Skip to main content

Apríl 1985: Fanúšikovia v Prahe vítali zlato i Maria

Autor Michael Langr / NHL.com

Pred 30 rokmi sa konali majstrovstvá sveta IIHF v Moskve, ktoré na dlhých 27 rokov naposledy vyhral domáci tím. Rok pred triumfom vtedajšieho Sovietskeho zväzu sa to isté podarilo

československej reprezentácii na svetovom šampionáte v Prahe, ktorý bol v mnohom unikátny.

Majstrovstvá sveta 1985 sa začali 17. apríla, presne pred 31 rokmi. A domáca reprezentácia na nich za ohromnej podpory divákov dokázala zlomiť kúzlo ťažko poraziteľného výberu ZSSR.

Dokázala ho zlomiť aj Kanada, ktorá do Prahy priviezla budúce superhviezdy NHL ako Steve Yzerman, Ron Francis, Scott Stevens... A predovšetkým Mario Lemieux.

Vtedy devätnásťročný mladík z Montrealu pôsobil na pražskom ľade ako zjavenie. Dvomi gólmi vo finálovej skupine riadil výhru nad hviezdnym sovietskym výberom, ktorá stanovila, že o zlato sa s Československom nestretne zborná, ale práve Kanada.

Vtedy sa pozeral aj trinásťročný mladíček z Kladna menom Jaromír Jágr.

"Lemieux vtedy Prahu doslova očaril a mňa určite najviac. Videl som každý jeho zápas a nemohol som od obrazovky odtrhnúť oči. Mama vraj skoro ohluchla - sedel som pred televíziou a stále kričal: Mario, Mario!" spomínal Jágr vo svojej biografii. "Nikdy nemôžem zabudnúť na to, ako Kanada porazila zásluhou Lemieuxa Sovietsky zväz 3:1."

O päť rokov neskôr sa Jágr s Lemieuxom stretol osobne. Ako nováčika Pittsburgh Penguins si ho vtedy už jedna z najväčších hviezd NHL a kapitán tímu vzal pod svoju ochranu. Lemieux bol idolom českého mladíka práve od apríla 1985.

Väčšina fanúšikov mala však vtedy iné idoly. Jedným z nich bol vynikajúci gólman Jiří Králík. Ďalším útočník Jiří Šejba, ktorý hattrickom vrátane parádneho sóla, pri ktorom si položil Stevensa a ušiel všetkým ďalším hráčom, zničil Kanadu v zápase o zlato - Československo vyhralo aj vďaka trom gólom šikovného hokejistu z Pardubíc 5:3.

Dárius Rusnák viedol tím ako kapitán a so slovenskými krídlami Igorom Libom a Vincentom Lukáčom prekonali väčšinu zo súperových formácií. Skvelý útok vytvoril aj ďalší neskorší Jágrov spoluhráč v Pittsburghu Jiří Hrdina s Vladimírom Růžičkom a Pavlom Richterom. V štvrtej lajne pôsobil Michal Pivoňka, ktorý neskôr emigroval a odohral 825 zápasov v úlohe hviezdy

Washington Capitals. A v obrane zase František Musil, ktorý tiež po emigrácii nastúpil na 797 duelov NHL za Minnesota North Stars, Calgary Flames, Ottawa Senators a Edmonton Oilers.

Vtedajšia cesta za zlatom však nebola ľahká. V základnej skupine Československo tápalo: síce hladko porazilo vtedy ešte nie až takých silných Fínov a potom Východné i Západné Nemecko, ale následne podľahlo USA so skvelým Johnom Vanbiesbrouckom v bránke. Potom remizovalo s Kanadou 4:4. Postup do bojov o medaily si síce zaistilo výhrou 7:2 nad Švédmi, ale v poslednom zápase základnej časti dostalo od ZSSR 1:5 a do finálovej skupiny išlo zo štvrtého miesta v nevalnom rozpoložení.

Lenže výhra 2:1 nad zbornou v prvom zápase finálovej časti, ktorú svojimi gólmi zariadili Růžička a Dušan Pašek, všetko otočila.

"Že sme s nimi hrali hneď (po porážke) znovu, bola naša výhoda. Išli sme do vedenia a poviem vám, bol to neľútostný boj. Tvrdý a nekompromisný," opisoval Rusnák pre server hokej.cz.

Posilnený výhrou nad vtedajším hegemónom porazil domáci výber Američanov suverénne 11:2 a následne hral s Kanadou o zlato. Po víťazstve 5:3 sa hokejisti prezliekli do civilu a počkali na výsledok duelu o bronz (ZSSR - USA 10:3). Aj taká bola logika vtedajšieho herného systému, v ktorom až do roku 1992 chýbalo play off.

"Stále mám všetko pred očami. Išli sme na ľad v oblekoch a ja som potom ako kapitán prevzal sochu pre víťaza," opisoval pre hokej.cz Rusnák. "Toto bol asi najkrajší moment mojej kariéry. Vyhrať, a ešte doma. Som hrdý, že mi sa to podarilo."

Vyhrať šampionát doma sa skutočne ukázalo ako veľký unikát. Po nasledujúcom turnaji v Moskve sa to podarilo až Švédsku v roku 2013. Tohtoročné majstrovstvá sveta sa konajú od 6. mája v Moskve a v Petrohrade. Ako dopadnú tentokrát?

Čítajte viac