Skip to main content

Už je to 46 rokov. Slávne výhry nad ZSSR odštartovali normalizáciu a zavreli dvere do NHL

Autor Michael Langr / NHL.com

Hokej je prekrásny šport. Najrýchlejšia kolektívna hra na svete, ktorá svojou dynamikou, intenzitou, emóciami, technikou aj tvrdosťou uchvátila milióny ľudí.

V jeho histórii sa ale vyskytli aj chvíle, ktoré presiahli význam športu a stali sa symbolom niečoho väčšieho. Od jedného z najväčších takýchto momentov uplynie túto a budúcu sobotu 46 rokov.

21. marca 1969, presne sedem mesiacov potom, čo ruské tanky vošli na územie Československa, sa národné mužstvo prvýkrát stretlo s tímom Sovietskeho zväzu na majstrovstvách sveta. Vtedy nešlo len o hokej, všetci fanúšikovia v krajine brali dva vzájomné zápasy na šampionáte ako možnosť pomsty a odplaty, ktorá na zahraničnopolitickom poli nebola možná.

Na majstrovstvách sveta vo Švédsku porazila československá reprezentácia tím ZSSR dvakrát: 21. marca vyhrala 2:0, o týždeň neskôr 4:3.

"Tie zápasy boli dva, vždy v piatok. Už pri prvom zápase mi v pamäti utkveli dva transparenty v hľadisku. Na jednom: V auguste vy - dnes my! Na druhom: Dnes vám nepomôžu ani tanky! Na hokejové majstrovstvá sveta v roku 1969, ktoré usporiadal Štokholm, sa nedá zabudnúť," napísal pred niekoľkými rokmi v MF DNES už zosnulý pamätník Václav Pacina, spisovateľ a športový novinár, ktorý vtedy sedel na tribúne štokholmskej haly Johanneshov.

"Išiel mi mráz po chrbte, keď švédski diváci pri zápase Československa proti Sovietskemu zväzu skandovali: Dubček, Dubček! Aj oni pochopili, že náš súper reprezentoval okupačnú veľmoc, pre väčšinu českého i slovenského národa nenávidenú a preklínanú," doplnil.

V prvom dueli úžasne motivovaní reprezentanti vyhrali gólmi Jana Suchého a Josefa Černého, gólman Vlado Dzurilla vychytal čisté konto. Po zápase, keď dozneli hymny, sa Česi a Slováci otočili a odišli, bez toho aby súperovi podali ruky. Išlo o gesto, na ktorom sa tajne dohodli už pred odletom z Prahy.

"Videli sme len tie dvierka v mantineli ako bránu k šťastiu, o ktorom sme neverili, že príde, a uvedomovali sme si, čo všetko sa nahromadilo okolo šesťdesiatich minút tohto zápasu. Ako keby bol stredom sveta, ako keby bol jedinou cestou k absolútnej spáse," napísal vtedy Pacina.

Pred druhým zápasom si pätica hráčov (Dzurilla, Jaroslav Holík, Jan Havel, Jaroslav Jiřík a Jan Suchý) prelepila na drese červenú hviezdu. A predovšetkým Holík so svojím bratom Jiřím (obaja dali gól, Jiří asistoval na ďalšie dva a Jaroslav na jeden) stál za ďalšou výhrou 4:3.

"V kabíne sme si povedali, že musíme pre národ urobiť niečo, aby to ľudia videli počas zápasu. Boli tam rôzne varianty, nakoniec prišla tá, že sme povedali, že český lev má nad hlavou korunku, a nie hviezdu," rozprával neskôr útočník Havel.

V Prahe i v ďalších mestách prepukli spontánne oslavy. Boli obrovské. Na mnohých miestach sa zmenili na demonštrácie proti okupantom. Štátna bezpečnosť ich zneužila k provokačnej akcii, v rámci ktorej dav vydrancoval pražskú pobočku sovietskej leteckej spoločnosti Aeroflot.

Bola to len zámienka pre represie, ktorých následkom bolo upevnenie komunistickej moci a dohľadu vo všetkých oblastiach verejného života od médií až po základné školstvo. Hokej sa tak stal podnetom k odštartovaniu procesu tzv. normalizácie, ktorá viedla k návratu totality a k morálnej devastácií celého národa, ktorú Česko aj Slovensko pociťuje dodnes.

A v hokeji viedla mimo iného k tomu, že NHL si zo športových hrdinov roku 1969 zahrali len dvaja hráči - útočníci Jaroslav Jiřík, ktorý odohral v sezóne 1969-70 tri zápasy za St. Louis Blues, a Václav Nedomanský, ktorý kvôli možnosti hrať v cudzine musel emigrovať. Za Detroit Red Wings, New York Rangers a St. Louis Blues nastúpil 'Big Nedo' na 421 zápasov, v ktorých dal 122 gólov a pripísal si 278 bodov.

V 70. a 80. rokoch sa potom v NHL výraznejšie presadili ďalší emigranti - predovšetkým slovenská legenda Peter Šťastný s bratmi Antonom a Mariánom, českí útočníci Miroslav Fryčer, Petr Klíma a Michal Pivoňka alebo obrancovia Petr Svoboda a František Musil. Iní reprezentanti odchádzali až na sklonku kariér a až na výnimky ako Ivan Hlinka alebo Jaroslav Pouzar veľkú stopu v elitnej zámorskej súťaži nezanechali.

Československo v roku 1969 nakoniec prišlo o titul majstrov sveta prehrou so Švédmi. Pre fanúšikov však práve tento šampionát znamenal oveľa viac než mnohé ďalšie, v ktorých už potom národný tím zlato vybojoval.

Červená armáda opustila Československo až po nežnej revolúcii a po návrate slobody do strednej a východnej Európy, v roku 1991. Odvtedy počet českých a slovenských hráčov v NHL rástol geometrickým radom. V súčasnosti dosiahol ich súčet za celú histórii 288: 269 hokejistov a 19 brankárov.

Čítajte viac