1976: Dzurillova noc šokovala pyšnú Kanadu

O necelé dva mesiace sa v Toronte začne netrpezlivo očakávaná konfrontácia najlepších hokejistov planéty. Po dvanástich rokoch sa špičkové tímy sveta stretnú na World Cup of Hockey, ktorý rozvíja tradíciu presláveného Canada Cupu. NHL.com vám každý týždeň do začiatku Svetového pohára pripomenie jeden ročník slávnych turnajov, ktoré písali dejiny.

Tu je rok 1976.

Štyri roky po slávnej Sérii storočia, ktorá v roku 1972 konfrontovala kanadský a sovietsky hokej, sa v hlave šéfa hráčskej asociácie NHL Alana Eaglesona zrodil nápad na usporiadanie akcie, na ktorej by si zmerali sily najlepšie tímy zámoria a Európy. Novinové titulky hovorili o revolúcii, prielome, 'nultej hodine hokeja'. A československé mužstvo pri tom odohralo kľúčovú úlohu.

Pre tím vedený trénermi Karlom Gutom a Jánom Starším to bola už tretia veľká akcia roka. Vo februári mu tesne uniklo zlato na olympiáde v Innsbrucku, v apríli ale poľské Katovice videli jeho triumfálnu jazdu, v desiatich zápasoch stratil jediný bod. Už to naznačovalo, že Československo bude okrem Sovietov jediným mužstvom, ktoré môže potrápiť kanadských profesionálov.

"Neboli sme žiadni vyľakanci, aby sme sa z toho klepali. Skôr nás to motivovalo. Bránky tam boli rovnako veľké ako v Kladne," povedal strelec Milan Nový pre sport.cz.

Hostitelia sa ale cítili silní, kouč Scotty Bowman si na otázku čo si myslí o majstroch sveta, neodpustil štipľavú poznámku, že "má naozaj pekné biele dresy." Neskôr sa za ňu ale ospravedlnil.

"Alebo sme prišli na tréning Kanady, tam ktosi zlomil hokejku a asistent Bobby Kromm nám ju podal cez mantinel a hovoril: Tu máte chlapci od kanadských hviezd," vybavil si František Kaberle st., ktorého obaja synovia neskôr strávili množstvo rokov v NHL. Možno aj vďaka úspešnej misii svojho otca.

Hráči si severoamerický pobyt nesmierne užívali. "Fanúšikovia boli bez seba a organizátori sa o nás skvelo starali. Boli sme ako na inej planéte," spomínal Vladimír Martinec. Nikde inde sa neopakovalo také súznenie celého národa s hokejovým dianím.

"Pred turnajom sme hrali priateľský zápas s Kanadou a hlásateľ oznamoval mená všetkých hráčov. Po našich nasledoval vlažný potlesk, ale keď sa ozvalo: číslo 4 - Bobby Orr, tak som myslel, že tá hala vážne spadne," spomínal Kaberle.

Aj československý tím si ale veril. Sovieti navyše z nejasných dôvodov nevzali do zámoria svoje najväčšie hviezdy a v prvom zápase inkasovali z československých hokejok päť gólov. Svetoví šampióni ukázali veľkú odolnosť, keď vo Philadelphii dotiahli dvojgólovú stratu so Spojenými štátmi k remíze 4:4.

9. septembra 1976 sa potom odohral zápas, ktorý vstúpil do dejín. V najslávnejšej hale hokejovej histórie - montrealskom Fóre víťazia hostia 1:0. Kanade nebolo nič platné, že za ňu hral výkvet NHL - Bobby Hull, Phil Esposito, Guy Lafleur...

Kanadská noc sa zmenila na symfóniu tridsaťštyriročného gólmana bratislavského Slovana Vlada Dzurillu. Z dvadsiatich deviatich striel ani raz nekapituloval. "Stála tam Godzilla," predháňali sa kanadské noviny v efektných titulkoch.

"Všetci hovorili, že Vlado je ideálny na kanadský štýl plný streľby," tvrdil útočník Jaroslav Pouzar. "Skrátka nebyť Vlada, tak nemám na čo spomínať," povedal Nový, ktorý bol v 56. minúte na konci rozhodujúcej akcie zápasu.

"Keď mi Pepík Augusta prihral, tak som videl, že gólman Vachon ide do sklzu a dal som mu to do protipohybu. Asi myslel, že vypálim na lapačku. Lenže ja som nemal čas, tak som to skúsil inak," opisoval Nový. "Kanaďania nás podcenili. Mysleli si, že sme hokejovo rozvojová krajina," pripúšťal Josef Augusta.

Šokujúci výsledok spustil okolo československého tímu neuveriteľný humbug. "Okamžite nás všetci chceli do NHL," povedal Kaberle. Niektorým hráčom zo stredu Európy začali hlavou krúžiť myšlienky, aké by to asi bolo pôsobiť v najlepšej lige sveta.

„Mne však emigrácia nič nehovorila. Mal som v Budějoviciach rodinu. Predstava, že ich už nikdy neuvidím, mi pripadala strašná. Možno keby som bol vedel, že sa to v roku 1989 otočí, tak by som to skúsil," vyhlásil Pouzar, ktorý sa stal v osemdesiatych rokoch spoluhráčom Waynea Gretzkyho v Edmonton Oilers.

"Ponúk prišlo niekoľko, ale na emigráciu som nemal náturu," povedal aj obranca Milan Chalupa, ktorý čakal na odchod do zámoria až do roku 1984. Podmienky nastavené v ČSSR pre angažmán v zahraničí boli pre športovca nemilosrdné.

"Museli ste mať 31 rokov a navyše bolo potrebné mať odohraných 150 medzinárodných zápasov," pripomenul. „A čo si budeme klamať, po tridsiatke už výkonnosť nie je taká ako v dvadsiatich siedmich," dodal Chalupa, ktorý si ale zahral sezónu za Detroit Red Wings, kde sa stretol aj s mladým Stevom Yzermanom.

Ale späť do roka 1976. Kanaďania si jediné zaváhanie vykompenzovali štyrmi výhrami a Československu už účasť vo finále nezobrala ani porážka 1:2 so Švédskom, za ktoré dvakrát trafil Börje Salming.

Prvý finálový duel v Toronte vrátil majstrov sveta späť na zem. "Zničili nás a ešte pridali kanára," povedal o porážke 0:6 Martinec.

Aj druhé finále s Kanadou v Montreale začalo obdobne. V 4. minúte za stavu 0:2 striedal brankára Jiřího Holečka Dzurilla. Tím sa upokojil, nadýchol sa a rozbehla sa veľkolepá hokejová partia. Štyri minúty pred koncom otočil Marián Šťastný na 4:3 pre Československo!

"Tým obratom sme ukázali, čo v nás naozaj je," cenil si Augusta. Lenže Bill Barber stihol vyrovnať. V predĺžení mal Martinec šancu posunúť finálovú sériu do tretieho duelu, gólman Rogatien Vachon výborne zasiahol. A potom prišla veľká chvíľa Darryla Sittlera, ktorá Canada Cup 1976 ukončila.

Útočník Toronto Maple Leafs si obhodil Chalupu, pred vykorčuľovaným Dzurillom naznačil strelu, lenže urobil kľučku doľava a v čase 71:33 rozhodol.

Aj pri slávnostnom vyhlásení sa však ukázalo, akú výnimočnú udalosť športový svet sledoval. Keď sa na ľad chystal kanadský predseda vlády Pierre Trudeau, prikorčuľovali k sebe Pete Mahovlich s Pouzarom a pred zrakmi divákov si vymenili dresy.

"Nebolo nič dohodnuté, pozeráme na seba a naraz si preťahujem dres cez hlavu. Okamžite sa do toho pustili aj ďalší chlapci. Niektorí nevedeli, či sa to vôbec smie, ale potom to už bolo jedno," hovoril Pouzar.

Vachon prikorčuľoval k Dzurillovi, Bobby Orr preberal cenu pre najlepšieho hráča turnaja so štvorkou Oldřicha Machača na chrbte. Hlinka si priviezol domov Espositovu sedmičku. Marián Šťastný menil so Sergeom Savardom, Peter Šťastný sa dohodol so Stevom Shuttom.

Po zápase sa porazenému tímu dostalo veľkého uznania, kanonier Nový sa dostal do All-Star Teamu. Kanada si síce svoje postavenie doma potvrdila, ale vyslanci Európy získali rešpekt.

"Pred turnajom sme v nejakom časopise videli svalovca Bobbyho Hulla s vidlami, ako maká na farme. Naraz sme proti tejto legende stáli na ľade a pozerali sme, že sa s ním dá hrať. Tie dvere do zámoria sme vtedy pootvorili," vyhlásil Augusta.