Cenu v ročníku 1926-27 prvýkrát predstavili bývalí majitelia Montreal Canadiens Leo Dandurand, Louis Letourneau a Joe Cattarinich - je pomenovaná na pamiatku gólmana klubu Georgea Vezinu, ktorý 28. novembra 1925 skolaboval v priebehu zápasu a o niekoľko mesiacov neskôr zomrel na tuberkulózu.
Až do ročníku 1980-81 dostával Vezina Trophy brankár (či brankári), ktorý za tím s najmenším počtom inkasovaných gólov nastúpil minimálne na 25 zápasov. O sezónu neskôr prišli na rad aktuálne pravidlá a prvým laureátom v novom systéme sa stal Billy Smith z New York Islanders.
Rekordérom je Jacques Plante so siedmimi triumfami, o jeden menej majú Bill Durnan a Dominik Hašek. Česká legenda získala najviac trofejí od zmeny pravidiel, keď sa hodnotí vyslovene najlepšia individuálna sezóna brankára.
Najčastejšie ju dostávali zástupcovia Canadiens (29x). V pôvodnom systéme cenu mohli získať aj viacerí hráči: kuriozitou je ročník 1973-74, keď ju dostali Tony Esposito z Chicago Blackhawks a Bernie Parent z Philadelphia Flyers, pretože ich tímy skončili s rovnakým počtom inkasovaných gólov. Je to jediný prípad deleného triumfu zástupcov dvoch rôznych mužstiev.
Hlasuje sa na konci základnej časti a každý hlasujúci si vyberá tri mená. Prvý dostane päť bodov, druhý tri a tretí jeden bod. Následne sú oznámení traja finalisti a víťaz dostane trofej na slávnostnom večere NHL Awards, ktorý sa koná po finále Stanley Cupu.
