Výročie Československa vnímajú aj hráči v NHL

Väčšinu roka trávia ďaleko od domova a počas osláv stého výročia vzniku Československa ich čakajú zápasy alebo tréningy. Českí a slovenskí hokejisti v NHL však tento historický dátum napriek tomu vnímajú a význam 28. októbra naplno oceňujú.
"Je to krásne. Sto rokov… Takéto situácie sa vždy oslavujú, dúfajme, že Česi si užijú krásny deň. Stretnú sa v Prahe na Václavskom námestí, bude to veľké. Je to krásna vec. Škoda, že tam nebudem môcť byť," odkázal z Bostonu David Pastrňák.

Pri príležitosti veľkého výročia si elitný útočník Bruins plánoval aspoň pripiť dvanástkou plzenského piva. "Dúfajme, že to niekde uvidím a v televízii budem počuť, čo sa doma deje. A dám si na to českú plzeň," povedal aktuálne najproduktívnejší český hokejista v NHL.
Výročie vzniku republiky, ku ktorému sa 30. októbra 1918 podpisom Martinskej deklarácie pridala aj slovenská časť, považujú za veľký deň aj hokejisti zo Slovenska. Najmä tí starší, ktorí si ešte pamätajú spoločný štát: Zdeno Chára, Marián Gáborík, Peter Budaj alebo Jaroslav Halák.
Viac o téme: [Skúsenosti na nezaplatenie. Klíma a spol. učia mladých]
"Ja som sa narodil ešte ako Čechoslovák. Určite to znamená veľa, nielen pre mňa, ale pre všetkých. Takáto história už hovorí za všetko," uviedol Halák, brankár Boston Bruins.
"Rozdelenie na Česko a Slovensko (v roku 1993) beriem tak, ako to je. Keby sme sa na to pozreli zo športového hľadiska, určite by sme mali lepšie mužstvo spoločne - či vo futbale, alebo v hokeji. Ale nedá sa nič robiť. Bola to politicky daná vec, takže nemá zmysel o tom premýšľať," dodal rodák z Bratislavy.
Hokej bol súčasťou histórie štátu Čechov a Slovákov prakticky od jeho vzniku. V Čechách sa hral dokonca ešte pred tým, prvé kluby vznikali už za Rakúska-Uhorska. Na Slovensku zapustil korene na prelome 20. a 30 rokov.
Keď ťažké časy zažívala celá spoločnosť, ich zažíval aj hokej: druhú svetovú vojnu a nemeckú okupáciu, nástup komunistov, ktorí pozatvárali najlepších reprezentantov do uránových lágrov...

"Aj môj dedo bol za komunistov zavretý. Niečo proti nim povedal a dostal za to väzenie. Samozrejme, že tá doba medzi rokmi 1948 a 1989 nebola optimálna, ale teraz sa to nejakým spôsobom vracia a ja verím, že bude lepšie," uviedol Jakub Voráček, hviezda Philadelphia Flyers.
Jeden z dvoch najpopulárnejších športov v oboch krajinách však reflektoval aj radostnejšie obdobia: dva tituly majstrov sveta v krátkej slobodnej ére medzi rokmi 1945 a 1948, obdobie po páde komunistickej diktatúry a páde Železnej opony, ktorý desiatkam hráčov priniesol príležitosť presadiť sa v NHL a vyústil až do triumfu na olympiáde v Nagane 1998 a v rokoch 1996 až 2010 aj do šiestich českých a jedného slovenského titulu majstrov sveta.
Spojenie tunajšieho hokeja s NHL navyše športovcom umožnilo šíriť slávu týchto dvoch štátov na najžiarivejšom hokejovom javisku. Jaromír Jágr a Dominik Hašek sa dostali medzi oficiálnu stovku legiend NHL, medzi veľkých hráčov jej histórie sa zapísalo aj mnoho ďalších: Peter Šťastný, Chára, Marián Hossa, Patrik Eliáš, Milan Hejduk...
A ďalší ich môžu nasledovať- napríklad práve Pastrňák a Voráček.

"Samozrejme, že som hrdý Čech. Ale na druhej strane, ja len hrám hokej. V Česku máme veľa iných hrdinov. Či sú to hasiči, doktori... Ľudia, ktorí nedostanú taký kredit ako my športovci. To je jeden z dôvodov, prečo nechcem, aby mi to nejako stúplo do hlavy. A neberiem sa ako hrdina. V našej krajine máme iných," sympaticky vyhlásil Pastrňák.
Predkovia súčasných hokejistov majú za sebou rôznu históriu a starší aj mladší hráči sa v časoch veľkého jubilea republiky zamysleli aj nad tým, že sa z nej chcú dozvedieť čo najviac. Tak ako talentovaný český útočník Filip Chytil, nováčik v zostave New York Rangers.
"Pradedo a prababička mi niečo rozprávali. Som hrdý na to, že som Čech a narodil som sa v takej krásnej a slobodnej krajine. Pradeda a prababičku som rád navštevoval. Preberali sme hokej aj veľa iných vecí. Som rád, že mi dali rady do života a porozprávali mi, ako to bolo v minulosti," povedal Chytil pre NHL.com/sk.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
"Môj dedo bohužiaľ nedávno, pred zápasom proti Washingtonu, nezvládol boj s rakovinou. A mňa mrzí, že som sa ho nikdy veľmi nepýtal, ako to bolo v minulosti, čím si musel prejsť. Až bude čas, tak to chcem prebrať s otcom," uviedol bostonský center David Krejčí.
"Keď som išiel k dedovi, tak sme väčšinou riešili nejaké drobnosti a nebavili sme sa o takých dôležitých veciach. To ma teraz mrzí: že som to od neho nepočul priamo. Snáď mi to otec niekedy povie."