť Pánom Hokej," hovoril už v októbri Murray Howe. "Miluje, keď môže ľuďom urobiť radosť."

Gordie Howe zomrel v piatok vo veku 88 rokov, ale odkaz muža s prezývkou 'Mr. Hockey' bude žiť ďalej. V štatistikách aj vo všetkých tých príbehoch a fotografiách, ktoré po sebe zanechal. Bol ikonou, ktorá patrí na hokejový Olymp, ale nikdy sa tak nesprával. Na ľade bol tvrdý a neúprosný, ale v súkromí vrelý a milý. So svojím povestným, pichľavým zmyslom pre humor.

Pochádzal z Floralu v kanadskej provincii Saskatchewan a vyrastal v Saskatoonu počas veľkej ekonomickej krízy ako šieste z deviatich detí. Korčuľovať sa naučil na zamrznutých cestách, na zadných dvoroch a na rieke South Saskatchewan. Nohy posilnil ťahaním kanistrov s vodou do domu bez vodovodu a ruky ťahaním tridsaťkilových vriec s cementom do práce.

Prvý zápas NHL odohral v 18 rokoch. Posledný v 52. Medzitým nastrieľal 801 gólov a nazbieral 1850 bodov v základnej časti NHL a ďalších 174 gólov a 508 bodov vo vtedajšej konkurenčnej lige World Hockey Association. Šesťkrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hokejistu NHL a Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča ligy. Štyrikrát získal Stanley Cup.

Bobby Hull, ďalšia veľká postava hokejovej histórie, videl Howea prvýkrát v 10 rokoch. Bolo to v roku 1949, keď čakal s rodičmi v daždi pred Maple Leaf Garden na otvorenie haly, aby bol na miestach na státie v prvom rade. Z neho sledoval, ako v prvej tretine Howe prešiel modrú a svojím silným zápästím prestrelil brankára Ala Rollinsa.

"Robert," povedal Hullov otec malému Bobbymu. "Až sa naučíš strieľať tak, ako tento chlapík, tak budeš v tej lige môcť tiež hrať."

Po zápase získal mladík Hull Howeov podpis na krabičku otcových cigariet. "Bola to inšpirácia," spomínal neskôr.

Wayne Gretzky prvýkrát stretol Howea, keď mal 11. Bolo to v roku 1972, kedy navštívil Howea v hoteli pred banketom. Fotograf z lokálneho denníka z Gretzkyho rodného mesta Brantford Expositor zorganizoval spoločnú fotografiu. Howe si na to vzal hokejku a Gretzkymu položil čepeľ na krk. Táto fotka sa stala klasikou, jednou z najslávnejších Gretzkyho fotografií vôbec.

"Bol milší, lepší a väčší, než som si myslel," spomínal raz Gretzky. "Vždy, keď sa na ten obrázok pozriem alebo ho pre niekoho podpisujem, je to pre mňa skvelá spomienka."

Gretzky sa stal najväčším hokejistom histórie, Howeovým nástupcom. Ale jeho číslo 99 bolo 9.

"Bol, je a bude vždycky bude ten najväčší," uviedol Gretzky o svojom predchodcovi.

Podobný vplyv mal Howe na množstvo hráčov v NHL. Nikdy nezarábal toľko peňazí ako tí, ktorí hrajú dnes. I v kontexte svojej éry bol väčšinu kariéry platený menej, než by si v pomere k ostatným zaslúžil. Po skončení kariéry sa preto zúčastnil mnohých akcií kvôli zárobku. Ale aj kvôli charite. A zvyšok času si užíval rolu verejne známej osoby.

Pred nedávnom som poprosil fanúšikov, aby mi poslali svoje zážitky s Gordiem Howeom. Dostal som množstvo dopisov a denník Detroit Free Press pár z nich publikoval. Keby ich tak bolo možné prerozprávať všetky.

Tim Jordan z Glastonbury v Connecticute spomína na to, ako stretol Howea vo výťahu, keď mal 15, alebo 16. Jeho brat bol gólmanom a na turnaji sa stretol s vnukom hokejovej legendy. Howe sa pozrel na Jordanovho brata a naoko zahrozil: "Ak ti môj vnuk dnes nedá gól, zistíš, prečo som bol taký slávny." A so šibalským mrknutím ukázal na svoj lakeť.

Mark Burns z Atlanty si spomenul, ako ho otec vzal na otváranie obchodného domu v Chicagu. Kvôli dopravným zápcham tam obaja išli dve a pol hodiny. Zaparkovali až v dobe, kedy autogramiáda končila a Howe vychádzal z budovy. Ochranka k nemu nechcela pána Burnsa so synom pustiť. "Ďalšia vec, ktorú si pamätám, je, ako za nami ten slávny hráč prišiel a začal sa s nami fotiť," napísal Mark.

Mary Beth Busto z michiganského mesta Royal Oak spomínal na to, ako vyrazil na steak do reštaurácie Chuck Joseph's, kam chodili fanúšikovia po zápasoch. Vo vedľajšej sále mal rezerváciu Howe. A keď dorazil so svojimi synmi Markom a Martym, hostia sa zdvihli zo stoličiek a uvítali ho jasotom. Howe zmizol do salónika, ale o pár minút sa objavil znovu s pivom v ruke a začal sa rozprávať s fanúšikmi. "Pritom mohol pokojne zaliezť a zostať mimo pozornosti," napísal Busto. "Ale to by nebol Gordie."

Práve pre to všetko bol Howe tým, na koho ho prekrstili. Pán Hokej.

Čítajte viac