Anaheim: Hokej v tieni paliem a Disneylandu

Ako doplnok k tradičnému augustovému seriálu 31 tímov za 31 dní naša redakcia pripravila seriál Genius loci, ktorý prináša netradičný pohľad na prostredie, v ktorom sa hrá NHL. Autori Michael Langr a Marek Burkert na svojich cestách spoznali 25 zo 31 štadiónov a miest National Hockey League a v ďalších arénach boli ostatní redaktori. Preto vám môžeme sprostredkovať malý letný 'výlet' do všetkých destinácií ligy z osobného pohľadu. Ako prvý je na rade Anaheim.

Tá spleť diaľnic pripomína obrovské klbko hadov, ktorí sú zamotaní do seba. Niektorí sú aj poriadne vypasení: sedem alebo osem pruhov nie je na preplnených radiálach v južnej Kalifornii nič výnimočné, je to skôr pravidlo. Ale keď sa z tohto gigantického uzla na pomedzí zábavného parku Disneyland a miest Santa Ana, Orange a Anaheim vymotáte správnym smerom, objaví sa pred vami hala s nápisom Honda Center.
Práve tu majú od roku 1993 svoj domov Anaheim Ducks. Teda pôvodne Mighty Ducks of Anaheim (a aréna s názvom Arrowhead Pond of Anaheim). V roku 2006 bol klub premenovaný, spolu s ním aj štadión a Honda za to zaplatila 60 miliónov dolárov za 15 rokov.
Stavba na prvý pohľad zaujme svojou zvláštnou ružovkastou farbou, ktorá od každodenného slnečného žiarenia už možno pôsobí trochu pastelovo. Na druhý pohľad vás zaujme vegetácia naokolo, typické kalifornské palmy s dlhým kmeňom sú totiž takmer vo výške posledných poschodí stavby. Sklenený oblúk v strede hlavnej steny zase pripomína španielske dedičstvo tejto časti Ameriky.

Keď vystúpite z auta, dýchne na vás tunajšie veľmi príjemné, nevtieravo hrejivé teplé podnebie: aj v novembri tu býva okolo 27 stupňov a napriek blízkosti Tichého oceána aj krásne dýchateľný suchý vzduch.
"Je to trochu extrém. Celý rok svieti slniečko, chodíte v šortkách a nepotrebujete zimné oblečenie. Keď však vstúpite na štadión, okamžite prestanete vnímať okolie a že je vonku tridsať alebo štyridsať stupňov. Ale je to zvláštny pocit," povedal kedysi pre český denník MF DNES Miloš Holaň, ktorý strávil v obrane Anaheimu dva roky pred tým, ako jeho kariéru prerušila leukémia.
Viac o téme: [Anaheim si zvyká na éru po Perrym, opraty prevezmú mladí]
Angažmán na juhu Kalifornie si logicky pochvaľoval. "Nielen kvôli teplu, ale aj kvôli atrakciám. Tristo metrov od domu máte pláž, kde sú milióny obchodíkov. Máte tu veľa možností, či už je to Disneyland, Hollywood alebo Los Angeles. Keď som hral, tieto zábavky museli ísť nabok. Dnes si ich už vychutnávam," vysvetľoval, prečo sa aj po ukončení kariéry rád vracal 'na miesto činu'.
Rovnako je na tom nakoniec aj množstvo ľudí, ktorí sem prídu a majú možnosť sa sem znova a znova vracať - Kalifornia sa vám skrátka dostane pod kožu. Vďaka počasiu, moru, prírode, zábave či muzike...

Do očí bijúca je aj tunajšia čistota. Pôda a kvalitný servis prespieva k tomu, aby tu každé parkovisko vyzeralo tak, že by ste na ňom pokojne mohli jesť z podlahy. Na druhej strane je trochu škoda, že hala leží v rozťahanom súmestí pri diaľnici - absencia klasického centra mesta núti všetkých fanúšikov prichádzať autom, čo neumožňuje typický postup, ktorý vedie k dobrému zážitku a búrlivej atmosfére: reštaurácia - pivo - peší presun na hokej.
Aréna, do ktorej sa zmestí 17 174 divákov, nie je taká rozľahlá ako napríklad 'susedná' Staples Center v Los Angeles a v útrobách je aj trochu stiesnená. Aj priestory pre médiá vzbudzujú dojem, že Ducks sú v NHL tak trochu provinčný klub.
Ale je to aj klub, ktorý má vďaka svojmu zápisu do novodobej histórie súťaže veľkú hrdosť.
[Viac zo seriálu preview 31 za 31 na NHL.com/sk]
V roku 2003 sa tu hralo finále Stanley Cupu (proti víťazným New Jersey Devils) a o štyri roky neskôr sa tu radovali z prvého a doteraz jediného titulu v NHL. Presne tu sa po nekonečných diaľniciach preháňal na svojich športiakoch legendárny fínsky útočník Teemu Selanne, práve tu žiaril Holaň či ďalšie hviezdy ako Paul Kariya, Chris Pronger... Alebo až do tohto roka Corey Perry a Ryan Getzlaf asi ešte dlhšie.
Aj v poslednej dekáde Ducks pravidelne hrali na špici Pacifickej divízie. Noví majitelia, podnikateľská rodina Samueliovcov, im priniesli stabilitu a výrazne prispeli k rozvoju hokeja v celej, pre tento šport pôvodne dosť netradičnej oblasti.

"Dodali klubu zdroje a urobili z neho neoceniteľnú súčasť celej komunity. Tým, že stavajú hokejové haly v mnohých okolitých mestách, výrazne prispievajú k rozvoju. Myslím si, že keď preberali (Ducks), nebol tu žiadny alebo maximálne jeden školský tím. Teraz ich je tu viac ako štyridsať," upozornil pred rokom komisár NHL Gary Bettman.
V roku 2028, keď sa v Los Angeles konajú olympijské hry, sa v Honda Center bude hrať volejbalový turnaj. Organizujú sa tu koncerty, cirkusové predstavenia, basketbalové zápasy či wrestlingové súboje.
Primárne je však táto hala zasľúbená hokeju. Aj keď o niekoľko kilometrov ďalej sa už ľudia preháňajú na surfoch a nad hlavami im páli slnko na nekonečne modrom nebi.