Žolík Golden Knights na záver sezóny: Robin Lehner

Pred pokračovaním sezóny vám prinášame seriály, v ktorých po jednom rozoberáme tímy so šancou zabojovať o Stanley Cup v kvalifikácii a v následnom play off. Ako doplnok ku všetkým článkom vyberáme žolíka, ktorý by mohol byť nečakaným faktorom úspechu daného mužstva. Tentoraz sú na rade Vegas Golden Knights.

Kto má najlepšie brankárske duo v súčasnej NHL? Na túto na prvý pohľad zložitú otázku možno existuje veľmi jednoduchá odpoveď: Vegas Golden Knights.
Alebo inak. Ak aj dvojica Marc-Andre Fleury - Robin Lehner nie je najlepšia, tak je určite najvyrovnanejšia. Pochopiteľne na tej vyššej úrovni. A to je niečo, čo sa v nevyspytateľnom období ovplyvnenom šírením koronavírusu môže ambicióznemu tímu veľmi zísť.
Švédsky brankár prišiel z Chicago Blackhawks tesne pred uzávierkou prestupov. Kryť skúsenejšiemu Kanaďanovi chrbát, prípadne zaňho zaskočiť, keby sa stalo niečo nečakané.
Lehner je skrátka poistka, z ktorej sa pokojne môže stať kľúčový prvok celého ťaženia za Stanley Cupom.

V podpriemerom Chicagu naskočil do 33 zápasov a zvládol ich s úspešnosťou 91,8 percenta a s priemerom 3,01 gólu. Za Vegas pred pauzou chytal trikrát, všetky zápasy vyhral s úspešnosťou 94 percent a priemerom 1,67.
Na porovnanie: Fleury v sezóne nastúpil na 49 duelov s úspešnosťou 90,5 percenta a s priemerom 2,77. Za rodáka z kanadského Sorelu však jasne hovorí jeho 142 odchytaných zápasov v play off oproti Lehnerovým desiatim. A hlavne fakt, že má v zbierke tri Stanley Cupy (všetky s Pittsburgh Penguins).
Z pohľadu Švéda sú však spomínané čísla stále veľmi slušné. Také, ktoré posilnia sebavedomie. A určite pomôžu nemyslieť na problémy, ktorými si pred rokmi prechádzal.
"Bol to extrém, totálne peklo," opisoval obdobie plné depresií, ktoré sa snažil riešiť výdatným množstvom alkoholu. "Nemohol som viesť obyčajný život bez toho, aby som na to vynaložil obrovské úsilie. Na ničom mi nezáležalo, ani na rodine. A už vôbec nie na tom, aby som hral."
Dnes je už zjavne v pohode. Nemá žiadne myšlienky na samovraždu, pretože v najkritickejšom období na tom bol až tak zle.
Pred pôsobením v Blackhawks zažil skvelú sezónu v New York Islanders a spoločne s Thomasom Greissom získali William M. Jennings Trophy pre brankárov, ktorí v základnej časti inkasovali najmenej gólov. Lehner k tomu pridal ešte Bill Masterton Memorial Trophy za oddanosť hokeju.

"Dúfam, že toto je len začiatok. Ešte toho chcem veľa dokázať," dojato povedal Lehner počas ceremoniálu. "Je skvelé vidieť, že bipolárna porucha po mojej spovedi prestala byť tabu. Pre mňa osobne aj pre moju rodinu to veľmi veľa znamená, množstvo ľudí ma kontaktovalo a vyjadrilo mi podporu. Aj lekári hovorili, že ich vyhľadalo veľa ľudí, ktorí sú na tom ako ja. Aj keby to nakoniec pomohlo len jedinému človeku, tak to malo zmysel."
Trochu neskôr, pred rokom v lete, prestúpil do Chicaga. Tam to s plánovanými úspechmi veľmi nevyšlo.
Lehner to však vníma pozitívne: "O tom, že som k dispozícii pre ďalšie kluby, sa veľmi nevedelo. Keď sa ozvali Blackhawks, hneď sme našli spoločnú reč. S manželkou sa tešíme z krásneho mesta a ja budem chcieť na ľade odviesť maximum. A je jedno, či odchytám 30, 40 alebo 50 zápasov."
Do viac ako 30 duelov naskočil a teraz je už na novej adrese. Dokonca na takej, na ktorej môže vážne snívať o útoku na Stanley Cup.

"Spočiatku to bolo ťažké, pretože sa mi stalo prvýkrát, že som vymenil tím počas rozohranej sezóny," povedal počas pauzy pre Las Vegas Review Journal. "Preto mi trvalo asi týždeň, kým som si zvykol. Golden Knights sú veľmi dobrý tím s výborným trénerom a urobili všetko preto, aby bol môj príchod čo najjednoduchší," pokračoval.
"Pre brankárov sú takého zmeny zložitejšie, ale tu je skupina skúsenejších hráčov a tí mi všetko veľmi uľahčili."
Aj Lehnerove výkony v troch zápasoch v čiernozlatých farbách dokazujú, že adaptácia prebehla na jednotku. Kedykoľvek sa teda tréner DeBoer uzná za vhodné nasadiť švédskeho brankára nasadiť, vo Vegas sa určite nemusia báť.
Spoločne s Fleurym môžu tímu pomôcť dosiahnuť veľké veci.