Skip to main content

Vietor od jazera. V Chicagu sa starajú o šampiónov

Letný seriál Genius loci prináša výlet do všetkých arén a miest NHL. V tomto diele zamierime za Blackhawks

Autor Marek Burkert @NHLsvk / NHL.com/sk

Ako doplnok k tradičnému augustovému seriálu 31 tímov za 31 dní naša redakcia pripravila seriál Genius loci, ktorý prináša netradičný pohľad na prostredie, v ktorom sa hrá NHL. Autori Michael Langr a Marek Burkert na svojich cestách spoznali 25 zo 31 štadiónov a miest National Hockey League a v ďalších arénach boli ostatní redaktori. Preto vám môžeme sprostredkovať malý letný 'výlet' do všetkých destinácií ligy z osobného pohľadu. Teraz prichádzajú na rad Chicago Blackhawks.

Z vyhliadky na Willis Tower, v jednom období najvyššej budovy na svete, máte o Chicagu dokonalý prehľad. Z výšky viac ako 400 metrov vidíte všetky dôležité dominanty mesta ako na dlani. 

Rozsiahle predmestia aj pulzujúcu Čínsku a Taliansku štvrť, Millenium Park, snobskú nákupnú tepnu Michigan Avenue či slávne mólo Navy Pier pri Michiganskom jazere. Keď od neho na začiatku októbra zafúka, je jasné, prečo má metropola štátu Illinois tradičnú prezývku 'Windy City'. 

Neprehliadnuteľná je aj masívna stavba sídliaca na adrese 1901 West Madison Street. Síce nie kapacitou, ale rozlohou najväčšia americká športová aréna - United Center. 

Bola otvorená v lete 1994, len pár mesiacov predtým, ako išla k zemi jej slávna predchodkyňa: Chicago Stadium. Blackhawks v ňom hrali od roku 1929 a získali tam Stanley Cupy v rokoch 1934, 1938 a 1961. 

"Niežeby sa mi tam extra darilo, ale v starej hale v Chicagu som to mal veľmi rád," spomínal súčasný generálny manažér českej reprezentácie a bývalý elitný center Petr Nedvěd. 

"Prvých päť, desať minút to tam bola vždy vražda. Išlo o to prežiť začiatok zápasu a potom sme mali šancu niečo uhrať. Mne sa tie staršie haly skrátka páčili viac, mali väčšieho ducha. Teraz je to iné. Nechcem povedať na jedno kopyto, ale novšie arény už ani nemajú takú atmosféru. Tak to skrátka je. Síce sú väčšie, modernejšie, krajšie, ale tie staršie…" zasníval sa Nedvěd. 

Chicago Stadium bolo považované za najhlasnejšiu halu v NHL, ale aj za analógovú anomáliu v digitálnom veku. Takže sa odobralo do histórie a nahradilo ho moderné United Center.  

Čím výraznejšie však boli v polovici 90. rokov úspechy basketbalistov Bulls na čele s Michaelom Jordanom, tým viac to išlo v novej hale s hokejistami Blackhawks od desiatich k piatim. Postupne začalo byť vypredané až na zápasy s veľkými rivalmi z Detroit Red Wings, na ktoré vždy dorazili stovky fanúšikov hostí. 

 

[Viac o téme: Prinesie krušné leto Blackhawks návrat do play off?]

 

Blackhawks ešte v roku 1995, v prvom roku pôsobenia v United Center, postúpili do konferenčného finále, ale v rozmedzí rokov 1998-2008 hrali len jednu sériu play off a v roku 2004 boli dokonca vyhlásení za najhorší klub v americkom profesionálnom športe. 

Chicago sa síce podľa Martina Havláta, ktorý tu strávil tri roky, mohlo pochváliť najkrajšími 'Icegirls' v lige, ale inak to s ním vyzeralo dosť zúfalo. 

Majiteľ Bill Wirtz, ktorý určoval smer klubu, bol považovaný za veľkého držgroša, ktorá dokonca odmietal dať povolenie vysielať televízne prenosy v základnej časti, pretože by to podľa neho nebolo fér voči divákom v hale, ktorí si zaplatili vstupné. 

Ale fanúšikov hnevalo skôr to, keď nechal z Chicaga odísť hráčov ako boli Dominik Hašek, Ed Belfour, Chris Chelios a Jeremy Roenick. 

Po Wirtzovej smrti v roku 2007 sa vlády nad chicagským hokejom ujal jeho syn Rocky a ten sa okamžite odstrihol od manažérskych spôsobov svojho otca. 

Wirtz Jr. vyjednal televíznu zmluvu na domáce zápasy, napravil pošramotené rodinné vzťahy s legendami Blackhawks Stanom Mikitom a Bobbym Hullom, ktorí sa stali ambasádormi tímu, a hlavne vrátil divákov do United Center. Chodiť na hokej sa v Chicagu opäť stalo otázkou bontónu. 

V sezóne 2006-07 mali Blackhawks na domácich zápasoch priemernú návštevnosť okolo 12 700 divákov (druhú najhoršiu v lige), od ročníku 2008-09 sú už jedenásty raz v rade na úplnom vrchole rebríčka.  

"Po uliciach sa môžem v pohode pohybovať. Oveľa horšie to majú dve najväčšie hviezdy tímu Patrick Kane a Jonathan Toews. Toto mesto je však super. Aj keď vás ľudia spoznajú, tak vám nerobia problémy, pozdravia, vypýtajú si autogram, odfotia sa a je to vybavené. " pochvaľoval si tunajších fanúšikov Marián Hossa pre Denník Šport.

"Chicago je hokejové mesto. Za sedem rokov som nezažil, že by tu nebolo vypredané hľadisko a je jedno, či išlo o zápas play-off alebo predsezónne stretnutie. Je to neuveriteľné." dodal trojnásobný víťaz Stanley Cupu, ktorý v Chicagu strávil osem rokov.

Nie je prekvapujúce, že veľká éra Chicaga sa kryje s pôsobením Jonathana Toewsa a Patricka Kanea, ktorých klub draftoval v rokoch 2006 a 2007. 

"Títo dvaja to tu budú mať po palcom ešte ďalších pätnásť rokov," prorocky povedal už na jeseň 2007 v útrobách haly ich vtedajší spoluhráč Robert Lang. 

Veštba sa splnila. Umenie hokejových hviezd Chicaga priťahuje v deň zápasu dlhé zástupy fanúšikov v červených a bielych dresoch s indiánom na prsiach. Práve vďaka nim ožíva širšie centrum mesta, ktoré je počas všedných dní, keď sa vyprázdnia kancelárske priestory, takmer ľudoprázdne. 

V United Center to počas zápasov naopak žije vo veľkom. Viac ako 21-tisíc divákov dokáže rozvibrovať halu. K veľkolepým pochodom Blackhawks za Stanley Cupmi v rokoch 2010, 2013 a 2015 prispeli aj ich znovuzrodení fanúšikovia.

Hrať za Chicago je teraz otázkou prestíže, hráči si navyše môžu vybrať z mnohých možností, ktoré mesto ponúka.

"Ten prvý kontakt s Chicagom bol pre mňa trochu šok, pretože budovy sú tam hrozne vysoké," pripustil obranca Jan Rutta, ktorý zamieril do Blackhawks na dva roky po pôsobení v päťdesiattisícovom Chomutove. 

"Ale architektúra sa mi tam strašne páčila. Všetko podstatné je pri sebe. Ale aj tak chvíľu trvá, kým sa niekam pozriete, pretože program je veľmi nabitý. Veľa vecí, ktoré Chicago ponúka, som nestihol. Ale nemal som sa na čo sťažovať. Našiel som si bývanie blízko reštaurácií a nákupných centier. Do haly som to mal tak desať, pätnásť minút autom," opísal bývalý obranca Blackhawks. 

Dekáda, počas ktorej Chicago patrilo do podpriemeru, je dávno zabudnutá. Slávna tradícia sa už zase prelína s ambicióznou súčasnosťou. A United Center je nabité až po strechu. Tak to má byť. 

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.