Skvelý rok sa nekončí, Crosby môže očakávať dve ceny

Hokejová sezóna 2016-17 mala jednu veľkú istotu. Hneď ako na ľad skočil Sidney Crosby, patrilo sa zložiť klobúk, pretože práve prišiel šampión.
Kapitán Pittsburgh Penguins vyhral v podstate všetko, čo vyhrať mohol.

Ešte predtým, ako vypukol nový ročník NHL, sa ako šéf Kanady radoval z triumfu na World Cup of Hockey a na Svetovom pohári ho vyhlásili za najužitočnejšieho hráča turnaja. No a v úplnom závere, v júni 2017, výraznou mierou zariadil, že Penguins ako prvý klub od roku 1998 obhájili víťazstvo v Stanley Cupe. Navyše druhýkrát za sebou získal Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho muža play off.
Do toho mu už v predstihu patrí Maurice Richard Trophy, lebo Crosbyho 44 gólov v základnej časti nemalo medzi strelcami v NHL konkurenciu.
Lenže tak ako Crosbyho kariéru sprevádza neutíchajúca túžba po triumfoch, nemusí končiť ani so zberom trofejí. V stredu 21. júna pri vyhlasovaní cien NHL v T-Mobile Arene v Las Vegas kandiduje na dve najuznávanejšie: Crosby je v trojici na Hart Trophy pre najužitočnejšieho muža ligy aj na Ted Lindsay Award, ktorú udeľujú samotní hokejisti tomu najlepšiemu z vlastných radov.

Patria však pittsburskej ikone práve tieto pocty?
To bude jeden z najzaujímavejších motívov ceremoniálu. Zhoda totiž nepanuje, ba čo viac - obe strany nájdu dostatočné argumenty, prečo by Crosby prestížne trofeje (ne)mal získať.
Tábor zástancov poukazuje na to, že Crosbyho sezóna 2016-17 patrila medzi výnimočné.
"Nepoznám žiadneho hokejistu, ktorý by mal taký drajv ako on. Vlastne asi nepoznám žiadneho takého športovca," vychvaľoval ho v priebehu finálovej série kouč šampiónov Mike Sullivan: "Má množstvo talentu, ale talentovaných borcov je veľa. Odlišujú ho vôľa, túžba a ochota podriadiť tomu všetko. Všetko, čo môže dostať pod kontrolu, kontroluje."
Ďalším argumentom je koruna kráľa strelcov, ktorú po štyroch rokoch zobral Alexovi Ovechkinovi. Crosby nastrieľal viac gólov len v ročníku 2009-10, keď za 51 zásahov tiež získal Maurice Richard Trophy. Ale v súčasnej NHL je ešte tesnejšie, gólmani sú lepší a väčší, obrany kvalitnejšie.
A tak 44 gólov ukazuje na Sullivanom spomínanú ochotu neustále hľadať cesty k zlepšeniu; napríklad v tečoch, aktuálne extrémne cenenej činnosti, patrí Crosby medzi najlepších v lige. Stoja za tým hodiny a hodiny extra cvičení na tréningoch aj po nich.

Ale teraz k názorom, prečo Crosby naopak oslavovať nemá. Vychádzajú zo samotnej definície Hart Trophy a Ted Lindsay Award, čo je tak trochu úloha pre jazykovedcov - čo si vlastne predstaviť pod slovom 'najužitočnejší' či 'mimoriadny', ktorými sú obe ceny charakterizované?
Pre mnohých to znamená nasledujúcu vec: najužitočnejší je ten, kto najvýraznejšie pozdvihne svoj tím. Čiže to, že pri pohľade na Crosbyho rivalov v boji o Hart Trophy sa musíte pýtať: kde by boli Edmonton Oilers bez Connora McDavida? A ako by vyzerali výsledky Columbus Blue Jackets vo chvíli, keď by v ich bránke nestál Sergei Bobrovsky?
Penguins sú s Crosbym pochopiteľne ešte silnejší a nebezpečnejší. Ale pokým Oilers bez svojho mladučkého kapitána a Blue Jackets bez ruského brankárskeho esa by sa možno ani nedostali do bojov o Stanley Cup, Pittsburgh by základnú časť zrejme zvládol aj bez kapitána. A obe ceny hodnotia práve dlhodobú súťaž.
Čím sa presúvame k Ted Lindsay Award. Crosby aj McDavid predviedli veľa mimoriadnych chvíľ. Rovnako však aj bek San Jose Sharks Brent Burns, ktorý svojimi unikátnymi ofenzívnymi schopnosťami redefinuje úlohu hviezdneho beka (sekundovať mu môže asi len Erik Karlsson z Ottawa Senators). Bol niekto z týchto troch 'mimoriadnejší' než ostatní? Ťažká voľba.
NHL môže tešiť, že pred slávnostným večerom sa rozoberajú aj takéto témy - ukazuje to dostatok veľkých osobností, ktoré v lige pôsobia. Crosby medzi nich nepochybne patrí a streda ukáže, či ročník snov doplní o ďalšie pocty.