Skip to main content

Slovenská história draftu: Vysoká pozícia nie je zárukou

Hviezdami NHL sa stali skôr nižšie draftovaní Slováci. Výnimkou je Gáborík

Autor Michael Langr @NHLsvk / NHL.com/sk

Tohtoročný draft NHL sa koná 22. a 23. júna v American Airlines Center v Dallase. NHL.com/sk vám o tejto akcii poskytuje komplexné pokrytie správami, článkami, príbehmi a rozhovormi. Tentoraz prinášame stručnú históriu slovenských výberov - od tých najvyšších cez prepadáky až po skvelé ťahy.

Zlaté časy z prelomu storočia, keď slovenské mená pravidelne okupovali pozície v prvých dvoch kolách draftu, sú dávno preč. Tento rok bude úspech, ak bude najväčší slovenský talent ročníka, obranca Martin Fehérváry, vybraný v druhom kole.

Ako však história ukazuje, samo o sebe to ešte nemusí nič znamenať. Pre hokejistov je vysoké miesto v drafte len štartovacou čiarou, ktorá je posunutá trochu dopredu. Je to veľký triumf skôr pre ich agentov.

"Bolo to pre mňa podobné, ako keď hráč vyhrá Stanley Cup," spomínal dnes už zosnulý zástupca mnohých českých a slovenských hviezd Jaromír Henyš na to, ako 'vypiplal' centra Patrika Štefana na pozíciu jednotky draftu 1999.

Vysoká pozícia pri výbere talentov však nie vždy automaticky znamená aj úlohu hviezdy NHL. A dokazujú to aj slovenské príbehy.

Pozícia číslo 156, z ktorej bol v roku 1990 draftovaný Peter Bondra vďaka Washington Capitals, preto vyznieva takmer komicky. Slovenský kanonier viedol tím z hlavného mesta USA v roku 1998 až do finále Stanley Cupu, ktoré bolo až do tohto roka jediným v histórii klubu. V NHL nastrieľal 503 gólov.

O rok neskôr sa už slovenské esá posunuli výrazne vyššie. Žigmunda Pálffyho, ktorý nakoniec nazbieral 713 bodov v 684 zápasoch, si z 26. pozície vybrali New York Islanders - a to vzhľadom na obrovský talent a následné úspechy geniálneho krídla nie je žiadne superčíslo. Zo 40. miesta si Boston Bruins vybrali Jozefa Stümpela, ktorý v NHL odohral 957 zápasov.

Mimoriadne schopnosti Pavla Demitru o dva roky neskôr ostali skautom zámorských klubov skryté. Až ako 227. v poradí si geniálneho tvorcu hry poistili Ottawa Senators. Demitra nakoniec v NHL odohral 847 zápasov a nazbieral v nich 768 bodov.

Miroslav Šatan mal v drafte poradové číslo 111 vďaka Edmonton Oilers. V NHL odohral 1050 zápasov a nazbieral 735 bodov. Zdeno Chára, dodnes hviezda Boston Bruins, išiel v roku 1996 ako číslo 56 (Ottawa). Dnes má doma Norris Trophy, ako prvý kapitán vychovaný na druhej strane Železnej opony priviedol svoj tím k Stanley Cupu a patrí medzi najrešpektovanejšie osobnosti v lige.

Sú však aj opačné príbehy. Vysoko draftovaní Slováci, od ktorých sa v NHL čakali veľké veci a skutočnosť bola často iná.

V roku 1992 bol ako číslo 9 (Hartford Whalers) draftovaný Róbert Petrovický. Do zámoria odchádzal ako československý majster s Duklou Trenčín, v play off zažiaril 19 bodmi v 13 zápasoch, ale v zámorí sa nikdy veľmi nepresadil.

Okrem Hartfordu, ktorý ho draftoval, hral ešte za ďalšie štyri kluby NHL. Celkovo ale odohral len 208 duelov, viac času strávil vo farmárskych tímoch a od roku 2001 začal pôsobiť vo Švajčiarsku.

V roku 2004 bol ako desiatka vybraný obranca Boris Valábik (Atlanta Thrashers). S 201 centimetrami budil rešpekt, aj kvôli tomu po ňom v drafte tak rýchlo vyštartovala Atlanta.

Ale v drese Thrashers nič veľké predviesť nestihol. Za tri sezóny si pripísal len 80 štartov. Pribrzdili ho zranenia, ale príležitosť nedostal ani neskôr v Boston Bruins, kde krátko pôsobil na ich farme v Providence, ani v Pittsburgh Penguins. Dnes pracuje ako policajt.

 

[Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez @NHLsvk]

 

Jozef Čierny vybraný tímom Buffalo Sabres ako číslo 35 v roku 1992, si v NHL zahral len jeden zápas. Robert Döme, číslo 17 v 1. kole 1997 (Pittsburgh Penguins), ich odohral len 53. A Kristián Kudroč draftovaný v 1. kole o dva roky neskôr ako číslo 28 (New York Islanders) má v NHL 26 štartov.

Aj prvé kolo v roku 2005 vyzeralo nádejne, keď v ňom zazneli mená Marek Zagrapan (číslo 13, Buffalo) a Vladimír Mihálik (30, Tampa Bay Lightning). Ten prvý nemá ani jeden štart v NHL, druhý sa presadil len do 15 zápasov za Tampu Bay.

Výnimočnými prípadmi Slovákov úspešných v drafte aj v následnej kariére, sú predovšetkým dvaja kamaráti z Trenčína: Marián Hossa a Marián Gáborík.

Toho prvého draftovali Senators ako číslo 12 v roku 1997. Hossa tento rok ukončil kariéru s 1309 štartmi, 525 gólmi, 1134 bodmi a tromi Stanley Cupmi.

 

[Viac o téme: Hossa a jeho odkaz. Blackhawks chvália velikána]

 

Ten druhý sa potom v roku 2000 stal úplne najvyššie draftovaným Slovákom v histórii, keď si ho Minnesota Wild vybrali ako trojku. A hneď od svojej prvej sezóny Gáborík dokazoval, že povesť, ktorá ho predchádzala, ani náhodou neklamala.

Rýchle nohy, šikovné ruky a fanúšikovia Minnesoty boli vo vytržení, keď ich dvadsaťjedenročný mladík v roku 2003 viedol do konferenčného finále.

Trojnásobný účastník All-Star Game si nakoniec svoj veľký sen splnil v roku 2014, keď bol ťahúňom Los Angeles Kings na ceste za Stanley Cupom. V play off nastrieľal 14 gólov a od manažmentu Kings si vyslúžil lukratívnu dlhodobú zmluvu. Súčasný hráč Ottawa Senators má celkovo na konte 1035 duelov, 407 gólov a 815 bodov v NHL.

Jeho príbeh je tak medzi Slovákmi v NHL unikátom - bol považovaný za budúcu hviezdu a aj sa ňou stal.

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.