Pred 22 rokmi odohral Pálffy prvý zápas v NHL

Počas sezóny 2015-16 vám NHL.com/sk prináša zbierku historických udalostí spojených s NHL a slovenským hokejom. V seriáli, ktorý ponúka každý mesiac jeden diel, si môžete prečítať o významných míľnikoch, pamätných zápasoch, výsledkoch a triumfoch. História sa zlučuje so súčasnosťou a jej najskvelejšie momenty ožijú.

---

Draftovali ho ako číslo 26 už v roku 1991, odvtedy však uplynuli takmer tri roky, kým nakukol do NHL, v ktorej patril koncom 90. rokov medzi veľké ofenzívne hviezdy.

Cesta hokejového bohatiera Žigmunda Pálffyho na výslnie v Novom svete bola veľmi tŕnistá. Prvý krok na ľad NHL učinil 'Barón zo Záhoria' presne pred 22 rokmi. 7. januára 1994 odohral svoj premiérový zápas v lige za New York Islanders.

Debut to nebol nijak slávny. Proti Calgary Flames dvadsaťjedenročný mladík nebodoval, na súperovho gólmana Andreia Trefilova nevypálil ani raz. Bol ale pri dvoch inkasovaných góloch, aj napriek tomu, že Islanders vyhrali 6:2. A z československej ligy vychýrený technik sledoval, ako si to na päste rozdali Paul Kruse s Jasonom Simonom.

Zámorské dobrodružstvo svojrázneho borca vtedy vôbec nevyzeralo slávne. Napriek tomu, že Pálffy odchádzal do Ameriky ako veľký juniorský talent. Už ako osemnásťročný sa zaradil medzi ligovú elitu v Nitre, kde v 50 zápasoch sezóny 1990-91 nazbieral 50 bodov. Po drafte sa vydal za oceán, ale začiatky tam vôbec neboli jednoduché.

"Pálffy bol kapitola sama o sebe. Geniálny strelec, skvelý útočník," písal jeho niekdajší zástupca Jaromír Henyš vo svojej knihe Hokejový agent vypovedá, v ktorej spomínal na začiatky mladého furianta v NHL. "Po drafte v roku 1991 letel do Edmontonu. Býval v rodine a utrácal peňazí, ako keby hral v NHL desať sezón," opisoval dnes už zosnulý agent.

Ten spomínal aj na to, ako ťažké niekedy bolo mladého Slováka dostať napríklad len na tréning Islanders. "Býval v hoteli, hala bola hneď oproti. Raz sa ale nedostavil na tréning. Zháňali ho, a on povedal, že netrafil na štadión," opisoval Henyš.

Plachý a uzavretý mladík nevedel po anglicky, na Long Islande si pripadal stratený. A po nejakom čase dokonca zmizol z NHL späť do Trenčína a jeho zástupcovia s ním kvôli zložitému rokovaniu nakoniec rozviazali zmluvu. "V tom čase by nikto nevsadil na to, že bude ešte vôbec hrať NHL, tak si to tam zavaril. A možno tomu neveril ani on sám," písal Henyš.

Lenže cez všetky peripetie nakoniec Pálffyho preniesol jeho nesmierny talent. Po návrate z Ameriky sa rýchlo zaradil medzi najväčšie hviezdy československej ligy, v ktorej pokračoval 'na vojne' v Dukle Trenčín. V sezóne 1991-92 nazbieral v 45 zápasoch úžasných 74 bodov a ešte ako teenager dotiahol tím k titulu. V ďalšej sezóne si v 43 zápasoch pripísal dokonca 79 bodov.

Takéto výkony nemohli v NHL zostať bez povšimnutia ani s prihliadnutím k prešľapom z prvého zámorského pokusu. V roku 1993 s ním Islanders podpísali zmluvu a pozvali ho na kemp, odkiaľ Pálffy putoval na farmu do Salt Lake Golden Eagles, aby si pokojne a postupne zvykol na iný hokej aj svet. Súťaž IHL bola vtedy pomerne kvalitná a Pálffy v nej exceloval.

V 57 štartoch v sezóne 1993-94 nazbieral 57 bodov a v januári ho mužstvo pozvalo na prvé dva zápasy za New York. Proti Calgary, ani o deň neskôr na ľade Hartford Whalers, sa však nepresadil a s bilanciou -4 body v plus/mínus ho poslali späť na farmu. Na prelome marca a apríla odohral za Islanders ďalšie tri zápasy, rovnako bez bodu.

V Amerike si však postupne zvykol, zvládol smútok za domovom aj odlišný herný štýl na menšom klzisku a začal sa cítiť stále pohodlnejšie.

Sezónu 1993-94 už strávil napoly v IHL a napoly v NHL. Vo farmárskom celku Denver Grizzlies bol jasným lídrom, v 33 zápasoch nazbieral 43 bodov.

"Ziggy Pálffy bol skvelý, Tommy Salo v bráne... Vtedy sme mali vynikajúci tím," spomínal český obranca Milan Tichý. "Vtedy sme vyhrali celú súťaž a urobili sme rekord nováčika IHL. Na hokej tam chodilo štrnásťtisíc ľudí, kým na Islanders po skončení výluky len dvanásť," pripomenul vtedajšiu paradoxnú situáciu.

Lenže túžbou všetkých hokejistov bolo presadiť sa v NHL a Pálffy nebol výnimkou. Po polovici sezóny dostal slovenský talent konečne poriadnu šancu v Islanders a už ju nepustil. 21. januára dal vo svojom prvom zápase v ročníku 1994-95 dva góly a v prvom mužstve už zostal až do konca sezóny. V 33 zápasoch nazbieral 17 bodov a potom sa vo svojej prvej kompletnej sezóne zaradil medzi najväčšie hviezdy tímu, keď dal v 81 stretnutiach 43 gólov a pripísal si 87 bodov.

NHL udivoval skvelým prehľadom, ohromným citom pre hru, variantom kvalitných zakončení aj šikovnými rukami. Parádne kúsky predvádzal tak nejako mimochodom, ako keby obísť najlepších obrancov sveta nebolo nič nezvyčajné.

Kariéru možno najtalentovanejšieho slovenského útočníka histórie však začali ničiť zranenia. Už od mladosti mával problémy s ramenami a časté zrážky v NHL ich podstatne zhoršili. Kvôli tomu odohral v NHL len 12 sezón a z toho bola len jedna (1997-98) kompletná. Bodoval pravidelne, ale nikdy sa nedostal cez 90 zápisov za sezónu. Zranenia ho pripravili takmer o polovicu všetkých zápasov.

Celkom ich v NHL odohral 684, nastrieľal v nich 329 gólov a pripísal si 713 bodov. Ako jediný slovenský hokejista okrem Petra Šťastného prekonal v NHL hranicu bod na zápas.

Po angažmáne v Islanders bol päť rokov najväčším esom Los Angeles Kings a v roku 2002 patril k ťahúňom slovenskej reprezentácie na ceste za zlatými medailami na majstrovstvách sveta IIHF. Po výluke v ročníku 2004-05 si už zahral jediný rok za Pittsburgh Penguins. Aj vtedy si udržal priemer bod na zápas, ale kvôli zdravotným problémom musel skončiť v polovici sezóny a ďalej vedľa začínajúceho Sidneyho Crosbyho nemohol pokračovať. Hokej potom hral ešte na Slovensku, v rodnej Skalici, kde v roku 2013 definitívne ukončil kariéru.

V sobotu 16. januára to bude presne 10 rokov, čo v NHL odohral posledný zápas. Len 12 rokov a deväť dní po svojom ligovom debute. Škoda, že skvostná kariéra geniálneho útočníka s osobitnou povahou bola taká krátka.