Favoritmi Centrálnej divízie sú Chicago a St. Louis, nahor sa bude drať Minnesota
Autor Michael LangrJe trochu zvláštne písať o tom, že skupina, v ktorej pôsobí víťaz Stanley Cupu, môže v rámci celej NHL patriť k tým slabším. Lenže šampiónom z Chicago Blackhawks hrozí po krátkom lete "majstrovská opica" a z najsilnejších mužstiev súčasnej NHL po preradení Detroit Red Wings do Východnej konferencie pôsobí v Centrálnej divízii už len St. Louis Blues.
Nashville Predators majú, zdá sa, tučné roky za sebou a Colorado Avalanche, Dallas Stars alebo Winnipeg Jets sú síce na vzostupe, ale sotva budú patriť k favoritom divízie. Medzi tých by sa mohla skôr priradiť stále sa zlepšujúca Minnesota Wild. V centre pozornosti tak bude predovšetkým to, či Chicago udrží pozíciu najsilnejšieho tímu celej ligy.
Pohľad na situáciu v jednotlivých kluboch Centrálnej divízie prináša preview NHL.com/sk.
Brankári: 8
Obrana: 8
Útok: 9
Minulá sezóna zastihla klub v historickej forme. Chicago ovládlo základnú časť celej NHL a napriek ťažkostiam v druhom kole play off doviedlo víťaznú jazdu až k zisku druhého Stanley Cupu v priebehu štyroch rokov. Jadro tímu sa cez leto nezmenilo a je mnoho dôvodov veriť, že Blackhawks môžu svoj úspech zopakovať aj o rok.
Lenže rovnako tak je mnoho dôvodov veriť, že sa im to nepodarí. Tím je oproti minulej sezóne oslabený. Odchod Michaela Frolíka bude cítiť hlavne v oslabeniach, kde českého pracanta musí nahradiť buď Brandon Saad, alebo Ben Smith. Odchod Dave Bollanda bude zase cítiť pri hre pred bránkou. A chýbať bude aj všestranný Švéd Viktor Stalberg. K tomu všetkému sa mužstvo pravdepodobne nevyhne klasickému problému obhajcov titulu, známemu pod názvom „majstrovská opica“. Tá bude daná čiastočne uspokojením z minulej sezóny a čiastočne väčšou motiváciou súperov poraziť šampiónov. Tento rok ju môže umocniť aj fakt, že Chicago malo veľmi krátku pauzu (posledná sezóna končila až 24. júna a nová štartuje kvôli olympiáde už 1. októbra). Únavu v zhustenom olympijskom ročníku tak môžu obhajcovia titulu cítiť viac než obvykle.
Na druhej strane má Chicago stále jeden z najlepších kádrov v celej NHL. Brankár Corey Crawford, ktorý preukázal svoje kvality v základnej časti aj v play off, dostal skúsenú dvojku v podobe Nikolaia Khabibulina. Obrana bude naďalej stáť na hviezdnej dvojici Duncan Keith - Brent Seabrook, doplnenej osvedčenými menami ako Johny Oduya, Niklas Hjalmarsson alebo Michal Rozsíval. Zlepšiť sa však musí Nick Leddy, dvadsaťdvaročný talent, ktorý v minulej sezóne namiesto ďalšieho rozvoja skôr stagnoval a v play off dostával stále menej času na ľade. V lete dostal dvojročný kontrakt, čo znamená, že vedenie do neho vkladá dôveru do budúcnosti.
Najväčšou ozdobou Chicaga je však útok. Ten je plný rýchlych a šikovných hráčov a predstavuje vyvážený mix medzi veteránmi, lídrami zo strednej generácie a mladými nádejami. Jonathan Toews, Patrick Kane, Patrick Sharp a Marián Hossa majú isté miesto v prvých dvoch lajnách, naopak Michal Handzuš, ktorý sa na jar presadil ako center druhého útoku, sa pravdepodobne posunie do tretieho a uvoľní miesto jednému z dvojice mladíkov Brandon Saad - Brandon Pirri.
Chicago zostáva napriek niekoľkým zmenám natoľko silným tímom, že by aj napriek možným problémom na začiatku sezóny malo na jej konci figurovať na prvom mieste Centrálnej divízie. Ohroziť by ho mohlo snáď len St. Louis či Minnesota - pokiaľ by Jastraby preskočil iný tím, bolo by to veľké prekvapenie.
Brankári: 3
Obrana: 3
Útok: 7
Preskupením NHL ubudol Coloradu neobľúbený divízny súper Vancouver, ale namiesto neho mu pribudli silné Chicago a St. Louis. Ako si počínať jeden z najslabších ligových celkov posledných rokov, je aj z tohto dôvodu veľmi ťažké odhadnúť.
Avalanche sú tímom v prestavbe, ktorá sa nezastavila ani tento rok v lete. V mužstve skončil veterán Milan Hejduk a trénerom sa stal jeho niekdajší spoluhráč Patrick Roy.
Práve pôsobenie legendárneho gólmana 80. a 90. rokov bude kľúčové pre túžobne očakávaný vzostup omladeného mužstva. Roy nastavil pomerne čitateľný kurz a dopredu oznámil zloženie jednotlivých formácií. Jednotka tohtoročného draftu, útočník Nathan MacKinnon bude podľa plánu hrať v tretej lajne spolu s centrom Jamie McGinnom a so Stevem Downiom. Elitné útoky budú vyzerať nasledovne: Ryan O'Reilly, Matt Duchene, PA Parenteau - Gabriel Landeskog, Paul Stastny a Alex Tanguay.
Najväčší problém Colorada však bol v obrane. Avalanche boli jedným z piatich tímov, ktoré dostávali v priemere viac než tri góly na zápas a v každom zápase dovolili súperovi v priemere 31,4 striel na bránku. Napriek tomu v tohtoročnom drafte vedenie pustilo možnosť vybrať si Setha Jonesa, jedného z najtalentovanejších bekov poslednej dekády. Namiesto toho angažovalo veterána Coreyho Sariche a dvadsaťdeväťročného Andre Benoita. Zvyšok práce bude naďalej na doterajších členoch zadných radov, medzi inými aj na Janovi Hejdovi. Dôležité pre stabilitu defenzívy bude, či bude zdravý Ryan Wilson.
Problémom Colorada však môže byť aj post brankára. V minulom ročníku sa príliš nepredviedol ani Semyon Varlamov, ani Jean-Sebastien Giguere. Colorado má veľa talentovaných útočníkov, ale pokiaľ chce uspieť, musí ich podporiť kvalitná defenzíva aj brankári. Tímu by mal k zlepšeniu pomôcť nielen Roy, ale aj nový tréner brankárov Francois Allaire, ktorý kedysi pracoval práve s Giguerom. Avs však budú potrebovať aj vyššie bodové príspevky od kapitána Landeskoga, ktorého tento rok trápil otras mozgu a ktorý v 36 odohraných dueloch nazbieral len 17 bodov.
Brankári: 7
Obrana: 6
Útok: 5
Ďalšia sezóna bez play off predznamenala, že rok 2013 sa do histórie texaského klubu zapíše ako rok veľkých zmien. Epizóda s angažovaním českého velikána Jaromíra Jágra, kapitána Brendena Morrowa a centra Dereka Roya skončila už v priebehu minulej sezóny, po nej vedenie prepustilo kouča Glena Gulutzana i generálneho manažéra Joe Nieuwendyka a vymenilo ďalšieho z kľúčových forvardov Loui Erikssona. Prípravný kemp sa tak pre mnohých aktérov stal veľkou zoznamkou - od nového šéfa Jima Nilla cez skúseného kouča Lindyho Ruffa až po veterána Sergeia Gonchara alebo mladíka Tylera Seguina.
Skúsený harcovník Ruff bude hrať kľúčovú úlohu v tom, ako sa podarí nové mužstvo vyladiť na novú sezónu. Hlad po play off, v ktorom si tím nezahral od roku 2008, je v Dallase veľký. A pokiaľ sa silne pozmenený tím rýchlo stmelí, mohol by byť veľkým prekvapením Centrálnej divízie.
Potrebovať k tomu však bude pevný základ v podobe dobrých výkonov ostrieľaného brankára Kariho Lehtonena a významnejší podiel mladíkov na tvorbe ofenzívy. O tom, že Jamie Benn dorastie v osobnosť ohromne platnú na oboch stranách ihriska, niet pochýb. Pomôcť mu však musia hráči ako Seguin, Cody Eakin alebo Brenden Dillon. O miesto v zostave sa hlási aj osemnásťročný Valeri Nichushkin.
S mladým útokom a veleskúseným Goncharom v obrane sa Dallas stal vyváženým mužstvom na všetkých postoch, aj keď nemá natoľko kvalitný káder ako napríklad Chicago. Otázkou je, či vydrží podávať vyrovnané výkony až do konca základnej časti - v posledných troch rokoch ho o postup do play off pripravil práve kolaps v závere (bilancia 1-5-1 v roku 2013, 3-9-0 v roku 2012 a 5-6-3 v roku 2011). Nie je tohtoročný káder príliš mladý na to, aby sa podobných prepadov vyvaroval?
Brankári: 5
Obrana: 7
Útok: 8
Minnesota je tímom s veľmi sľubnou budúcnosťou, ktorá začala presvitať tento rok v podobe prvého postupu do play off od roku 2008. Je nabitá mladými talentami a k tomu má solídnych ťahúňov v obrane aj v útoku. Aj vzhľadom k jednoduchšiemu cestovanie po presune do Centrálnej divízie môže byť považovaná za jedného z jej favoritov.
Uplynulý ročník považujú v Minnesote za akúsi štartovaciu čiaru novej éry, orámovanej príchodmi útočníka Zacha Pariseho a obrancu Ryana Sutera, na platy ktorých klub vydá takmer 200 miliónov dolárov. "Nové mená, krátky tréningový kemp... Bolo to ťažké," hodnotil minulú sezónu kouč Mike Yeo. "Ale postup do play off nás posunul a nasledujúci rok budeme chcieť ešte ďalej."
K tomu bude potrebný predovšetkým zdravý gólman Niklas Backstrom. Tridsaťpäťročný mazák predĺžil navzdory nie práve oslnivým štatistikám poslednej sezóny kontrakt až do roku 2016. V play off sa však zranil a musel na operáciu. Pre úspech Wild je úplne kľúčové, aby bol schopný odchytať aspoň 50 zápasov základnej časti.
Defenzíva s menami ako Suter, Keith Ballard alebo sľubný mladík Jonas Brodin patrí k najtvorivejším v Západnej konferencii, aj keď jej trochu chýba silný čistič pred vlastnou bránkou. Tým by sa mohol stať talent Matthew Dumba, pokiaľ sa presadí do prvého mužstva. Útok je vyváženým mixom lídrov (Parise, Mikko Koivu), hviezd (Dany Heatley, Jason Pominville) a mladých talentov: veľké veci sa čakajú od švajčiarskeho útočníka Nino Niederreitera a presadiť by sa mal aj mladý fínsky šikulka Mikael Granlund, ktorý sa hlási o post druhého centra.
Brankári: 9
Obrana: 6
Útok: 3
S trochou preháňania je možné povedať, že pre Nashville skončila Éra-T (jarným odchodom dlhoročnej ofenzívnej opory Martina Erata do Washingtonu) a začína nová kapitola v dejinách mladého klubu. Jej úvod však Predators pravdepodobne nezastihne v takej sile, ktorou oplývali pred niekoľkými rokmi.
Odchod obrancu Ryana Sutera zasiahol tím viac, než jeho vedenie čakalo. Po jednej sezóne, keď kouč k hlavnej tvári mužstva Shea Weberovi márne hľadal podobne kvalitného parťáka, však svitla nádej v podobe výberu zadáka Setha Jonese ako číslo 4 tohtoročného draftu. Jones patrí k najväčším talentom posledných rokov a do prvej formácie po Weberovom boku sa možno zaradí hneď vo svojej prvej sezóne v NHL.
Nashville však mal problémy aj v ofenzíve. V 27 zo 48 zápasov minulého ročníka dal tím menej než tri góly, podľa priemeru strelených gólov bol vedľa Floridy najhorším tímom NHL a rozhodne nepripomínal dravca, ktorého má klub v názve aj v logu. Ani jeden z hráčov nedal v sezóne viac než 12 gólov.
Napriek tomu je zo "Smashvillu" cítiť veľké sebavedomie a jeho vedenie hovorí dokonca o tom, že sa stále nachádza na ceste k zisku Stanley Cupu. Vedľa Webera, ktorý je považovaný za jedného z najlepších obrancov na svete, ho k tomu oprávňuje aj "vlastníctvo" brankára Pekka Rinneho, rovnako patriaceho do úzkej špičky NHL (aj keď je otázka, či sa plne zotavil po operácii bedrového kĺbu). Túto defenzívnu os však musí rozšíriť niekto z útočníkov, ktorý bude schopný strieľať kľúčové góly. Letné posily Matt Cullen, Viktor Stalberg, Eric Nystrom a Matt Hendricks sú síce zaujímavé, ale ani jeden z nich nemá na to, aby bol hviezdnym lídrom ofenzívy. A švédsky talent Filip Forsberg, ktorého Nashville získal výmenou za Erata, je na túto úlohu predsa len príliš neskúsený.
ST. LOUIS BLUES
Brankári: 10
Obrana: 10
Útok: 5
Od príchodu kouča Kena Hitchcocka v priebehu sezóny 2011-12 sa Blues znovu radia k najsilnejším klubom na Západe. A v nasledujúcom ročníku by to tak malo byť aj naďalej. Pre St. Louis nie je kľúčovou otázkou, ako sa dostať do play off, ale skôr ako v ňom uspieť - v posledných dvoch rokoch totiž tím vždy stroskotal na Los Angeles Kings. "Sme na ceste poradiť si nielen v základnej časti, ale aj v tej vyraďovacej. Nechceme si tieto roky nechať pretiecť medzi prstami bez dlhého pôsobenia v play off," vyhlásil generálny manažér Doug Armstrong.
Jeho tím zdobí hneď trio vynikajúcich brankárov, možno najlepší defenzívny systém v lige aj vyvážené a stabilné jadro. To však opustil jeho dlhoročný člen, útočník David Perron, ktorý odišiel do Edmontonu Oilers. Nahradiť by ho mal Magnus Paajarvi, ktorého klub získal práve za Perrona. Otázka je, čo môžu Bluesmani čakať od Vladimira Tarasenka, ktorý v januári naskočil do svojej prvej sezóny v NHL vo veľkom štýle, ale nakoniec ju končil ako náhradník.
O svoje miesto v útoku sa hlási aj slávistický odchovanec Dmitrij Jaškin, ktorému sa darilo v prípravných zápasoch (Tampe strelil dva góly v jednom zápase). Jeho pozíciu však počas kempu sťažil fakt, že klub získal voľného hráča Brendena Morrowa. Zdatný útočník bude pre tím, ktorý dlho trápil ako kapitán konkurenčného Dallasu, veľkou posilou.
Práve to, ako sa bude dariť ofenzíve, je pre St. Louis kľúčovou otázkou. O pevnosti zadných radov, v ktorých sa skvejú mena ako Alex Pietrangelo (s novou sedemročnou zmluvou vo vrecku), Kevin Shattenkirk, Jay Bouwmeester, Barret Jackman, Jordan Leopold i Roman Polák, totiž nikto nepochybuje. Lenže útok za parádnou obranou pokrivkáva. Naposledy boli Blues s priemerom 2,58 gólov na zápas až 17. v lige a v šiestich zápasoch play off proti Los Angeles dali len desať gólov.
Pozdvihnúť kreativitu útoku plného skôr silových typov by mala nová akvizícia - center Derek Roy, od ktorého si vedenie sľubuje veľké veci.
St. Louis si tiež udržuje luxus v podobe troch brankárov, ktorí by všetci mohli byť v iných kluboch jednotkami: Jaroslav Halák, Brian Elliott a Jake Allen. Pokiaľ sa so svojou úlohou (Allen bude asi musieť na farmu) vyrovnajú, pôjde o mocnú zbraň klubu. "Som rád, že máme na tejto pozícii tak široký výber," naznačil Armstrong, že o prípadnom trejde jedného z gólmanov príliš neuvažuje. Elliottovi aj Halákovi však o rok končí zmluva a je preto možné, že v priebehu sezóny jeden z nich mesto na rieke Mississippi opustí.
Brankári: 5
Obrana: 4
Útok: 6
Po presťahovaní z Atlanty sídli vo Winnipegu klub, ktorý sprevádzajú veľké túžby a očakávania. Cesta z pozície jedného z najslabších celkov NHL je dlhá a tŕnistá, s preradením do geograficky blízkej Centrálnej divízie však dostala predsa len o dosť hladší povrch - aj napriek tomu, že s tímami ako Chicago alebo St. Louis bude viesť do väčšieho kopca než v bývalej o niečo slabšej Juhovýchodnej divízii.
V lete navyše Jets mierne posilnili: do útoku prišli Michael Frolík a Devin Setoguchi, hokejisti schopní hrať v akomkoľvek útoku. A v obrane by sa mal usadiť Jacob Trouba, výber v drafte 2012, ktorý bol na prelome roku najlepším obrancom juniorského šampionátu, kde získal s USA zlaté medaily. Spomínaná trojica doplní stredne silné jadro mužstva, do ktorého patrí obranca Zach Bogosian a Blake Wheeler (v lete podpísali dlhodobé zmluvy), zadák Dustin Byfuglien a samozrejme duo elitných forvardov Evander Kane - Andrew Ladd a s nimi brankár Ondřej Pavelec.
Kladniansky odchovanec patrí za priepustnou obranou Jets k najvyťaženejším brankárom v NHL. V minulej sezóne sa objavil v 44 zo 48 zápasov (najviac v lige) a v 21 prípadoch vychytal výhru. S priemerom 2,8 gólov na zápas a úspešnosťou .905 však patril skôr do spodných poschodí štatistík, čo je čiastočne nutné pripočítať obrane, ktorá dovolila súperom príliš veľa striel i dorážok.
K tomu, aby bol schopný bojovať o play off, potrebuje Winnipeg lepšie výkony defenzívy, väčší prínos od útočníka Kanea i lepšie čísla od brankára Pavelca. A tiež kvalitnejšie výkony veterána Olliho Jokinena, ktorý po minuloročnom príchode z Calgary doteraz zďaleka nesplnil očakávania.