Skip to main content

Bingo alebo facka? Veľké podpisy dopadli rôzne

Chára alebo Gomez? Letné posilňovanie sa môže skončiť ternom aj malérom

Autor Michael Langr @NHLsvk / NHL.com/sk

Na prvý pohľad to vyzerá ako úplne obyčajný letný deň, ktorý je pozoruhodný asi len tým, že deťom sa začínajú prázdniny. Lenže 1. júl môže mnohým hokejistom otočiť kariéru naruby a kluby je schopný posunúť k Stanley Cupu. Alebo aj k posmechu a opovrhnutiu.

Závisí od toho, ako šikovne si počínajú pri podpisovaní voľných hráčov.

V hre je veľa. A keď si chcete vysokou zmluvou poistiť naozaj hviezdneho hráča, akým bude tento rok napríklad John Tavares z New York Islanders, často to aj veľa stojí.

Pochopiteľne sa to môže vydariť. Snom každého generálneho manažéra je urobiť rovnaký kauf, aký sa 1. júla 2006 podaril Boston Bruins. Vtedy totiž podpísali Zdena Cháru, ktorý sa vzápätí zaradil medzi úplne najväčšie hviezdy v bohatej histórii klubu.

Video: Chára prekvapil Andersena a vyrovnal na 2:2

Pomohol im v tom nevídaný omyl vtedajšieho generálneho manažéra Johna Mucklera z Ottawa Senators, ktorý sa rozhodoval medzi Chárom a Wadom Reddenom. Muckler si nechal Reddena, ktorý do konca svojej kariéry v roku 2013 už nedosiahol žiadny výraznejší úspech. Pustil naopak slovenského obra, ktorý sa potom v Bostone stal kapitánom a v roku 2011 získal s Bruins Stanley Cup.

Keď sa manažér na taký zbabraný krok pozrie po niekoľkých rokoch, najradšej by naň zabudol. Lenže ono to je niekedy ako veštenie z krištáľovej gule - potenciál voľného hráča nie je vždy na prvý pohľad zjavný.

 

[Viac o téme: Tavares a tí druhí. Kto je voľný medzi centrami?]

 

Rozprávať by o tom mohli v Edmonton Oilers, kde v roku 2007 zúfalo hľadali obrancu. Stavili na Sheldona Souraya, ktorého si zablokovali päťročnou zmluvou na 27 miliónov dolárov. Ten príbeh pôsobil ako zo sna, keďže Souray bol ako dieťa veľkým fanúšikom Oilers.

Ale pekne to vyzeralo akurát v sezóne 2008-09, keď nazbieral 53 bodov. Inak ho kosili zranenia a nakoniec aj biedna forma - v ročníku 2009-10 mal strašných -19 bodov v hodnotení plus mínus. Končil ako nechcený v AHL a Oilers ho boli nútení vykúpiť z kontraktu.  

Vlastne je to dosť podobný prípad ako u ďalšieho beka Reddena. O ňom už bola reč, a nie práve v najlepšom. Smola Reddenovej kariéry však spočíva v tom, že naňho mylne vsadili až dva rôzne kluby.

Po Ottawe sa spálili aj Rangers, kde reprezentačnému obrancovi naservírovali kráľovskú šesťročnú zmluvu na 39 miliónov, čím ho brutálne precenili. Najskôr hral priemerne, potom horšie, potom úplne príšerne a fanúšikovia naňho začali byť alergickí. Redden skončil v AHL a od klubu dostával tučné 'výpalné' aj potom, ako zavŕšil kariéru.

Hnev priaznivcov Rangers sa dá spätne veľmi ľahko pochopiť, klub sa totiž časom ukázal ako priam ukážkový kadet na zlé letné podpisy.

Určite si spomínate na mená Brad Richards či Scott Gomez. Prvého z nich si Rangers rezervovali v roku 2011 vďaka deväťročnej zmluve na 60 miliónov. Richards bol produktívnym centrom do prvej lajny, ale v Rangers začal čoskoro chradnúť. Vo svojej tretej newyorskej sezóne mal len dvadsať gólov a 51 bodov, postupne zapadol až do formácie číslo štyri. Aj jeho Rangers nakoniec vykúpili z kontraktu a stálo ich to o niekoľko miliónov viac.

Gomeza podpísali 1. júla 2007 v konkurenčnom tíme Devils. Dovtedy spoľahlivý center pôvodom z Aljašky sa však na druhej strane rieky nijako špeciálne nechytil. Respektíve - na to, aké bral peniaze, to bolo chabé. Veď dostal sedemročnú zmluvu na 51,5 milióna dolárov a na Manhattane nakoniec vydržal len dve sezóny, v ktorých nazbieral 128 bodov.

Fanúšikovia Rangers spomínajú na muža s bombastickým kontraktom v dobrom vlastne len preto, že keď si ho Montreal Canadiens v roku 2009 zobrali v trejde, Rangers zaňho dostali Ryana McDonagha. Budúceho hviezdneho beka.

Prípad Gomez určite nie je učebnicovou ukážkou manažérskej rafinovanosti. Ale našli by sa iné príklady. Ako Ed Belfour a Dallas Stars v lete 1997. Skúsený brankár mal vtedy už 32, v predchádzajúcej sezóne sa veľmi dobre zapísal v San Jose Sharks s priemerom 3,41 z trinástich odchytaných zápasov.

Ale po podpise v Dallase sa niečo zmenilo. Belfour z ničoho nič pookrial, v prvých dvoch sezónach za Stars mal vždy priemer pod dva góly. V ročníku 1998-99 potom svoj nový tím priviedol k Stanley Cupu a Roman Turek mu pri tom kryl chrbát.

Rovnakým happy endom sa skončil aj príbeh o Scottovi Niedermayerovi. Dlho bol oporou New Jersey Devils, ale v roku 2005 sa rozhodol pre odchod za bratom Robom do Anaheim Ducks. Vtedy mal ponuky zo 14 klubov, slušnú dostal aj od Devils - 7,8 milióna dolárov na päť rokov. Namiesto toho si však vybral kratší a menej lukratívny kontrakt (6,75 milióna na štyri roky). Keď v roku 2007 získal s Anaheimom už svoj celkovo tretí Stanley Cup, zároveň bol vyhlásený za najlepšieho hráča víťazného play off.

 

[Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez @NHLsvk]

 

Podobné to bolo aj v prípade ďalších dvoch mužov, ktorých osud bude aj v tohtoročnej preťahovanej o voľných hráčov dodávať manažérom odvahu.

Tým prvým bol Adam Graves, ktorý sa do podvedomia fanúšikov zapísal už v Edmonton Oilers, ale podpísaním letnej zmluvy s New York Rangers sa mu zmenil život. Okamžite totiž pomohol Rangers získať Presidents´ Trophy a patril medzi najvážnejších kandidátov na Frank J. Selke Trophy. O tri roky neskôr bol vybraný na NHL All Star Game, získal King Clancy Memorial Trophy a predovšetkým bol dôležitým členom kádra, ktorý po 54 rokoch vyhral pre tím z Manhattanu Stanley Cup.

V roku 2009 potom Rangers slávnostne vyvesili jeho dres s číslom deväť pod strechu Madison Square Garden.

O niekoľko desiatok kilometrov ďalej v New Jersey s rovnakým pohnutím dodnes spomínajú na Scotta Stevensa. Keď v roku 1991 ktosi v kancelári Devils vyslovil jeho meno, bol to jeden z najlepších nápadov, aký tam kedy kto mal.

St. Louis Blues si vtedy odtiaľ zobrali voľného hráča Brendana Shanahana a Devils mali podľa pravidiel NHL právo určiť si dostatočnú kompenzáciu. Vybrali si rázneho beka Stevensa, hoci St. Louis dlho trvalo na brankárovi Curtisovi Josephovi, útočníkovi Rodovi Brind'Amourovi a dvoch právach v drafte. Stevens bol vynikajúci výber - stal sa symbolom klubu, trikrát v ňom získal Stanley Cup, raz Conn Smythe Trophy.

O takejto pointe budú tento rok určite snívať aj tí, na ktorých zmluvu sa svojím krasopisom zveční Tavares. Lenže táto hra je nevyspytateľná lotéria, ktorú často rozhoduje šťastie či priazeň osudu.

John Muckler by o tom mohol rozprávať. Rovnako ako Zdeno Chára.

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.