Skip to main content

Sekera z tímu cíti ambície na Stanley Cup

Začali sme si veriť a ako mužstvo sme začali hrať poriadne, komentuje vzostup Dallasu jeho slovenská posila

Autor Michael Langr @NHLsvk / nezávislý autor NHL.com/sk

V rubrike '10 otázok' vám prinášame rozhovory s hráčmi NHL a so zaujímavými osobnosťami okolo ligy. V ďalšom vydaní v sezóne 2019-20 sme vyspovedali slovenského obrancu Andreja Sekeru z Dallas Stars.

Dlho o ňom nebolo veľmi počuť. Aj keď podával solídne výkony a poctivou prácou pomáhal budovať základy súčasného úspechu svojho nového mužstva, nepredvádzal krásne akcie ani nestrieľal góly. Keď však starý rok vystriedal nový, prelomila sa aj hrádza a Andrej Sekera o sebe dal poriadne vedieť.  

Hneď 1. januára v populárnom dueli Winter Classic gólom pomohol Dallasu k výhre 4:2 nad Nashville Predators a o dva dni neskôr skóroval aj do siete Detroit Red Wings. Stars aktuálne patria medzi najrozbehnutejšie tímy NHL a aj keď slovenský bek nie je ich najväčšou hviezdou, je dôležitou súčasťou ich veľkého vzostupu, ktorý tím z Texasu aj vďaka siedmim výhram z ôsmich povianočných duelov vytiahol na druhé miesto v Centrálnej divízii a späť medzi kandidátov na najvyššie méty.

Video: Sekera strelil prvý gól za Dallas

"Ambície sú vysoké," hovorí tridsaťtriročný Sekera pre NHL.com/sk.

Na úvod sa vráťme k novoročnému zápasu Winter Classic, ktorý ponúkol skvelý hokej aj veľký obrat Dallasu, ku ktorému ste prispeli streleným gólom. Ako ste si túto udalosť užili? 

"Bol to veľký zážitok a budem si to pamätať do konca života. Od toho tréningu, ktorý sme o deň skôr mali aj s rodinami, cez celú šou až po skvelú organizáciu tejto akcie. Pre diváka bolo určite veľmi zaujímavé, ako ten zápas potom dopadol. Bolo čo sledovať a mne sa podarilo streliť gól. Ten zápas si skrátka zapamätám."

Čím to je, že ste na prvý gól za Dallas čakali až do Nového roka a hneď po Silvestri vám to tam začalo padať?  

"Netuším. Vždy keď sa dá, snažím sa ísť do útoku. Niekedy to tam padne a niekedy nie. Je to aj trochu o šťastí. Snažím sa hrať ten istý hokej, ale niekedy je k tomu aj gól a inokedy nie."

Ako ste spokojný so svojou úlohou v tíme? 

"Hlavne som rád, že som zdravý, to je pre mňa po dvoch rokoch so zraneniami najdôležitejšie. Zatiaľ som zdravý a hrám, snažím sa chalanom čo najviac pomáhať. Mladším, starším, komunikovať s nimi - to je moja úloha."

Bolo ťažké si zvyknúť si na iný štýl v porovnaní s tým, ktorým ste hrali vo vašom predchádzajúcom pôsobisku v Edmontone?  
"Trochu áno. Dallas hrá trochu odlišným systémom, určite to niekoľko zápasov trvalo. Ale teraz je už všetko v poriadku."

Ako ste sa zabývali v Dallase? Po chladnom Edmontone je to asi príjemná zmena, nie?  

"Určite je to lepšie. Hlavne kvôli rodine. Po tréningoch môžeme ísť niekam von, hrať sa na ihrisko a podobne. V Edmontone bolo pekne, ale teploty vám niekedy nedovolili ísť von."

Dallas je vaša piata destinácia v NHL. Predtým ste hrali v Buffale, v Caroline, v Los Angeles a v Edmontone, takže poznáte obidve konferencie a všetky štyri divízie. Môžete porovnať svoje pôsobiská? Kde sa vám najviac páčilo hokejovo, kde mimo hokeja a kde to naopak nebolo úplne ono?  

"Ťažko povedať. V každej destinácii bolo niečo pekné aj niečo zlé. Nedá sa povedať, ktorá bola najhoršia a ktorá najlepšia. Každá nejakým spôsobom zasiahla do môjho života a každá vo mne niečo zanechala."

V Dallase hrajú aj vaši českí 'skorokrajania': Roman Polák a Radek Faksa. Ako vám pomohli s aklimatizáciou? 
"Super. Chalani mi pomohli, povedali mi, kam a prečo treba ísť, boli veľmi nápomocní. Takže som veľmi rád, že sme tu traja."

Stars v lete posilnili aj skúsení veteráni Joe Pavelski a Corey Perry a po slabšom úvode sa tím v zime výborne rozbehol. Cítite z mužstva ambície a vieru, že máte na Stanley Cup? 

"Určite. Hlavne po tom začiatku si chalani začali veriť a ako mužstvo sme začali hrať poriadne. Myslím si, že keď hráme svojím systémom a náš hokej, ktorý nás zdobil počas tej víťaznej série, tak môžeme poraziť hocikoho. Videli sme to napríklad (v utorok) v Colorade, tam sme začali zle, ale potom sme sa stále zlepšovali a nakoniec sme vyhrali (3:2 po predĺžení). Takto by sme mali hrať po celý čas. Najprv sa treba dostať do play off a potom uvidíme, čo sa tam stane."

Na jeseň ste sa zranili po škaredom páde na mantinel. Aká veľká to bola komplikácia? 

"Nechýbal som až tak dlho, bol som mimo hry len tri či štyri zápasy, takže asi týždeň a pol. Dovoľovalo mi to korčuľovať, ale nemohol som nič robiť s hornou polovicou tela. Ale nebolo to také zlé, po návrate som takmer ani necítil, že som mal nejakú pauzu."

Spomeniete si ešte niekedy na májové majstrovstvá sveta v Košiciach? Ako veľmi vás spätne mrzí, že to pred domácimi fanúšikmi nevyšlo? 

"Nikdy vás nepoteší, keď máte takéto podujatie doma a nedosiahnete základný cieľ, teda štvrťfinále, aby ste postúpili do ďalších bojov. Stále ma to mrzí, ale nič sa nedá robiť. Taký je niekedy život."

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.