Aj hviezdam NHL môže chýbať domov

Redakcia NHL.com/sk v lete vyspovedala mnoho hokejistov NHL a získala ich pohľad na rôzne témy. V tejto časti nášho malého seriálu sa venujeme tomu, ako si európski hráči za oceánom pripomínajú svoj domov.

Narodili sa tisíce kilometrov ďaleko, za oceánom nechali svojich rodičov, kamarátov, niekedy aj partnerky. Európski hokejisti tak veľmi túžia po NHL, že sú aspoň na nejaký čas ochotní vzdať sa aj toho najdôležitejšieho. Ale aj tým najväčším tvrďasom v USA a v Kanade niekedy chýba vzdialený domov.
A tak si ho všemožne pripomínajú.
Niekedy úplnými drobnosťami. Napríklad brankár Jaroslav Halák z Boston Bruins si na svoju masku bežne dáva nastriekať slovenský národný znak. Jeho krajan Peter Budaj z Los Angeles Kings si na rovnakej časti výstroja pomáha postavičkou Neda Flandersa zo seriálu Simpsonovci, ktorý drží v rukách slovenskú vlajku.

"Ja pre zmenu musím mať v Denveri na stene zavesené fotky svojich blízkych zo Švédska," povedal útočník Gabriel Landeskog z Colorado Avalanche. "Možno je to pre niekoho maličkosť, ale mne to dokáže nesmierne zdvihnúť náladu. Niektorí chlapci si berú fotky manželky alebo detí aj so sebou na tripy a v hoteli si ich dávajú na nočný stolík. Ja to nerobím. Najjednoduchšie na svete je nakoniec zobrať do ruky mobil a svojím milovaným zavolať. Ja volám rodine a kamarátom do Európy denne. Dnes to už našťastie nie je žiadny problém."
Každý sa správa trochu inak. Niekto sa vyberie na druhú stranu sveta a pôsobí dojmom, že myslí len na to, ako preraziť v hokeji. Iní s neznámym prostredím bojujú. Často aj tí, z ktorých sa neskôr vykľujú prvotriedni hráči.
Napríklad Jaromír Jágr sa v Amerike dlhé roky nezaobišiel bez svojej mamičky, ktorá mu robila zázemie pripomínajúce pohodu v Kladne a vyvárala obľúbené dobroty. Prečo to nepovedať: Svojím spôsobom ho rozmaznávala, aby sa mohol sústrediť výlučne na hokej.

Nie je dôvod ho zhadzovať, lebo ani zďaleka nebol jediný, kto mal takýto prístup. Patrik Laine z Winnipeg Jets to mal v roku 2016 úplne rovnaké.
"Mama mi v Kanade perie, varí, umýva riad. Robí také tie domáce práce," úprimne vysvetľoval vtedy osemnásťročný forvard. "Keď tak ďaleko od domova počujem fínčinu, znamená to pre mňa veľa. A čo robím ja, keď mám od mamičky taký kompletný servis? Čo by som robil, hrám videohry."
Ďalší fínsky fenomén Sebastian Aho z Carolina Hurricanes sa na druhej strane Atlantiku síce už naučil žiť sám, ale s vôňou povedomej večere to má podobné ako Jágr alebo Laine.
"Keď za mnou do Ameriky príde mama, vždy si úžasne pochutnám," zveril sa. "Keď mi urobí našu národnú dobrotu z losa, hneď si pripadám ako keby som bol späť vo Fínsku."
Jedlo je pochopiteľne dôležité spojivo medzi cudzinou a miestom, ktoré si držíte najbližšie k srdcu. Opora Arizona Coyotes Oliver Ekman-Larsson si vo chvíľach, keď má zlú náladu, varí švédske špeciality úplne bežne. Jeho krajan Michael Nylander kedysi z toho istého dôvodu hľadal v okolí svojho zaoceánskeho bydliska obchody zo švédskym tovarom.
"Keď mne v New Yorku chýbal domov, tak som išiel do reštaurácie Koliba v Queense," spomínal útočník Martin Ručinský na časy, keď hrával za New York Rangers.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Pri konečnej metra N ste sa naozaj mohli aspoň trochu cítiť ako v strede Európy. Varia tu skvelý guláš a bravčové mäso, čapuje sa tam plzenské pivo. Kuchár má varešky podpísané od Ručinského a Jágra, Petra Průchu a Marka Malíka. Hneď vedľa Koliby stojí kostol, kde sa slúžia omše aj v češtine.
Keď je skrátka Čechovi alebo Slovákovi v Rangers (či v Islanders) smutno, má kam ísť!
"Raz sa ich tu stretlo osemnásť. Nielen z Rangers, ale z širokého okolia. Česi aj Slováci," spomenula si šéfka podniku Jiřina Vobořilová.
Od čias Ručinského síce Čechov v NHL ubudlo, ale aj Jágrovi nasledovníci občas bojujú so smútkom po domove. Preto si obranca Andrej Šustr, keď ešte namiesto Anaheim Ducks hral v tíme Tampa Bay Lightning, sem tam ako DJ kabíny pustil na plné pecky českú pesničku. Iní si hudbu v rodnom jazyku nezriedka doprali aspoň do slúchadiel: Jágr rád siahol po Marii Rottrovej alebo Hane Zagorovej, Tomáš Hertl po Daliborovi Jandovi.
Úplne inak sa rozhodol v Kanade napodobniť české zázemie Pavel Zacha. Ešte keď pôsobil v OHL, zobral si so sebou do Sarnie osobného trénera, šoféra, kamaráta, fyzioterapeuta a kuchára v jednom Miloša Pecu. Niektorí to vnímali ako zbytočný prepych, ale mladému útočníkovi tento dotyk domova pomohol k pohodlnejšej a postupnej adaptácii na zámorský životný štýl a neskôr aj k zavŕšeniu cesty do NHL. U niekoho by to možno nefungovalo, zhýčkalo by ho to, ale Zachu aj tento prístup vyniesol do New Jersey Devils.

Všeobecne platí, že čím dlhšie pôsobíte v zámorí, tým ľahší je život na inom kontinente. Predovšetkým Rusi s touto aklimatizáciou niekedy nemajú dostatočnú trpezlivosť a prchajú domov príliš skoro. Ale väčšinou si aj ten, kto na začiatku angažmánu plakal do vankúša, po nejakom čase na nové prostredie zvykne. V Amerike alebo v Kanade si nájde to, čomu sa hovorí druhý domov.
"Zvyknete si," súhlasil Tobias Rieder, nemecké pravé krídlo Edmonton Oilers. "Aj ja mám niekedy chuť na európske jedlo alebo mi chýba kamarát. Ale k hokejovej kariére to skrátka patrí. Musíte sa naučiť sa s tým vyrovnať."