Skip to main content

Pred 22 rokmi vstúpilo Slovensko na svetovú scénu

Autor Michael Langr / NHL.com

V historii mezinárodního hokeje se v rámci československé reprezentace proslavilo mnoho hvězd ze Slovenska. Namátkou uveďme jména jako Vlado Dzurilla, Peter Štastný, Vincent Lukáč, Igor Liba, Dárius Rusnák nebo Dušan Pašek.

Samostatná slovenská reprezentace však začala dobývat respekt hokejového světa až po rozdělení federace v roce 1993. Hned v následujícím roce dokázala, že se s ní musí počítat i na té nejvyšší úrovni.

13. februára 1994 presne pred 22 rokmi, nastúpila slovenská hokejová reprezentácia na prvý zápas Zimných olympijských hier v nórskom Lillehammeri proti Švédsku. V ére samostatnosti Slovenska sa národné mužstvo po prvý raz predstavilo na najvyššom hokejovom fóre. Fanúšikovia dodnes spomínajú na tento turnaj s hrdosťou a zároveň s trpkosťou.

Mnohí Slováci považovali za nespravodlivé, keď slovenskí hokejisti museli po rozdelení Československa hrať až v C skupine a postupne sa prebojovávať medzi elitu. Práve olympijské hry v Lillehammeri boli pre Slovákov možnosťou, ako dokázať svetu, že patria medzi najlepších.

Cesta Slovenska na olympiádu viedla cez kvalifikáciu v Sheffielde. Víťazstvo zverencov trénera Júliusa Šuplera v turnaji s impozantným skóre 25:8 dodalo mužstvu sebadôveru.

"Bol som nesmierne šťastný a hrdý na to, koľko schopných a talentovaných hráčov na Slovensku máme," opísal prvé víťazné pocity kapitán mužstva Peter Šťastný vo svojej autobiografii s názvom Hokej na dvoch kontinentoch.

Napriek dvom titulom majstra sveta a úspešnej kariére v NHL považoval legendárny útočník účasť na olympiáde v Lillehammeri v drese Slovenska za vrchol svojej kariéry. Práve Šťastnému sa dostalo pocty, že na otváracom ceremoniáli niesol vlajku svojej krajiny.

"Bral som to, ako odmenu a česť niesť ako prvý slovenskú vlajku na olympijských hrách. Keď som kráčal s našou vlajkou na čele výpravy, ustavične som si kládol otázku, či sa mi to nesníva. Bol som na seba a na svoju krajinu nesmierne hrdý a tento pocit mám navždy zapísaný v duši," spomína útočník, ktorý v NHL nazbieral v drese Quebec Nordiques, New Jersey Devils a St. Louis Blues 1239 bodov, najviac zo všetkých Slovákov v histórii. A pred odchodom do Ameriky bol na konci 70. rokov oporou spoločnej československej reprezentácie, s ktorou získal dva tituly majstra sveta.

Súpiska slovenského tímu

Brankári:

Jaromír Dragan
Eduard Hartmann
Miroslav Michalek

Obrancovia:

Jerguš Bača
Vladimír Búřil

Miroslav Marcinko
Stanislav Medřík

Ľubomír Sekeráš

Marián Smerčiak
Róbert Švehla

Ján Varholík

Útočníci:

Jozef Daňo
Oto Haščák
Branislav Jánoš

Ľubomír Kolník
Roman Kontšek

Žigmund Pálffy
Róbert Petrovický
Vlastimil Plavucha
Dušan Pohorelec

René Pucher

Miroslav Šatan

Peter Šťastný

Na olympiáde 1994 začali Slováci remízou se Švédskom s mladým útočníkom Peterom Forsbergom v zostave. Výsledok 4:4 bol prekvapením prvých dňov na turnaji.

"Remíza so silným súperom pomohla navodiť v mužstve mne už dávno nepoznanú atmosféru eufórie, ktorú bolo cítiť všade," hovoril aj po rokoch líder tímu Peter Šťastný. Na medzinárodnom fóre sa v Lillehammeri predstavili aj hráči ako Miroslav Šatan, Žigmund Pálffy, Róbert Petrovický a Róbert Švehla, ktorí sa neskôr presadili aj v NHL.

Po víťazstvách nad Kanadou 3:1, Talianskom 10:4, Francúzskom 6:2 a po ďalšej remíze s USA 3:3 vyhralo Slovensko skupinu pred Kanadou a Švédskom. To bola z tehdajšieho pohľadu senzácia.

"V základnej skupine sme zaskočili všetkých a príjemne i sami seba," spomínal podľa denníku Pravda nekompromisný obranca Róbert Švehla, ktorý v následujúcej sezóne odišiel do NHL, kde ohohral 655 zápasov a nazbieral 335 bodov v tímoch Florida Panthers a Toronto Maple Leafs.

Počas turnaja prichádzali zo Slovenska do Nórska povzbudzujúce faxy. Celý národ dýchal so svojim reprezentačným mužstvom.

"Chytili sme sa my i ľudia doma. Prežívali sme niečo, s čím sme sa predtým nestretli a eufóriu sme preniesli aj na ľad," dodal Švehla.

Vo štvrťfinále však prišiel nešťastný zápas s Ruskom, ktoré skončilo v druhej skupine až na štvrtom mieste. Tesne pred koncom za stavu 2:2 nepremenil Šťastný tutovku a vyrovnaný zápase dospel až do predĺženia. Do konca nadstavenej časti zostávalo 81 sekúnd, keď Rusko vsietilo gól a Slovensko bolo z turnaja vyradené.

Pamätníci spomínajú, že niektorí slovenskí hráči v šatni plakali, ako malé deti. Sedeli vo výstroji a nechceli veriť, že sen o medaile sa skončil.

"Bolo to, ako by ma niekto ovalil kladivom. Také rozčarovanie som nezažil vari nikdy v živote," hovoril Šťastný.

Smútok zavládol na celom Slovensku.

"Dúfal som, že prídu penalty a vzhľadom na schopnosti našich skvelých zakončovateľov som veril, že v nájazdoch by sme boli bližšie k postupu. Kdesi mi zostal lístoček s menami Šťastný, Pálffy, Petrovický, Jánoš a Šatan. Táto päťka mala rozhodnúť v trestných strieľaniach," spomínal Šupler v knihe Hokej, moja vášeň.

TUrnaj vyhrálo Švédsko pred Kanadou, tretie skončilo Fínsko. Pre Slovákov bola slabá náplasť, že najlepším strelcom celého turnaja sa stal Šatan s deviatimi gólmi a bodovanie vyhral s 10 bodmi Pálffy, druhý bol Šatan a tretí Šťastný.

Ten si premárnenú šancu proti Rusko dlho vyčítal. Účinkovanie na ZOH 1994 však stále radí k najemotívnejším a najkrajším zážitkom vo svojej bohatej hokejovej kariére.

Pre Slovensko bolo odrazovým mostikom k medzinárodnému rešpektu a základným stavebným kameňom fanúšikovskej základne, ktorá patrí k najvernejším na svete.

Čítajte viac