"V deň draftu sme si mysleli, že každý skončíme v inom tíme, ale nejako sa podarilo, že sme ostali spolu," povedal Daniel, ktorý nosil číslo 22, keďže bol vybraný ako druhý o miesto pred Henrikom, ktorý si potom obliekal číslo 33. "V priebehu rokov sme boli stále spolu. A keď sme sem prišli ako spoluhráči, tak by sme ako spoluhráči mali aj odísť. O tom niet pochýb."
Tridsaťsedemroční útočníci začali o konci kariér uvažovať v priebehu novembra. "Tým, ako sezóna prebiehala, začalo byť jasné, že je naša posledná," uviedol Henrik.
Sedinovci povedali manažmentu Canucks, že zvažujú ukončenie kariéry pred uzávierkou prestupov 26. februára, ale naplánovali si počkať až do konca sezóny. Súhlasili, že so svojimi plánmi najprv oboznámia manažment, následne budú pred pondelkovým tréningom informovať spoluhráčov a až potom všetko zverejnia formou listu fanúšikom na stránkach Canucks.
"S rozhodnutím sme zmierení, rovnako ako pred štyrmi mesiacmi, keď sme sa o ňom začali baviť," vyhlásil Daniel. "To je dobré znamenie, ak by sme to teraz začali ľutovať, tak to bude pre nás oveľa ťažšie."
Viac o téme: [1000 zápasov za jeden klub zvládnu len veľké persóny]
Na posledné tri zápasy sezóny za nimi dorazia priatelia a rodinní príslušníci zo Švédska. Canucks v utorok hrajú v Rogers Arene proti Vegas Golden Knights, ich posledný domáci duel sa odohrá vo štvrtok proti Arizona Coyotes a úplne posledný zápas kariér Sedinovci odohrajú v sobotu na ľade Edmonton Oilers. Obom v tej chvíli vyprší štvorročná zmluva na 27 miliónov dolárov.
"Bude fajn osláviť tých posledných pár zápasov s rodinami," povedal Henrik. "A aj s fanúšikmi, s ktorými sa chceme rozlúčiť."
Rozhodnutie skončiť preberali hlavne so svojimi rodinami. V liste fanúšikom Sedinovci hovoria o tom, že "nastala chvíľa, keď treba doma večer čo večer pomáhať s domácimi úlohami, zúčastniť sa každej narodeninovej oslavy, stáť pri hokejových klziskách a futbalových ihriskách, cvičiť s deťmi jazdu na koni. Nastal čas byť každý večer doma na večeri."
Tieto myšlienky zopakovali aj na stretnutí s médiami.
"Posledných pár rokov pre nás bolo najťažšie jazdiť na tripy a deti nechávať doma. Teraz s nimi chceme byť oveľa viac," povedal Daniel.
Najväčším úspechom ich sedemnásťročných kariér je postup do finále Stanley Cupu 2011, v ktorom Canucks v siedmich zápasoch podľahli Boston Bruins. A potom pochopiteľne olympijské zlato z Turína 2006.
"Pokojne by mohli hrať v lige ďalšie tri, štyri roky," povedal center Bo Horvat. "Ale som rád aj kvôli nim a ich rodinám, že mali takú skvelú kariéru."
Daniel je v tejto sezóne s 52 bodmi (21 gólov, 31 asistencií) druhý v bodovaní Canucks za nováčikom Brockom Boeserom, ktorý nazbieral 55 bodov (29+26). Henrik je so 48 bodmi (3+45) tretí. Vancouver (30-40-9) však tretíkrát za sebou nebude hrať o Stanley Cup.
"Myslel som si, že budú hrať stále," povedal švédsky gólman Jacob Markstrom. "To je predsa to, čo robia stále: zbierajú body."
Daniel je na čele rebríčka Canucks v góloch (391), presilovkových góloch (137) a víťazných góloch (85). V sezóne 2010-11 vyhral Art Ross Trophy so 104 bodmi (41+63). Henrik je prvý v asistenciách (828), bodoch (1,068), plus/mínus (167) a v sezóne 2009-10 vyhral Hart Trophy aj Art Ross Trophy, keď nazbieral 112 bodov (29+83). Daniel, ktorý dal dokopy 1038 bodov, a Henrik sú jedinými bratmi v histórii ligy, ktorí prekonali métu 1000 bodov.
"Mám zmiešané pocity," povedal prezident Canucks Trevor Linden, ktorý odohral svojich posledných šesť sezón v NHL so Sedinovcami. "Som rád kvôli nim, pretože viem, že sa lúčia zo správnych dôvodov a sú o nich aj stopercentne presvedčení. Ale z pohľadu fanúšika som vždy miloval, keď som ich mohol pozorovať na ľade. Hrali úplne unikátnym spôsobom. Spôsob, akým sa pohybovali, aby sa potom na ľade neomylne našli, to je niečo, čo mi bude chýbať."
