Chicago Blackhawks a celá NHL trúchlia. Vo veku 78 rokov sa v utorok uzavrel nevšedný životný príbeh Stana Mikitu, dvojnásobného držiteľa Hart Trophy a člena Hokejovej Siene slávy.
Mikita svoju kompletnú kariéru trvajúcu dvadsaťdva rokov strávil v drese Chicago Blackhawks, kde je lídrom historickej tabuľky v počte odohraných zápasov (1394), v asistenciách (926) a v bodoch (1467). Stal sa aj prvým hráčom Blackhawks, ktorého číslo 21 bolo v roku 1980 slávnostne vyvesené pod strechu Chicago Stadium. V sezóne 1966-67 Mikita získal Art Ross Trophy, Hart Trophy aj Lady Byng Trophy, rovnaký kúsok sa mu podaril aj v sezóne 1967-68.
Zomrel Stan Mikita. Legenda Chicaga mala 78 rokov
V zámorí sa uzavrel príbeh slovenského rodáka, ktorý dobyl NHL
Mikita bol dynamickým ofenzívnym hráčom, ktorý však nebol taký výbušný ako jeho dlhoročný spoluhráč Bobby Hull. Menšiu výšku kompenzoval húževnatosťou a pozornosťou k ofenzívnym detailom.
Narodil sa 20. mája 1940 ako Stanislav Gvoth v bývalom Československu. Jeho život sa zmenil v roku 1948 po komunistickom prevrate. Jeho rodičia požiadali chlapcovho strýka Joea, ktorý žil s manželkou Anne v St. Catharines v Ontariu, aby si syna adoptovali.
"Keď so mnou teta a strýko prišli na stanicu v Prahe, rozmýšľal som, aká bude Kanada," povedal Mikita v roku 1966. "Ale keď som videl, že vlak je pripravený na odjazd a matka s otcom tam ostávajú, chytil som sa stĺpu a plakal som. Každú sekundu jazdy vlakom som sa snažil vyskočiť a vrátiť sa k rodičom."
V Kanade neskôr prijal priezvisko strýka s tetou a začal nový život. Jeho osudom sa stal šport. Onedlho po príjazde do Kanady uvidel skupinku detí hrajúcich hokej a okamžite sa k nim pridal, hoci s tým nemal žiadnu skúsenosť. Nevedel ani slovo po anglicky a prvé, ktoré sa naučil, boli: puk, hokejka, gól, cudzinec...
Mikitova skutočná kariéra odštartovala v 13 rokoch, keď s ním podpísal kontrakt Rudy Pilous, ktorý pracoval pre Blackhawks. Mikita strávil tri sezóny St. Catharines Teepees, o profesionálnej hokejovej kariére však nepremýšľal. Ale len dovtedy, kým bol spoluhráč Hull povolaný do Chicaga...
Mikita sa dočkal povolávacieho rozkazu ako devätnásťročný v sezóne 1958-59.
"Kouč Teepees mi povedal, aby som si zobral nejaké oblečenie, pretože ma hodí na vlak do Chicaga," spomínal Mikita. "Tak som sa spýtal, prečo tam ideme a on odpovedal, že majú nejakých zranených hráčov a potrebujú ma v ďalšom zápase. Prišiel som k vlaku a očakával som lôžkový vozeň. Lenže sprievodca mi povedal, že naň nemám lístok, tak som išiel na drevenej lavici a celú cestu som nezažmúril oka."
Mikita v sezóne 1958-59 odohral za Blackhawks tri zápasy, ale od ďalšieho ročníka za nich začal nastupovať pravidelne. V sezóne 1959-60 nazbieral 53 bodov (19+34) a v nasledujúcom roku pomohol Chicagu vyhrať prvý Stanley Cup od roku 1938. Medzi ofenzívnu elitu NHL sa zaradil v sezóne 1961-62, keď zaznamenal 77 bodov (25+52). To bola prvý z desiatich po sebe idúcich sezón, v ktorých prekonal 70 bodov. Medzi rokmi 1964-68 štyrikrát vyhral Art Ross Trophy. Jeho maximom je 97 bodov (35+62) zo sezóny 1966-67.
Mikita dvakrát vyhral bodovanie, aj keď v tých rokoch nazbieral aj 146 a 154 trestných minút. Po roku 1965 však zmenil štýl a dvakrát sa stal víťazom Lady Byng Trophy pre hráča s výbornými schopnosťami a gentlemanským správaním.
"Robil som hlúpe veci, ktoré som robiť nemal," povedal o svojom prerode. Mimo ľadu sa Mikita začal venovať charitatívnym záležitostiam. V roku 1974 založil Hokejovú školu Stana Mikitu pre deti s poruchou sluchu, z ktorých sa neskôr začal formovať americký reprezentačný tím nepočujúcich.
Keď Mikita po sezóne 1979-80 ukončil kariéru, bol tretí v celkovej tabuľke produktivity ligy a v roku 1983 bol uvedený do Hokejovej Siene slávy. Pracoval ako biznismen a golfový profesionál. Svoju slávu oživil na striebornom plátne v roku 1992, keď účinkoval v komédii Wayneov svet.
"Celých 22 rokov som bol profesionálnym športovcom, ale budú si ma pamätať z jednej scény vo filme," povedal Mikita pre Sports Illustrated.
Aj keď Blackhawks vyradili Mikitov dres, až do roku 2007 mal s tímom minimálny kontakt. Ale po smrti dlhoročného majiteľa Williama Wirtza nový prezident klubu John McDonough oslovil Mikitu a ďalšie hviezdy minulosti.
"Nikdy som si nemyslel, že uvidím ľad v United Center," povedal Mikita. "Ale keď mi John McDonough zavolal a spýtal sa, či by som mal záujem znova sa stať súčasťou Blackhawks, hneď som súhlasil."
Mikita a Hull boli 7. marca 2008 ocenení na predzápasovom ceremoniáli a boli formálne vymenovaní za ambasádorov tímu. Keď potom Blackhawks v roku 2010 po 49 rokoch triumfovali, on aj Hull boli medzi tými, kto dostal prstene za Stanley Cup. Mikita sa stal súčasťou verejných akcií. Aj v čase, keď na prahu sedemdesiatky bojoval s rakovinou ústnej dutiny.
22. augusta 2011 Blackhawks odhalili sochy Mikitu a Hulla pred svojou halou United Center. Obe hokejové legendy tam majú miesto vedľa basketbalovej superhviezdy Michaela Jordana z Chicago Bulls. Mikita strávil v Chicagu celú kariéru a je považovaný za najlepšieho hokejistu v histórii klubu. Aby sa zaradil medzi najlepších hráčov v dejinách NHL, musel prekonať mnoho výziev.
V roku 2015 Mikitovi diagnostikovali demenciu s Lewyho telieskami, chorobu mozgu, ktorá napáda pamäť a spôsobuje halucinácie a poruchy spánku. "Jeho duša už odišla," povedala manželka Jill Mikita denníku Chicago Tribune v roku 2015.
V roku 2017 bol Mikita vyhlásený za jedného zo stovky najlepších hráčov v histórii NHL.
