1981: Keď Sovieti zrazili Kanadu na kolená

O necelé dva mesiace sa v Toronte začne netrpezlivo očakávaný súboj najlepších hokejistov planéty. Po dvanástich rokoch sa špičkové tímy sveta stretnú na World Cup of Hockey, ktorý rozvíja tradíciu presláveného Canada Cupu. NHL.com vám každý týždeň do začiatku Svetového pohára pripomenie jeden ročník slávnych turnajov, ktoré písali dejiny.

Druhý diel sa venuje ročníku 1981, jedinému, v ktorom triumfovalo mužstvo mimo Severnej Ameriky.

__________________________________________________________________________________

Po piatich rokoch od úspešnej premiéry sa elita svetového hokeja opäť stretáva v zámorí, organizátori ale netušia, akú nevídanú potupu im vyvrcholenie turnaja prinesie. Canada Cup 1981 sa do histórie zapísal predovšetkým finálovým zápasom, v ktorom Sovieti domácich hokejistov vôbec nešetrili.

Pôvodne sa mal druhý ročník konať o rok skôr, ale vzhľadom na neutešenú politickú situáciu (sovietska invázia do Afganistanu, bojkot olympiády v Moskve) sa plány museli o rok odsunúť. Medzitým sa zásadne zmenili aj tváre hokejových veľmocí. V NHL v tom čase vládli New York Islanders a tak nebolo divu, že kostru mužstva tvorili práve oni - Mike Bossy, Bryan Trottier, Clark Gillies, Denis Potvin – prvýkrát sa ale v kanadskej zostave objavil aj Wayne Gretzky.

Po nezdare na olympiáde v Lake Placid prichádzajú s prestavbou kádra aj v ZSSR. Borci ako Vladimir Petrov, alebo Boris Mikhailov už nemajú miesto. Pár dní pred začiatkom turnaja navyše prichádza šokujúca správa. Pri automobilovej nehode umiera jeden z najlepších svetových útočníkov, tridsaťtriročný Valeri Kharlamov.

Po tragickej udalosti sa vyrojilo množstvo fám, ktoré úmrtie skvelého hokejistu spájali s rozhodnutím kouča Viktora Tikhonova vyradiť Kharlamova z tímu na Canada Cup. Tikhonov mal totiž v zálohe pripravenú viac ako adekvátnu náhradu za najväčšie hviezdy: trio Vladimir Krutov, Igor Larionov, Sergei Makarov. Formáciu 'KLM', ktorá v 80. rokoch udávala tón medzinárodnému hokeju.

Premena sa ale nevyhla ani československému mužstvu, ktoré v roku 1976 očarilo kanadských divákov. Noví tréneri Luděk Bukač a Stanislav Neveselý mali k dispozícii jadro zložené z hráčov ako boli Milan Chalupa, Miroslav Dvořák, Jaroslav Pouzar, alebo Milan Nový, ale v Kanade sa s nimi na ľade objavili Jiří Lála, brankár Karel Lang, Dušan Pašek, alebo Jiří Dudáček.

Práve devätnásťročný mladík odohral v roku 1981 životný turnaj.

"Canada Cup sa vydaril. Bol som vtedy mladý chlapec a mal oči navrch hlavy. Snažil som sa, s Milanom Novým nám to išlo," povedal pre hokej.cz Dudáček, ktorý bol v roku 1981 ako prvý Čech draftovaný tímom Buffalo Sabres už v prvom kole (zo 17. pozície).

V Buffale bol vtedy generálnym manažérom Scotty Bowman, ktorý stál pri Canada Cupe na kanadskej lavičke. A keď videl Dudáčkove výkony na turnaji, chcel ho mať v tíme ešte viac.

"Najlepší junior od čias Gilberta Perreaulta," ospevoval Dudáčka Bowman. Ale český blondiak sa do NHL nikdy nepozrel a jeho kariéra mala aj zo zdravotných dôvodov zostupnú tendenciu.

Prípravné zápasy pre novo zostavené československé mužstvo ešte neveštili nič dobré, ale Bukač v nich skúšal a šachoval, aby si bol na turnaji istý. Vstup doň sa už vydaril. Remíza so Sovietmi 1:1 bola prísľubom, v ďalšom zápase Československo rozdrvilo Fínov 7:1 a na rade bol očakávaný duel s Kanadou.

Hostia viedli 2:0, Kanaďania s pomocou švédskeho rozhodcu síce otočili stav, ale necelých päť minút pred koncom vyrovnal Dudáček druhým gólom v zápase na konečných 4:4. "Bol to môj najlepší turnaj," zasníval sa hrdina zápasu.

Pred 25 rokmi sa nehralo na jednom mieste ako tento rok v Toronte, ale cestovalo sa po celej Kanade. Po zápasoch vo Winnipegu a Edmontone dochádza československému tímu energia v Montreale proti USA. Z vedenia 2:0 je porážka 2:6, ale ottawská výhra 7:1 nad Švédmi posúva stredoeurópsky tím k vytýčenému cieľu - do semifinále. V ňom však Sovieti viedli po prvej tretine o tri góly a rovnaký rozdiel bol aj na konci zápasu.

"Mali sme až príliš veľký rešpekt proti skúsenému súperovi," hodnotil Bukač porážku 1:4.

Dobrý dojem z vystúpenia československého mužstva nakoniec posilnil aj prienik obrancu Arnolda Kadleca do All-star tímu turnaja.

Finále však zaobstarala usporiadateľmi vysnívaná konfrontácia medzi Kanadou a ZSSR. Domáci si verili, ani kouč Bowman nemal najmenšie pochybnosti. Veď v základnej časti porazila Kanada vďaka päťgólovej tretej tretine Sovietov 7:3. Tréner Tikhonov si ale z porážky zobral ponaučenie, vo finále zmenil taktiku a hlavne do bránky namiesto deravého Vladimira Myshkina poslal Vladislava Tretiaka.

Montreal nakoniec videl najťažšiu porážku kanadského tímu na jeho ľade v histórii. V polovici zápasu Gillies vyrovnal na 1:1, ale potom sa taktovky chopil Sergei Shepelev, ktorý zlomil domáci odpor hattrickom. Úbohý gólman Mike Liut ťahal zo siete jeden puk za druhým. Celkovo ich bolo osem, pokým Tretiak už do konca stretnutia neinkasoval.

"Ten zápas sa so mnou ťahal do konca kariéry," zúfal Liut, ktorý pritom v hlasovaní o Hart Trophy v roku 1981 skončil druhý za Gretzkym.

Okrem kanadského výprasku turnaj skončil aj nevídane trápnou udalosťou. Organizátor Alan Eagleson v sprievode montrealskej polície zabránil víťazom, aby si trofej odviezli do Sovietskeho zväzu s tým, že pohár patrí kanadskému ľudu a teda neopustí hranice Kanady. Sovieti po dlhom dohadovaní odleteli s prázdnymi rukami, ale bolo im aspoň prisľúbené, že dostanú repliku.

Kvôli slabšej návštevnosti Eagleson dokonca zvažoval, že žiadny ďalší Canada Cup nebude, ale aj finálový výsledok 1:8 ho presvedčil, aby v tradícii pokračoval.

"Keby sme vyhrali, asi by som povedal: 'Do čerta s tým," uviedol Eagleson.

Namiesto toho sa hokejový svet mohol tešiť na Canada Cup 1984.