Forsbergova olympijská kľučka oslavuje 22 rokov

Po šiestich sériách nájazdov bol stav nerozhodný 2:2, napätie na olympijskom ľade by sa dalo rozkrájať minimálne do piatich kruhov. Diváci oparení drámou už ani príliš nefandili, nervy v oboch táboroch boli napnuté ako špagáty. Jeden jediný muž si však zachoval ľadový, severský pokoj.

Peter Forsberg.

Dvadsaťročný útočník s číslom 21 sa rozvážne rozbehol, pozrel sa, že kanadský brankár Corey Hirsch vykorčuľoval pomerne ďaleko z bránkoviska... Naznačil mu kľučku do forhendu, prehodil puk na bekhend a jednou rukou zasunul puk do bránky.

Na túto drzosť nedokázal kanadský útočník Paul Kariya odpovedať, Tommy Salo jeho strelu chytil a Švédsko sa stalo prvýkrát v histórii víťazom hokejového olympijského turnaja v Lillehammeri.

V sobotu uplynulo od tohto pamätného momentu presne 22 rokov. Viac než dve dekády od azda nie zrodenia, ale od spopularizovania slávneho blafáka, ktorý vstúpil do dejín ako 'Forsbergova kľučka' a ktorý sa odvtedy snažili napodobniť desaťtisíce chlapcov po celom hokejovom svete.

"Ten nájazd bude vždy veľkou súčasťou mojej kariéry. Vďaka nemu som sa vlastne doma stal celebritou," pripustil kedysi Forbserg, ktorého gól je zobrazený dokonca na švédskych známkach a hokejista sa tak dostal do exkluzívnej spoločnosti kráľov, skupiny ABBA, tenisovej legendy Björna Borga alebo slávneho lyžiara Ingemara Stenmarka.

Forsberg sám priznal, že nebol prvý, kto podobný nájazd predviedol. Rovnaký trik vytiahol už v roku 1989 Kent Nilsson na majstrovstvách sveta. Rozhodnúť ním však penalty v takom napínavom momente sa pred ním ani po ňom nikomu nepodarilo.

"Forsberg bol vtedy na začiatku svojej veľkej kariéry a rozhodol trestné strieľania, keď si vzal hokejku do jednej ruky, natiahol brankára na ľavú stranu a zasunul to jednou rukou do bránky. Bol to veľkolepý nájazd, o ktorom sa potom veľa hovorilo," popisoval na klubovom webe hokejového Liberca útočník Petr Nedvěd, ktorý bol pamätníkom finále.

Aj keď pôvodom Čech, štartoval Nedvěd ako vychádzajúca hviezda a kanadský občan na olympiáde za Kanadu. Vtedy síce ešte hokejisti z NHL olympiádu nehrali, ale Nedvěd sa nedohodol na zmluve s klubom Vancouver Canucks a kývol preto na reprezentačnú ponuku.

"Bol to pre mňa jedinečný turnaj s obrovskými zážitkami. S Kanadou sme hrali tak dobre, že sme prešli až do finále, takže sme ani nemali čas, aby sme chodili po nejakých iných športoviskách. To ma trochu mrzí, bola hrozná pocta sa zúčastniť takejto ohromnej akcie," popisoval pred rokmi Nedvěd na stránkach klubu.

Liberecký rodák patril v roku 1994 k hviezdam kanadského výberu. V ôsmich zápasoch dal päť gólov a pridal asistenciu. Vo štvrťfinále pomohol tímu k vyradeniu svojho rodného Česka, vo finále bol spolu s Kariyom jediným kanadským reprezentantom, ktorý z úvodných piatich nájazdov skóroval.

"Vtedy som dával ja a Paul Kariya. Švédi ale prvé tri nájazdy nedali a až potom dali štvrtý, piaty a stav bol vyrovnaný na 2:2. Čo bola obrovská smola, my už sme skoro so spoluhráčmi potichučky oslavovali," spomínal svetobežník, ktorý si o 20 rokov neskôr zahral olympiádu v Soči za Česko. V Lillehammeri však bol k triumfu oveľa bližšie.

"Vtedy to vyzeralo, že budeme zlatí. Škoda, že sa vtedy nikto zo spoluhráčov ku mne a k Paulovi nepridal. Stačilo by, aby jeden nájazd vyšiel, a bol koniec. Bohužiaľ už sme puk za Sala nedostali," ľutoval Nedvěd.

Aj on sa nakoniec musel skloniť pred penaltovým mágom z Örnsköldsviku, malého mestečka na severovýchode Švédska. Pred mladíkom, ktorý sa stal v nasledujúcich desiatich rokoch jedným z najlepších hokejistov sveta.

Aj keď Forsberg odohral v NHL len zhruba polovicu toho, čo jeho krajania Mats Sundin alebo Nicklas Lidstrom, mnohí fanúšikovia ho považujú za najlepšieho Švéda všetkých čias. Rok 1994 mu otvoril cestu do NHL, kde sa na prelome storočia stal jedným z najlepších útočníkov svojej doby. Jeho vzostup bol raketový: v 18 rokoch prvýkrát získal titul majstra sveta IIHF, v 20 vyhral olympiádu a v 22 už držal nad hlavou Stanley Cup ako eso tímu Colorado Avalanche.

"Všetko sa to zbehlo tak rýchlo. Získať tieto tri tituly bolo fantastické," spomínal Forsberg, ktorý sa v piatok zúčastnil veteránskeho duelu bývalých hviezd Colorado Avalanche proti Detroit Red Wings pod šírym nebom na štadióne Coors Field v Denveri.

V NHL odohral celkovo 708 zápasov a nazbieral v nich 885 bodov, čo z neho medzi všetkými hviezdami činí ôsmeho najproduktívnejšieho hokejistu všetkých čias podľa bodového priemeru na zápas - lepšie číslo než jeho 1,25 mali len Wayne Gretzky (1,92), Mario Lemieux (1,88), Mike Bossy (1,50), Sidney Crosby (1,41), Bobby Orr (1,39), Marcel Dionne (1,31) a Peter Šťastný (1,27).

Ako ťahúň Avalanche získal Forsberg dva Stanley Cupy (1996 a 2001), v roku 2003 vyhral Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hokejistu a Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča sezóny NHL. V roku 2014 bol prijatý do Siene slávy v Toronte. Napriek tomu, že jeho kariéru ničili dlhotrvajúce zranenia, ktoré ho nakoniec donútili ju predčasne ukončiť.

Forsberg vstúpil do dejín ako hokejový velikán zo všetkých spomínaných dôvodov. Fanúšikovia si však asi najviac zo všetkých jeho kúskov budú pamätať práve ten z 27. februára 1994.