Stále si náš, bude počuť Fleury

Bude sa plakať. Tlieskať. Skandovať. Mávať rukami. Bude to skrátka večer, ktorý si len tak s niečím nespletiete. Až sa brankár Marc-Andre Fleury v utorok vráti na ľad klubu Pittsburgh Penguins, spláchne vás vlna emócií.
Dlhoročný obľúbenec miestnych fanúšikov príde do mesta ocele prvýkrát ako súper.

"Toto zažijete naozaj len raz za život," povedal trojnásobný víťaz Stanley Cupu a šampión z olympiády vo Vancouveri 2010.
Fleury pôsobil v Penguins od roku 2003, ale klub dal pri minuloročnom rozširovacom drafte prednosť Mattovi Murraymu. Rodáka zo Sorel-Tracy si tak k sebe stiahol nový tím Vegas Golden Knights. A kým v posledných pittsburských sezónach Fleury dosť často vysedával aj na striedačke, v tíme nečakane úspešného nováčika má momentálne silnú pozíciu - s priemerom 1,84 gólu na zápas je druhým najlepším brankárom NHL a na tú istú priečku ho zaraďuje aj úspešnosť 93,9%.

Svojich bývalých spoluhráčov už raz vyzval, 14. decembra ich 24 úspešnými zákrokmi pomohol poraziť 2:1. Ale toto bude iné. Bude sa hrať v kulisách, ktoré veľmi dobre pozná. Pred fanúšikmi, ktorí ešte možno majú doma nad posteľou jeho plagát. .
Sám priznáva, že sa asi neubráni slzám. Nebol by prvý, koho by niečo také premohlo.

Hovorí vám niečo napríklad meno Eddieho Giacomina? V roku 1975 došlo k jednému z najdojímavejších momentov v histórii NHL, keď sa v drese Detroit Red Wings vrátil do Madison Square Garden len dva dni potom, ako ho New York Rangers zapísali na listinu voľných hráčov. Pre milovanú legendu klubu z Manhattanu to bol prvý duel za Red Wings.
Jeho odchod šokoval celú hokejovú verejnosť. Zmena zdrvila aj Giacomina, dokonca zvažoval koniec kariéry. Nakoniec si to však rozmyslel a vydal sa do New Yorku. Prvýkrát ako hosť.
Viac o téme: [Super 10: Vegas má rekord, šampióni sa šplhajú nahor]
"Madisonka bola jedenásť rokov mojím domovom. Poznám tu každý kút. Ale v tejto miestnosti som nikdy nebol," priznal v kabíne určenej protivníkom Rangers.
Hneď ako sa potom objavil na ľade, fanúšikovia vstali a uznanlivo začali skandovať "Ed-die! Ed-die!" Giacomin to najskôr skúšal ustáť, ale nakoniec sa rozplakal. Detroit vtedy po jeho famóznom výkone vyhral 6:4, newyorskí priaznivci aplaudovali a vlastný celok vybučali.
"Jeden zo strelcov sa vtedy dokonca prišiel ospravedlniť, že mi dal gól," spomínal po čase Giacomin. "Celý som sa triasol. Myslel som, že to so mnou sekne. Ešteže pri hre som mal na tvári masku. Inak by bolo vidieť, že som plakal takmer permanentne."
Hoci fandenie súperovi spätne vyzerá už trochu cez čiaru, existujú hráči, ktorí si skrátka dokážu vytvoriť s priaznivcami také silné puto, že ho neroztrhá ani presun do iného klubu. Platí to o Fleurym, platilo to o Giacominovi.

A nepochybne to platilo aj o Markovi Messierovi, ktorého návrat do Madison Square Garden v roku 1997 bol tiež poriadne srdcervúci.
Messier len tri roky predtým ako kapitán priviedol Rangers k pamätnému Stanley Cupu. Jeho príbeh sa oproti Giacominovi v niečom zásadne líšil: v lete podpísal s Vancouver Canucks solídny kontrakt ako voľný hráč, bola to jeho voľba.
Ale v niečom to predsa len bolo rovnaké: Aj tu sa znovu plakalo.
"Pár prvých striedaní v zápase proti Rangers som cez slzy ani poriadne nevidel," uviedol.
Fanúšikovia tiež vyvolávali jeho meno. A keď dal svojmu bývalému tímu gól, radovali sa. Jeden z fanúšikov na tribúne poskakoval s transparentom "Messi, navždy budeš naším kapitánom."
Veľký aplauz na štadióne Boston Bruins si vyslúžil aj spoľahlivý obranca Ray Bourque, keď tam prvýkrát zamieril po vytrejdovaní do mužstva Colorado Avalanche. V marci 2001 prispel dvoma asistenciami k výhre 4:2, po zápase si ho obecenstvo vyžiadalo na oslavné kolečko okolo plochy.
Legendárny bek si fanúšikov nepohneval ani tým, že o výmenu z Bruins požiadal sám. Tím sa totiž vtedy dostal do obrovského útlmu a Bourque chcel zamieriť na adresu, kde by mal reálnu šancu získať na staré kolená Stanley Cup. To sa mu nakoniec v roku 2001 podarilo a vo veku štyridsaťjeden rokov mohol seknúť s hokejom.

Jarome Iginlovi boli 10. decembra 2013 dopriate až dve čestné kolečká. Dlhoročný kapitán Calgary Flames sa do mesta ródea vrátil už ako člen Boston Bruins. Veľa sa tu spomínalo napríklad na to, ako v roku 2004 dotiahol Flames do finále Stanley Cupu.
Nezabudlo sa naňho. Ako sa nezabúda na Giacomina, Messiera, Fleuryho. Na všetkých veľkých hráčov.