Slováci a Česi môžu na žatvy trofejí len spomínať

Predstavte si, že budete v noci na štvrtok so zatajeným dychom sledovať, či si nominovaný slovenský alebo český brankár príde na pódium pre Vezina Trophy, či vybojuje dokonca aj Hart Trophy pre najužitočnejšieho hokejistu sezóny v NHL alebo v akom fraku si príde pre Art Ross Trophy určenú pre víťaza bodovania.
Tento rok znie takáto idea ako sci-fi. Pred 20 rokmi to bol pritom úplne bežný obraz z galavečerov s udeľovaním cien NHL, ktoré sa tento rok odovzdávajú v stredu večer v T-Mobile Arene v Las Vegas.

V roku 1997 začínala zlatá éra českého a slovenského hokeja a vidieť to bolo aj na zoznamoch individuálnych ocenení v NHL.
Dominik Hašek získal svoju tretiu Vezina Trophy pre najlepšieho gólmana ligy a čakali ho ešte ďalšie tri. Okrem toho získal aj prvú Hart Trophy z dvoch v rade (1997 a 1998), čo sa nepodarilo žiadnemu inému brankárovi v storočnej histórii súťaže.
"Bol to jeden z najlepších hráčov, ktorí kedy hrali hokej," hovoril o ňom slávny tréner Mike Babcock. "Buffalo malo vďaka nemu možnosť vyhrať každý večer. Absolútna hviezda s nenapodobniteľným štýlom hry."
O rok neskôr na Haška nadviazal Jaromír Jágr, ktorý mal k Hart Trophy blízko aj v rokoch 2000 a 2006, keď získal Lester B. Pearson Award pre najlepšieho hokejistu NHL podľa voľby samotných hráčov. "To si vážim najviac," povedal vtedy útočník s číslom 68, ktorý bol v Pittsburgh Penguins na individuálnom vrchole, bežne zbieral cez sto bodov za sezónu a celkovo päťkrát vyhral Art Ross Trophy.

A to nebolo všetko.
Slovenský forvard Pavol Demitra, ktorý neskôr tragicky zahynul pri páde lietadla ruského tímu Lokomotiv Jaroslavľ, si v roku 2000 prišiel na pódium pre Lady Byng Trophy za gentlemanské správanie a vysoký herný štandard. V tej sezóne nazbieral v 71 štartoch za St. Louis Blues 75 bodov a mal len osem trestných minút.
Na udelenie cien sa vtedy nemohol dostaviť kvôli odloženému letu do Toronta, kde sa galavečer konal. A ako keby v úspech ani veľmi neveril - doma v Dubnici si na noc vypol telefón.
"Hneď ako som ho ráno pustil, pozrel som sa na správy. Prvý mi písal Michal Handzuš, že som vyhral. Volal mi agent. Volali všetci moji kamaráti. A počul som to v slovenskom rádiu," opisoval vtedy Demitra denníku Post-Dispatch. "Som strašne šťastný. Aj keď som bol v nominácii, vôbec som to nečakal."
Úspechy hokejovej školy ešte zo spoločného Československa v tých rokoch pokračovali. Milan Hejduk si 53 gólmi v sezóne 2002-03 vystrieľal Maurice Richard Trophy pre najlepšieho kanoniera sezóny, Roman Čechmánek získal spolu s Robertom Eschem z Philadelphia Flyers William Jennings Trophy pre brankárov s najnižším počtom inkasovaných gólov - rok potom, ako ju získal Dominik Hašek v drese Detroit Red Wings, spolu s Jágrom pravidelný účastník All-Star šestky NHL, do ktorej bol v roku 2002 vymenovaný aj Patrik Eliáš a tak sa v nej ocitli hneď traja Česi.
Tí úplne bežne vyhrávali aj cenu NHL Plus/Minus Award za najlepšiu účasť na ľade pri strelených -inkasovaných góloch: v roku 2001 ju získal Eliáš, v roku 2003 Hejduk, o rok neskôr obranca Marek Malík a ešte v roku 2009 David Krejčí, vtedajší aj súčasný útočník Boston Bruins.
Neskôr prišla aj vlna slovenských trofejí. V roku 2009 získal Zdeno Chára Norris Trophy pre najlepšieho obrancu sezóny a o dva roky neskôr aj Mark Messier Leadership Award, keď ako prvý slovenský kapitán v histórii priviedol Boston Bruins k zisku Stanley Cupu. Slávnostného udelenia cien sa zúčastňoval pravidelne, na Norris Trophy bol skromný obor nominovaný celkovo šesťkrát: v rokoch 2004, 2008, 2009, 2011, 2012 a 2014.
A na doplnenie: Jaroslav Halák zase spolu s Brianom Elliottom zo St. Louis získali Jenningsovu cenu v roku 2012.
To všetko je teraz minulosťou. Ďalšiu spomienkou na slávne časy, keď hráči z malých krajín uprostred Európy dominovali NHL.
Tento rok nie je medzi troma finalistami jednotlivých trofejí ani jeden slovenský či český hokejista.
A hlavné ceny sú už roky vyhradené pre Kanaďanov, Američanov, Švédov či Rusov.
Slováci a Česi na novú vlnu superhviezd zatiaľ márne čakajú.