Sneh, mráz a vietor. Hráči si zaspomínali na detstvo

Tak toto bol úplne iný zápas v porovnaní s tými, na ktoré sú hokejisti zvyknutí! Súboj 2019 Tim Hortons NHL Heritage Classic medzi Calgary Flames a Winnipeg Jets sa hral v kulisách, ktoré akoby vypadli z príbehu o Mrázikovi. Na hráčov snežilo, fúkalo a teplota spadla pod nulu.

Niečo také pozná každý, kto sa ako malý chlapec preháňal na korčuliach po jazere. Hokej sa počas sobotného duelu, ktorý Jets nakoniec ovládli 2:1 po predĺžení, vrátil späť k svojim koreňom.
"Prekrásne," komentoval to tréner Calgary Bill Peters. "Toto je počasie, ktoré odjakživa patrí ku klasickému hokeju. Je skvelé, že NHL sa týmto spôsobom vrátila do Saskatchewanu. Sme veľmi šťastní, že sme sa toho mohli zúčastniť."
Vlastne sa to dosť podobalo zážitkom, ktoré pre hráčov pripravili duely Heritage Classic 2003, 2008 a 2014. Aj vtedy sa totiž puk kĺzal v prostredí, v ktorom človek túži mať po ruke horúci grog.
Meteorológovia hlásili -2,5 stupňov Celzia, ale každý prítomný by prisahal, že v skutočnosti to muselo byť ešte menej. Poznáte to - v korčuliach je vám zima na nohy, z úst vám ide para a nos pomaly začína chytať červenú farbu.

Snežiť začalo dve hodiny pred štartom zápasu a až do konca neprestalo. Vietor v Regine svišťal od rána.
Akoby prostredie chcelo kopírovať bývalé turistické heslo, ktoré do tamojšieho kraja lákalo ľudí z celého sveta: "Zaži Reginu zblízka."
Že je v takom nečas lepšie ostať doma niekde pri krbe? Omyl. Na tribúny si našlo cestu 33 350 divákov, ktorí očividne ocenili, že NHL sa prvýkrát rozhodla hrať pod holým nebom na neutrálnej pôde.
Zavládla sviatočná atmosféra. Nielen kvôli slávnostnému preletu armádnych lietadiel pred prvým buly alebo kvôli ohňostroju, ktorý nasledoval. Aj keď sa akcia konala koncom októbra, neustála chumelica pripomínala skôr vianočnú náladu.
Iste - pre hokejistov takéto podmienky znamenali aj isté problémy.
"Pamätám si podobne svojrázne prostredie už zo zápasu, keď sme pod holým nebom hrali s Detroit Red Wings proti Toronto Maple Leafs," povedal kouč Peters. "Trénovať na ten zápas bolo vtedy v podstate nemožné. Poriadne fúkalo a navyše svietilo ostré slnko - brankári vôbec nič nevideli. Oveľa viac hrozilo zranenie triesiel. Takže sme prípravu na samotný duel radšej skrátili. Napriek tomu to však bola zaujímavá skúsenosť a veľká zábava."
Tentoraz to bolo rovnaké. Čo sa týka výnimočných zážitkov, ale aj nejakých tých útrap.
Na rozkorčuľovaní mali všetci na hlavách pletené čiapky. Pre hrejivú pokrývku hlavy sa rozhodli aj všetci zástupcovia realizačných tímov okrem asistenta Calgary Martina Gelinasa.
Vietor v Regine neustále rezal do kostí a ani ľad vzhľadom na neustále sneženie nebol dokonalý.
"Ale takto skrátka vyzerá skutočná hokejová realita," vyhlásil šéf súťaže Gary Bettman. "Toto všetko patrí k hre."

Pre hráčov to bola jedinečná šou, o ktorej raz budú rozprávať vnukom. Dokázali to aj tým, že si pred zápasom snehové hody nadšene fotili.
"Naozaj nepríjemný je nakoniec len ten vietor," opisoval útočník Calgary Matthew Tkachuk. "Pri hre veľmi dôležité, či fúka oproti vám, alebo do chrbta."
On ani ostatní hráči sa teda v pozápasových rozhovoroch vôbec nesťažovali.
"S podmienkami sa skrátka musíte vyrovnať, nech sú akékoľvek," ubezpečoval obranca Mark Giordano.
Určite je to jednoduchšie zvládnuť, keď si spomeniete, že ste to už raz zažili. Kedysi dávno. Keď ste boli malý chlapec.
"Hneď mi to naskočilo," priznal český útočník Flames Michael Frolik. "Koľko sme sa takto nakorčuľovali vonku s otcom a bratom! Hlavne počas Vianoc, keď sme vonku hrali na dve bránky s ďalšími chlapcami. Pekne sme si odhrabali ľad a išlo sa hrať. Práve tak som sa kedysi naučil hrať hokej."
A trošku toho mrznutia?
"To je predsa pre hráčov na oboch stranách rovnaké," pokrčil plecami brankár víťazov Connor Hellebuyck. "Takže to bolo skrátka fantastické. Niečo, čo v bežných zápasoch počas sezóny určite nezažijete."