Skip to main content

Tretím najlepším Slovákom histórie je Chára, hneď za ním Bondra

Autor Michael Langr / NHL.com

V tejto unikátnej sérii prináša NHL.com/sk rebríček 20 najlepších slovenských hokejistov v NHL všetkých čias. Nejde v nej o celkové úspechy vrátane reprezentácie, ale o to, čo jednotliví hráči dokázali počas kariéry v National Hockey League.

Tentoraz je na rade trojica od 5. do 3. miesta. Ešte dnes prinesieme v poslednom diele seriálu najlepšiu dvojicu slovenskej histórie.

Päticu od 20. do 16. miesta sme vám ponúkli 5. augusta, 12. augusta nasledovala pätica od 15. do 11. priečky a 19. augusta pätica na 10. až 6. mieste. Zdieľajte tento rebríček na Twitteri a Facebooku a diskutujte o ňom so svojimi priateľmi a ostatnými fanúšikmi.

5. Žigmund Pálffy

(New York Islanders, Los Angeles Kings, Pittsburgh Penguins)

Vo vlne slovenských hokejistov, ktorí začiatkom 90. rokov zamierili do NHL, by ste ťažko našli väčší talent než Ziggyho Pálffyho. Hokejový 'Barón' zo Záhoria mal ruky šikovné ako najlepší virtuóz, k tomu úžasný strelecký inštinkt a cit pre hru. Zároveň bol však bohémom, s ktorým v mladosti nebolo jednoduché vychádzať.

Do veľkého hokeja prešiel cez Nitru a Trenčín, kde v roku 1992 skvelými výkonmi prispel k zisku československého titulu pre Duklu. Medzitým zamieril do Ameriky, kde však jeho začiatky neboli jednoduché. V Amerike sa zložito adaptoval, ťažko sa učil cudzí jazyk, cnelo sa mu za domovom. Podľa rozprávania jeho niekdajšieho agenta Jaromíra Henyša si napríklad sem tam zmyslel, že nepôjde na tréning, pretože sa mu nechce.

Vo svojom prvom roku dokonca zmizol z New York Islanders späť do Trenčína a jeho zástupcovia s ním kvôli zložitému jednaniu nakoniec rozviazali kontrakt.

"V tom čase by nikto nevsadil na to, že bude ešte vôbec hrať NHL, tak si to tam zavaril. A možno tomu neveril ani on sám," hovoril dnes už zosnulý agent Henyš.

Lenže na to, aby ho v Severnej Amerike opomenuli, bol Pállfy až príliš dobrý hokejista. O rok sa do Ameriky vrátil a cez farmárske celky sa prebojoval späť do prvého tímu Islanders. V ňom už zostal a stal sa jeho oporou. Vo svojej prvej kompletnej sezóne v NHL (1995-96) nazbieral v 81 zápasoch 87 bodov. A v tej ďalšej nazbieral v 80 zápasoch 90 bodov.

Na Long Islande hral až do roku 1999. Potom odišiel do Los Angeles Kings, kde pôsobil do roku 2004. Sezónu 2005-06 potom strávil v Pittsburgh Penguins, lenže vinou zranenia odohral len 42 duelov. Napriek tomu že si v nich udržal priemer bod na zápas, to bol preňho posledný ročník v NHL. Naposledy si zahral 16. januára 2006. Zdravotné problémy mu nedovolili pokračovať v zámorskej kariére a Pálffy sa v 34 rokoch vrátil domov na Slovensko.

Na sklonku kariéry nastupoval za rodnú Skalicu a v českej extralige za Sláviu, do Ameriky sa však už nevrátil. Majster sveta z roku 2002 odohral v NHL 684 zápasov, v ktorých dal 329 gólov a pripísal si 713 bodov. Ako jediný Slovák okrem Petra Šťastného tak z tých, ktorí odohrali väčšiu porciu zápasov, udržal lepší priemer než bod na zápas.

4. Peter Bondra

(Washington Capitals, Ottawa Senators, Atlanta Thrashers, Chicago Blackhawks)

Až do uplynulej sezóny držal Peter Bondra v počte strelených gólov a nazbieraných bodov klubové rekordy Washington Capitals. V oboch prípadoch ho prekonala ruská superstar Alex Ovechkin: v bodoch (825) v decembri, v góloch (472) v apríli.

Bondra napriek tomu naďalej patrí k najlepším hokejistom histórie klubu z amerického hlavného mesta. Odohral tu 961 zápasov a takmer počas celých 90. rokov bol najväčším esom mužstva, ktoré sa v roku 1998 dostalo do finále Stanley Cupu.

Pretože pochádzal z ukrajinského Lucku, neobjavil sa ako mladý v československej reprezentácii, a tak nebol na očiach lovcom talentov, takže sa na draft NHL dostal až v 22 rokoch. V najväčšej domácej súťaži však v drese VSŽ Košice podával také výkony, že si ho vytypoval skaut Capitals Jack Button, ktorý presvedčil vtedajšieho generálneho manažéra Davida Poillea, aby ho v roku 1990 draftoval a navzdory nízkej pozícii (8. kolo, číslo 156) vyskúšal hneď v nasledujúcej sezóne.

Prispôsobivý a pracovitý mladík sa hneď v prvej sezóne chytil pod patronátom českého parťáka Michala Pivoňku a v 54 odohraných zápasoch nazbieral 28 bodov. V ďalších sezónach sa už cítil v Novom svete pohodlnejšie a jeho produktivita rástla: z 28 gólov a 56 bodov v ročníku 1991-92 až na 85 bodov v nasledujúcom roku.

Skvelý strelec a bleskový korčuliar žiaril na krídle, využíval veľké zrýchlenie a stabilitu aj parádnu strelu zápästím alebo bekhendom. Výsledky Capitals často stáli a padali s tým, koľko bol schopný dať gólov. V sezóne 1995-96 ich nastrieľal 52, o rok neskôr siedmimi zásahmi a 12 bodmi v 17 zápasoch pomohol tímu do finále Stanley Cupu, v ktorom Washington nestačil na Detroit Red Wings.

Bondra sa okrem počtu strelených gólov a nazbieraných bodov postupne stal aj rekordérom Capitals v počte víťazných gólov (73) a presilovkových zásahov (137). V týchto ukazovateľoch ho Ovechkin prekonal, slovenská legenda však zostáva rekordérom v počte hattrickov (19) a gólov vo vlastnom oslabení (32).

"Myslím, že tento rekord nikdy neprekonám," uviedol Ovechkin, ktorý dal v oslabeniach len štyri góly.

Hviezdny útočník s prezývkou 'Bonzai' vydržal vo Washingtone takmer 14 sezón, v ročníku 2003-04 ho však trápiaci sa klub vymenil do Ottawa Senators. Tam sa jeho cesta spojila s mladým talentom Mariánom Hossom, s ktorým sa stretol ešte o dva roky neskôr v Atlanta Thrashers. Po odchode z Washingtonu však už na bodové žne nikdy nenadviazal a sezóna 2006-07 v Chicago Blackhawks bola Bondrovou poslednou. Namiesto pokračovania v kariére zvolil v 39 rokoch funkciu generálneho manažéra slovenskej reprezentácie, ktorej hrdinom bol už v roku 2002, kedy vystrelil pamätný zlatý gól vo finále majstrovstiev sveta IIHF proti Rusku.

Bondra je jediným Slovákom (ak nepočítame Kanaďana slovenského pôvodu Stana Mikitu), ktorý nastrieľal v NHL viac ako 500 gólov. V 1081 zápasoch ich dal 503 a nazbieral 892 bodov.

3. Zdeno Chára

(New York Islanders, Ottawa Senators, Boston Bruins)

Slovenský hokej vyprodukoval toľko skvelých útočníkov, že je ťažké zoradiť tých najlepších do rebríčka. U obrancov to už také zložité nie je - jednoznačne najväčším slovenským bekom všetkých čias je Zdeno Chára.

A nie je to len preto, že obor z Trenčína meria 205 centimetrov. Víťaz Stanley Cupu s Boston Bruins z roku 2011 je jasnou jednotkou medzi obrancami z mnohých ďalších dôvodov.

Je jediným slovenským držiteľom Norris Trophy pre najlepšieho obrancu NHL, ktorú získal v sezóne 2008-09. Finalistom tejto prestížnej trofeje bol navyše aj v rokoch 2004, 2008, 2011, 2012 a 2014.

Spolu s Petrom Šťastným je jediným Slovákom, ktorý slúžil ako dlhoročný kapitán tímu NHL. A nebol to hocijaký šéf - v roku 2011 získal Mark Messier Leaderhip Award pre najlepšieho vodcu v lige. Dirigent kabíny Bruins je navyše prvým kapitánom z krajín za niekdajšou železnou oponou, ktorý priviedol svoj tím k Stanley Cupu. A s hodnotou 172,2 km/h je aj rekordérom ligy v tvrdosti streľby.

Na začiatku jeho cesty do NHL pritom málokto veril, že tento dlháň bude raz patriť do kategórie superstar svetového hokeja. V Trenčíne ani v Sparte v mladosti nepatril k najväčším talentom, New York Islanders ho v roku 1996 draftovali ako číslo 56 a vo svojej prvej sezóne v NHL za nich v 25 zápasoch zaznamenal jedinú asistenciu. Väčšinu ďalšej sezóny navyše strávil v nižšej AHL na farme v Lowelli.

Islanders, ktorých kabínou prešlo niekoľko vynikajúcich slovenských hokejistov, však nakoniec dali poriadnu šancu aj Chárovi, a ten už ju nepustil. Medzi hviezdy sa ale zapísal až po prestupe do Ottawa Senators v roku 2001. Tam pridal k defenzívnym kvalitám aj ofenzívne a stal sa kľúčovým bekom mužstva na oboch stranách ihriska. V 79 zápasoch sezóny 2003-04 nazbieral 41 bodov a +33 v plus/mínus hodnotení a vyslúžil si prvú nomináciu na Norris Trophy.

Jeho produktivita rástla rok za rokom až do sezóny 2007-018, kedy si už ako ťahúň Bostonu pripísal v 77 zápasoch 51 bodov. Najväčší diel práce však zastal v defenzíve. So svojou dlhou hokejkou a rukami sa takmer nedal obísť, postupne aj pritvrdil a pred vlastnou bránkou kraľoval. Postrach mnohých útočníkov nekončil žiadnu sezónu od roku 2007 so záporným plus/mínus hodnotením.

Po Stanley Cupe 2011 slávil úspech aj na medzinárodnom poli, keď priviedol podceňované Slovensko ako kapitán k senzačnému striebru na majstrovstvách sveta IIHF 2012. A o rok neskôr hral s Bostonom znovu finále Stanley Cupu, tentoraz (proti Chicago Blackhawks) v ňom však skončil ako porazený.

Posledná sezóna sa mu aj vinou zdravotných problémov príliš nevydarila, napriek tomu má v celej kariére impozantné štatistiky. V NHL odohral 1195 zápasov (najviac zo všetkých Slovákov), dal 169 gólov a nazbieral 538 bodov (v oboch prípadoch najviac zo všetkých slovenských obrancov) a v plus/mínus bodovaní sa dostal na skvelé číslo +188.

V 38 rokoch by mal mať navyše pred sebou ešte minimálne tri roky. Zmluva s Bruins mu vyprší až v lete 2018.

Čítajte viac