Bola otvorená v lete 1994, len pár mesiacov predtým, ako išla k zemi jej slávna predchodkyňa: Chicago Stadium. Blackhawks v ňom hrali od roku 1929 a získali tam Stanley Cupy v rokoch 1934, 1938 a 1961.
"Niežeby sa mi tam extra darilo, ale v starej hale v Chicagu som to mal veľmi rád," spomínal súčasný generálny manažér českej reprezentácie a bývalý elitný center Petr Nedvěd.
"Prvých päť, desať minút to tam bola vždy vražda. Išlo o to prežiť začiatok zápasu a potom sme mali šancu niečo uhrať. Mne sa tie staršie haly skrátka páčili viac, mali väčšieho ducha. Teraz je to iné. Nechcem povedať na jedno kopyto, ale novšie arény už ani nemajú takú atmosféru. Tak to skrátka je. Síce sú väčšie, modernejšie, krajšie, ale tie staršie…" zasníval sa Nedvěd.
Chicago Stadium bolo považované za najhlasnejšiu halu v NHL, ale aj za analógovú anomáliu v digitálnom veku. Takže sa odobralo do histórie a nahradilo ho moderné United Center.
Čím výraznejšie však boli v polovici 90. rokov úspechy basketbalistov Bulls na čele s Michaelom Jordanom, tým viac to išlo v novej hale s hokejistami Blackhawks od desiatich k piatim. Postupne začalo byť vypredané až na zápasy s veľkými rivalmi z Detroit Red Wings, na ktoré vždy dorazili stovky fanúšikov hostí.
Viac o téme: [Prinesie krušné leto Blackhawks návrat do play off?]
Blackhawks ešte v roku 1995, v prvom roku pôsobenia v United Center, postúpili do konferenčného finále, ale v rozmedzí rokov 1998-2008 hrali len jednu sériu play off a v roku 2004 boli dokonca vyhlásení za najhorší klub v americkom profesionálnom športe.
Chicago sa síce podľa Martina Havláta, ktorý tu strávil tri roky, mohlo pochváliť najkrajšími 'Icegirls' v lige, ale inak to s ním vyzeralo dosť zúfalo.
Majiteľ Bill Wirtz, ktorý určoval smer klubu, bol považovaný za veľkého držgroša, ktorá dokonca odmietal dať povolenie vysielať televízne prenosy v základnej časti, pretože by to podľa neho nebolo fér voči divákom v hale, ktorí si zaplatili vstupné.
Ale fanúšikov hnevalo skôr to, keď nechal z Chicaga odísť hráčov ako boli Dominik Hašek, Ed Belfour, Chris Chelios a Jeremy Roenick.
Po Wirtzovej smrti v roku 2007 sa vlády nad chicagským hokejom ujal jeho syn Rocky a ten sa okamžite odstrihol od manažérskych spôsobov svojho otca.
Wirtz Jr. vyjednal televíznu zmluvu na domáce zápasy, napravil pošramotené rodinné vzťahy s legendami Blackhawks Stanom Mikitom a Bobbym Hullom, ktorí sa stali ambasádormi tímu, a hlavne vrátil divákov do United Center. Chodiť na hokej sa v Chicagu opäť stalo otázkou bontónu.
V sezóne 2006-07 mali Blackhawks na domácich zápasoch priemernú návštevnosť okolo 12 700 divákov (druhú najhoršiu v lige), od ročníku 2008-09 sú už jedenásty raz v rade na úplnom vrchole rebríčka.
