Generálni manažéri radia: rozmaznávajte si tvrdé jadro

Byť manažérom hokejového tímu vo fantasy lige môže byť zábavné aj poučné zároveň. Pred štartom ročníka si na drafte vyberáte hráčov, ktorí najviac zodpovedajú vašim predstavám. Lenže niektoré vyhliadnuté mená vám vyfúknu súperi a vy si musíte vystačiť s tými, ktorí sú momentálne k dispozícii a s nimi potom prechádzate sezónou. Generálni manažéri tímov NHL sú na tom občas podobne. S tým rozdielom, že za svoje rozhodnutia sa musia zodpovedať majiteľom aj fanúšikom.

Niektoré podobnosti s fantasy hokejom však zostávajú. Napríklad natoľko túžite po niektorej hviezde, že za ňu protivníkovi ako protihodnotu ponúknete pokojne aj troch hráčov. Lenže s nimi stratíte aj dušu tímu a sezóna je v ťahu... Ďalší rok pre zmenu stavíte na brankára, ktorý sa však čoskoro zraní a zase trčíte v ligovom podpalubí. A tak to ide ďalej a ďalej, než sa stane ten zázrak, a vám to konečne raz vyjde lepšie ako všetkým ostatným konkurentom.
"Keď chcete vyhrať niečo veľké, tak musíte zažiť aj kopu porážok," hovorieval s obľubou český brankár Tomáš Vokoun.
Cesta k triumfom je niekedy veľmi tŕnistá. Vedie cez pochmúrne obdobia v tabuľkovom suteréne, osudové rozhodnutia, ktoré sa nemusia oplatiť a cez celý rad omylov, za ktoré generálnym manažérom hrozia vyhadzovy.
George McPhee jeden taký zažil, keď tak veľmi veril v zisk Stanley Cupu s Washington Capitals, až za Martina Erata pôsobiaceho vtedy v Nashville Predators obetoval jedného z vtedy najlepších hokejových tínedžerov Švéda Filipa Forsberga.

Ale to už je starý príbeh. Pred touto sezónou čakala McPheeho úloha, ktorá sa pošťastí len niekoľkým GM v celej histórii ligy. V rozširovacom drafte si mohol vybrať úplne nový tím. Pred manažmentom Vegas Golden Knights stála obrovská úloha, ktorá dosahovala monumentálne rozmery Stratosphere Tower, dominanty púštnej Mekky hazardu v Nevade.
Vybrať si z každého z 30 tímov len jedného hráča a pritom vynechať tých najlepších a najperspektívnejších z chráneného zoznamu. Alchýmia, s akou McPheeho tím nakoniec siahol do mužstiev svojich konkurentov a vylovil súčasný káder Golden Knights je jednou z najväčších záhad posledných rokov v NHL. Mužstvu z Vegas predpovedali pád, namiesto toho sa vo štvrtý januárový pondelok dostalo na čelo celej ligy.
"Bol to celkom zvláštny pocit, keď sme sa prvýkrát zišli a vedeli sme, že o pár týždňov z nás vlastne má byť mužstvo, ktoré bude hrať NHL a nikto na neho nebude brať ohľad. Boli tam trošku zimomriavky na chrbte," pripustil gólman Marc-Andre Fleury, ktorý má už tri Stanley Cupy s Pittsburgh Penguins a zrazu je súčasťou tímu, ktorý sa stal z pôvodného outsidera jedným z uchádzačov o pohár.

Počas svojho predchádzajúceho pôsobenia zažil, ako sa vlastne taký šampiónsky tím buduje. V Pittsburghu na to išli aj zásluhou generálneho manažéra Craiga Patricka cez draft, keď v roku 2003 získali ako jednotku práve Fleuryho, o rok neskôr zobrali z druhého miesta Evgeniho Malkina a vo výbere 2005 si vybrali zázračné dieťa Sidneyho Crosbyho.
Efekt sa dostavil už o tri roky neskôr, keď Penguins hrali finále proti Detroit Red Wings a v ďalšej sezóne získali Stanley Cup. To už bol v úlohe GM Ray Shero. Posledné dva triumfy Pens zase spadajú pod jurisdikciu Jima Rutherforda, ktorý je zodpovedný aj za príchod úspešného kouča Mikea Sullivana.
Minulosť, v ktorej by bol Wayne Gretzky schopný urobiť kandidáta na Stanley Cup prakticky z každého tímu ligy, je fuč. Platové stropy situáciu zmenili. Manažéri chcú mať okrem lídra kabíny predovšetkým tvrdé jadro, ku ktorému môžu prilepiť mladých a väčšinou lacných hráčov, ktorí sú za šancu ochotní vypustiť aj dušu.
Pozrite si súpisku Chicago Blackhawks, ktoré vyhralo Stanley Cup v rokoch 2010, 2013, 2015. Patrick Kane, Jonathan Toews, Marián Hossa, Patrick Sharp, Duncan Keith, Brent Seabrook. Tí boli nedotknuteľní, ale okolo nich rotovali spoluhráči aj vzhľadom na finančné nároky.

Manažér Stan Bowman po každom z tých veľkých triumfov poslal preč hráčov, ktorí síce v play off odviedli pre tím skvelé služby, ale z jeho perspektívy patrili medzi nahraditeľných. Či už išlo o obrancu Dustina Byfugliena v roku 2010 alebo Michaela Frolíka v roku 2013.
Svojim verným, ktorí majú na svedomí zisk Stanley Cupu v roku 2011 naďalej veria v Boston Bruins, kde spoliehajú na gólmana Tuukka Raska, kapitána Zdena Cháru a útočníkov Patricea Bergerona, Brada Marchanda a Davida Krejčího.
Ani šampióni z rokov 2012 a 2014 Los Angeles Kings nedajú dopustiť na Jonathana Quicka, Drew Doughtyho, Anze Kopitara alebo Dustina Browna.
Ak sa pozriete na súčasné súpisky väčšiny mužstiev, tak základom ich zostáv sú dvaja centri, dvaja obrancovia, brankár a prípadne ešte ďalší dvaja útočníci.
V Tampe, ktorá patrí k najväčším tohtoročným favoritom, si na jednotlivé posty môžete dosadiť Stevena Stamkosa a Tylera Johnsona, Victora Hedmana s Antonom Stralmanom, Andreia Vasilevskiyho a k nim Nikitu Kucherova s Ondřejom Palátom.
Naozaj fungujúce tímy sa nemusia spoliehať ani na super výkony vynikajúceho gólmana. Prezident hokejových operácií v Calgary Flames Brian Burke by s tým asi nesúhlasil. "Postavte to od gólmana," znie jeho motto.
V roku 2010 sa však brankár šampiónov z Chicaga Antti Niemi v play off nezmestil ani do prvej desiatky v percentuálnej úspešnosti - 91,0, ani v priemere inkasovaných gólov na zápas - 2,63.
Pochopiteľne sa však hodia aj posily získané pred uzávierkou prestupov: najžiarivejším príkladom posledných rokov je Marián Gáborík, ktorý 14 gólmi v play off priviedol Kings k poháru v roku 2014.
Potom sú tu bezmenní, ktorí sa každý rok vynoria z priemeru a sú pri kľúčových momentoch. Bryan Bickell z Chicaga v roku 2013, minuloroční šampióni Jake Guentzel a Bryan Rust alebo jeden z hrdinov play off 2016 Nick Bonino.
Postaviť tím, ktorý má šampiónske parametre, to občas pripomína prácu lekárnika. Keď nenamieša liek v správnom pomere, môže sa to skončiť katastrofálne. Generálni manažéri však žiadny zaručený recept nemajú. Spoliehajú sa na skúsenosti a inštinkty. Učia sa aj z omylov, ktoré im kedysi dokázali pripraviť horúce chvíle. Práve McPhee by o tom nakoniec mohol rozprávať.