Skip to main content

Hokejové nekonečno alebo Ešte jednu sezónu

Odchádzanie niektorých hráčov je poriadne dlhé. Hašek, Jágr, Iginla a ďalší by o tom mohli rozprávať

Autor Marek Burker / NHL.com/sk

Končím!

Vypustiť z úst toto oznámenie nie je ani zďaleka také ľahké, ako sa komukoľvek nezasvätenému môže na prvý pohľad zdať.

Aktuálne informácie o tom, že Jarome Iginla po vyriešení zdravotných komplikácií trénuje s bostonským záložným tímom Providence Bruins a mohol by sa znovu objaviť v NHL (ktorú oficiálne nikdy neopustil), oživila spomienky na príbehy hráčov, ktorých odchádzanie sa predlžovalo na dlhé roky.

Tých, ktorí hokejový svet nedokázali opustiť len tak zo dňa na deň.

Jeden z nich ešte stále hrá. Aj keď 'len' druhú najvyššiu českú súťaž za Kladno. A asi ešte stále niekde v kútiku duše dúfa, že sa vráti do súťaže, v ktorej sa vyšplhal do absolútnej špičky historických tabuliek. Jaromír Jágr.

 

[Viac o téme: Jágr oslavuje 46 rokov. A je v tom aj žiaľ]

 

"Hokej chcem hrať do päťdesiatich," niekoľkokrát zopakoval legendárny útočník. Aj keď svoje slová niekoľkokrát spochybnil a vzápätí zase potvrdil, už to tak vyzerá. Po zavŕšení 46 rokov v polovici februára nepadla o konci kariéry ani zmienka.

Dominik Hašek zašiel v tomto smere ešte ďalej. Ten sa so svetom hokeja rozišiel hneď niekoľkokrát, ale vždy sa vrátil. Definitívny bol až posledný odchod potom, ako s Pardubicami vyhral českú ligu a potom strávil jeden rok v Kontinentálnej lige.

"Sám som sa ponúkal, ale nedohodli sme sa. Takže nevidím dôvod, prečo by ma teraz zrazu mali chcieť v NHL. Skrátka počítam s tým, že už sa ako brankár do hokeja nevrátim. Neverím, že o mesiac za mnou niekto príde, že ma potrebuje," povedal pre isport.cz v roku 2012 potom, ako sa neúspešne snažil vrátiť do NHL - v 47 rokoch!

"Privítal by som to, natrénované mám, ale považujem to za vysoko nepravdepodobné. Keď sa to nestalo doteraz, ťažko zrazu niekto zmení postoj. Vnútorne som pripravený na koniec."

K odchodu do hokejového dôchodku ho donútil až nezáujem o jeho služby, čo pri predchádzajúcich pauzách v mladšom veku a pri skvelej výkonnosti nehrozilo.

Trápenie dvoch veľkých kamarátov Patrika Eliáša a Martina Havláta sa zase tak trochu zmenilo na silený pokus o naťahovanie kariéry.

Obaja mali obrovský talent a hlavne Eliáš aj senzačnú kariéru. Ako legenda New Jersey Devils však vinou dlhodobých problémov s kolenom nezažil dôstojný koniec. Havlát bojoval so zraneniami vlastne celý život a posledný pokus ešte raz všetko oživiť v St. Louis Blues nedopadol dobre.

Najmä pocitovo.

"Po prvej tretine zápasu proti New York Rangers v Madison Square Garden som sedel v kabíne a myšlienkami som lietal úplne niekde inde ako nad hrou. Desilo ma vedomie, že sa ozval starý známy pocit," zveril sa pre server bezfrazi.cz. "Zase. Pichlo ma v trieslach. Bolo mi bez najmenších pochýb jasné, čo sa deje."

Tak sa skončila jeho kariéra. Nedobrovoľne. A o dosť skôr, ako keby bol zdravý. Havlát nemal inú možnosť, jeho telo povedalo dosť.

Nakoniec aj jeho dobrý známy, slovenský útočník Marián Hossa, nechce povedať definitívne zbohom, hoci v Chicago Blackhawks vynechal celú sezónu kvôli alergii na výstroj. V januári pritom oslávil 39. narodeniny.

Lenže ani skončiť len tak bez zdravotných problémov nie je o nič ľahšie. Človek sa 30 a viac rokov venuje jednému športu, pravidelnej rutine, často zabúda na zadné vrátka. Aj keď hokejisti po odchode z NHL netrpia materiálnou núdzou, tá predstava prázdnoty ich desí.

Tak to bude aj v prípade Iginlu. Inak by znova neabsolvoval známy dril.

A nehovoril by si znova a znova: "Ešte jednu sezónu… Poslednú!"

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.