Cesty domov. Kto po letnom návrate z NHL žiari v Európe?

Aj v sezóne 2025-26 vám prinášame sondu na opačnú stranu Atlantiku. V rubrike Európsky ľad sa zameriavame na dianie v jednotlivých ligách aj na medzinárodnej scéne, ktoré je často nejakým spôsobom späté s NHL. Pokračujeme s tým, ako sa chytili najzaujímavejší hráči, ktorí sa zo zámoria vrátili na starý kontinent.

Tomáš Tatar

Minulý rok v tomto období patril medzi najobletovanejších hráčov štartu NHL v Prahe, lenže pred ďalším ročníkom vymenil New Jersey Devils za švajčiarsky Zug. Skúsený forvard si to asi nevyčíta - v jedenástich zápasoch nazbieral fantastických trinásť bodov (4+9).

V NHL hral pätnásť rokov a stal sa z neho spoľahlivý veterán, ale nie hviezda. Alpský vietor mu už zjavne vyhovuje viac. Až po pôsobení v Detroit Red Wings, ve Vegas Golden Knights, v Montreal Canadiens, New Jersey Devils, Colorado Avalanche či Seattle Kraken objavil destináciu, kde dostáva obrovský priestor a je kľúčovou postavou tímu.

"Musel som zvážiť veľa faktorov, rodina, podmienky, situácia, v ktorej sa nachádzam," vysvetľoval v rozhovore pre sport.sk. "Bol som zvyknutý na trošku inú úlohu a myslím si, že zostávať v NHL len preto, aby som tam bol, to ma už úplne nenapĺňalo. Chcem inú úlohu a toto je jeden z tých dôvodov. Je to pre mňa niečo úplne nové, ale tak som sa rozhodol, nie je cesta späť a stojím si za tým. Jedna kapitola sa končí. Skúsim hrať, dokedy to pôjde, dokedy budem mať chuť."

Zatiaľ to podľa všetkého funguje. Zažiaril už v predsezónnych zápasoch Ligy majstrov. Následne sa vo švajčiarskej lige dostal do takej formy, že mu v Zugu kvôli absencii českého spoluhráča Jana Kovářa dokonca požičali kapitánske céčko.

Môže sa tešiť aj na olympiádu v Taliansku, pretože tréneri kapitána reprezentácie ho zaradili do šestice prvých nominovaných.

Oliver Okuliar

Dvadsaťpäťročný slovenský útočník to v minulej sezóne skúšal v tíme Florida Panthers, ale k druhému Stanley Cupu neprispel. Namiesto NHL strávil celý rok v AHL v drese Charlotte Checkers, ktorým výraznými výkonmi pomohol postúpiť do finále.

"Darilo sa mi, ale ak nie ste draftovaný, tak je cesta na najvyššiu úroveň dlhšia. Hlavne na Floride, kde je konkurencia skrátka neuveriteľná," priznal.

A tak v lete zamieril do švédskeho AIK Skelleftea.

"S ich trénerom a manažérom som viedol nádejné rozhovory a cítil som z ich strany veľký záujem," opisoval. "Rozprával som sa s hráčmi, ktorí klub poznajú. Všetci vyzdvihovali tradíciu aj ambície Skelleftea, zlato tu chcú získať každý rok. To sa mi páči."

Bývalý forvard Mountfieldu Hradec Králové zatiaľ vo švédskej lige odohral deväť zápasov, získal v nich päť bodov (2+3). V produktivite svojho tímu je na siedmom mieste. Má o jedenásť bodov menej ako suverénny Oscar Lindberg, bývalý útočník New York Rangers, Vegas Golden Knights a Ottawa Senators.

Nicklas Bäckström

Pri všetkej úcte k ostatným - toto bol z európskeho pohľadu najžiarivejší letný comeback. Roky patril k lídrom Washington Capitals, vedľa Alexandra Ovečkina odohral 1105 zápasov, mal 271 gólov a 762 asistencií. V roku 2018 s Capitals vybojoval Stanley Cup.

Pred dvomi rokmi ho však zradili boľavé bedrá a od hokeja si musel dať pauzu. Až tesne pred tridsiatimi ôsmimi narodeninami vyhodnotil, že by to mohol skúsiť znova. Ale už inde.

Definitívne sa rozlúčil s americkou metropolou, 28. júna sa oficiálne vrátil do Brynäs IF. V Gävle podpísal ročnú zmluvu s opciou.

Hneď potom ukázal, že minimálne v európskych pomeroch má ešte od dôchodcovských papúč poriadne ďaleko. V deviatich dueloch SHL nazbieral sedem bodov a je oceňovaný aj ako skúsený mentor pre mladších spoluhráčov.

"Posledné roky boli pre mňa ťažké, ale moje telo sa cíti skvele," zveril sa Ovečkinov hlavný nahrávač po návrate do vlasti. "Aby som bol úprimný, tak som premýšľal aj o konci kariéry. Nakoniec ma však premohla láska k hokeju. Vždy som chcel skončiť v Brynäs, len som si nebol istý, či by to aj v klube považovali za dobrý nápad."

Jakub Lauko

Srdnatý dvadsaťpäťročný útočník si najskôr získal priazeň českých fanúšikovi na majstrovstvách sveta a následne sa rozhodol odísť z Boston Bruins na európske klziská. Namiesto NHL si vybral ambiciózne Pardubice v českej extralige.

"Nejaké zmluvy od klubov NHL som mal na stole, ale vždy sa jednalo o dvojcestné kontrakty," vysvetľoval v rozhovore pre Seznam Zprávy. "Pred štartom NHL by sa v kluboch asi otvorila aj možnosť skúšky, ale ja som už nechcel ísť do Ameriky v pozícii, že mám dvojcestnú zmluvu a klub potom počíta, že ma už v kempe pošle dolu. Nechcel som hrať v októbri AHL."

V Česku sa mu na jeseň pomerne darí. V jedenástich dueloch nazbieral osem bodov (3+5), v produktivite súťaže je celkovo dvadsiaty. Z hráčov Pardubíc sú lepší len Lukáš Sedlák (3+7) a Jan Košťálek (2+7).

Po svojom návrate do vlasti sa okrem iného uviedol aj nádherne odvážnym gólom prezývaným Michigan v Olomouci.

"Otec mi stále hovorí, že to mám skúšať," smial sa po zápase, ktorý sa aj vďaka jeho parádnej akcii skončil výhrou 3:1. "Michigan skúšam raz alebo dvakrát za sezónu. Minulý rok mi puk spadol z hokejky a predtým mi to Fleury chytil. Aj ako malý som to skúšal každú chvíľu. Takmer v každom zápase, až na mňa boli tréneri dosť nahnevaní, že som do toho stále išiel."

Jakub Vrána

Toto je bohužiaľ nepríjemné. Český útočník už niekoľko rokov nedokáže vyvrátiť povesť hráča, ktorý nie je schopný ukázať svoj potenciál. On však vytrvalo popiera, že by mal byť problémový hokejista s pochybným prístupom. Tesne po návrate do Európy sa však musel vyrovnať s ďalším problémom.

Len čo sa rozlúčil v Nashville Predators a predstavil vo švédskom Linköpingu, už sa o ňom písalo v nepriaznovom svetle: počas predsezónnej teambuildingovej akcie vraj chcel opustiť mužstvo, keď sa odmietol zúčastniť stmeľovacej akcie niekde v prírode. "Som tu na to, aby som hral hokej, nie aby som behal po lese," mal vyhlásiť.

Samotný Vrána tento príbeh rezolútne odmietal.

"Nie je na tom nič pravdivé," hneval sa dvadsaťdeväťročný forvard. "Niekto si to vymyslel. Som sklamaný z toho, ako sa to v médiách prezentuje. Som rozzúrený a vytočený."

Za Linköping, kde kedysi začínal s hokejom dospelých, si však v ôsmich dueloch pripísal tri body (1+2). Bez ohľadu na to, či je legenda o vzbure proti teambuildingu vymyslená, sa to zatiaľ z hokejového hľadiska určite nedá označiť za úspech.

Adam Raška

Ako dvadsaťštyriročný si povedal, že už má trmácania po AHL dosť. Namiesto miesta v Iowa Wild či podobných destináciách podpísal zmluvu so Spartou Praha a celý nadšený sa následne zviezol s biednou formou veľkého favorita českej extraligy. Namiesto rozprávky o Raškovi sa na jeseň píše oveľa rozpačitejší príbeh - bývalý útočník klubov San Jose Sharks a Minnesota Wild nazbieral v deviatich dueloch len dve asistencie.

Sparta si ho však určite nebrala kvôli gólovým rekordom. Raška nie je kanonier a má povesť húževnatého bojovníka, ktorý sa nebojí provokovať súpera. To je na ňom vidieť aj v dueloch českej extraligy či Ligy majstrov. Zo štatistického hľadiska aj podľa toho, či jeho prístup nakopol jeho partiu, vždy dospejeme k rovnakej odpovedi: nič moc.

"Prišiel som s tým, že potrebovali pomôcť. Potrebovali energického a nepríjemného hráča," povedal pre idnes.cz. Vzápätí hneď burcoval : "Ale budem mať body a budem dávať góly! Predsa len by bolo nepríjemné, keby som celú sezónu žiadny nedal."

Oscar Dansk

Tridsaťjedenročný švédsky brankár to v zámorí skúšal od roku 2012, mimo AHL a ECHL si prešiel angažmánmi v Columbus Blue Jackets, Vegas Golden Knights a Anaheim Ducks. Veľká sláva z toho nikdy nebola, takže prišiel zásadný krok: na začiatku októbra sa spoza oceánu sťahuje do českého Kladna.

Nepochybne na tom bude mať veľkú zásluhu aj ikona klubu Jaromír Jágr, pretože Dansk je na pomery českej extraligy veľmi zaujímavé meno. Kladnu môže výrazne pomôcť, veď dvojnásobný vicemajster sveta dvadsaťročných (2013 a 2014) odchytal v sezóne 2020-21 aj dva zápasy za švédsku reprezentáciu.

"Veríme, že nám jeho príchod pomôže. Má za sebou kvalitné zápasy v AHL. Sme presvedčení o tom, že v Kladne na tieto výkony dokáže nadviazať," vyhlásil športový riaditeľ klubu Tomáš Plekanec.

Lukáš Rousek

Ako dvadsaťšesťročný má za sebou štyri roky pokusov o zaradenie na súpisku Buffalo Sabres, ale nakoniec to stačilo len na sedemnásť zápasov NHL. Na viac bohužiaľ nie. Preto si namiesto AHL vybral cestu do Európy.

Pôvodne ho vytrvalo cibrila Sparta, ale syn bývalého útočníka Martina Rouska dal presnosť Švédsku. Od leta tam hrá za HV 71 Jönköping.

"Dlho som čakal, či sa budem vracať, alebo ešte bojovať v zámorí," priznal v rozhovore pre isport.cz. "Rozprával som sa s kamarátmi aj s rodičmi a rozhodol som sa pre návrat do Európy. Najlepšia cesta bola ostať v zahraničí, preto sme sa rozhodli pre Švédsko. Tamojšia liga je jedna z najkvalitnejších v Európe a bude asi aj najbližšie zámorskému hokeju."

V SHL má zatiaľ tri asistencie z deviatich duelov, čo veru nie je veľa. Doplatil aj na nepohodu tímu - HV 71 je zatiaľ úplne posledné.