Skip to main content

Pred 20 rokmi pomohol Šťastný Slovensku medzi elitu

Autor Michael Langr / NHL.com

Hral za Československo aj za Kanadu, ale keby ste sa spýtali Petra Šťastného na najväčšie chvíle jeho reprezentačnej kariéry, zrejme by vám povedal o udalostiach, ktoré sa stali presne pred dvadsiatimi rokmi.

21. apríla 1995, len pár týždňov po tom, čo odohral posledný zo svojich 977 zápasov v NHL, doviedol slávny útočník Slovensko do najvyššej skupiny majstrovstiev sveta IIHF. Veľký slovenský patriot aj v 39 rokoch na šampionáte skupiny B v Bratislave nazbieral 16 bodov v šiestich zápasoch, stal sa najproduktívnejším aj najužitočnejším hráčom turnaja a vytiahol domáci výber medzi svetovú elitu.

Po rozdelení Československa v roku 1993 pripadla úloha hokejového nástupcu Česku, ktoré malo v spoločnej reprezentácií väčšinu hráčov. Slovensko bolo - napriek tomu, že v NHL vtedy žiarili jeho veľké hviezdy ako Peter Bondra alebo Žigmund Pálffy a výkonnostne pravdepodobne už vtedy patrilo medzi 10 najlepších národných tímov sveta - vedené ako nový člen medzinárodnej hokejovej federácie IIHF. A ako také bolo zaradené až do tretej najvyššej skupiny.

Šťastný si vzal za úlohu to zmeniť.

Na olympiáde v Lillehammeri 1994 sa Slovensko prvýkrát ukázalo ako budúca hokejová mocnosť. Medzi svetovou elitou skončilo šieste a Šťastný k tomu pomohol piatimi gólmi a deviatimi bodmi v ôsmich zápasoch.

Slávny veterán bol už dvojnásobným majstrom sveta s Československom (1976 a 1977) aj víťazom Canada Cupu 1984 s Kanadou. Až v roku 1994, keď pri zahajovacom olympijskom ceremoniáli niesol slovenskú vlajku, si prvýkrát pripadal, že konečne reprezentoval svoju skutočnú krajinu.

V tom istom roku potom Slovensko ešte bez svojho najslávnejšieho hráča v zostave vyhralo šampionát skupiny C a postúpilo o stupeň vyššie. O rok neskôr prišli Šťastného veľké chvíle v jeho rodnej Bratislave.

Kruh na sklonku skvelej kariéry hokejového velikána sa uzavrel.

To putovanie začalo už pred 40 rokmi, keď Šťastný začal hrať najvyššiu československú súťaž za bratislavský Slovan. So starším bratom Mariánom a s mladším Antonom vytvorili svetový unikát - útok, ktorý v roku 1979 doviedol materský klub k prvému československému titulu v histórii, cez spoločnú reprezentáciu a postupnú emigráciu sa dostal až do NHL a od sezóny 1981-82 hral celý za jeden tím NHL - Quebec Nordiques.

Peter, ktorý za Quebec začal s Antonom hrať už v roku 1980, hneď v prvej sezóne nazbieral 109 bodov v 77 zápasoch. O sezónu neskôr už po boku Mariána ich mal v 80 zápasoch 139, čo je jeho osobný rekord. V 80. rokoch bol v NHL produktívnejším hráčom než on len hokejový kráľ kráľov, Wayne Gretzky. Celkovo dal 450 gólov a nazbieral 1219 bodov, v play off pridal ďalších 33 gólov a 105 bodov. Dodnes je považovaný za jedného z najlepších európskych útočníkov histórie, ktorého prevýši snáď len Jaromír Jágr.

"Nikdy som nebol špičkovým strelcom - bombardérom, najrýchlejším korčuliarom ani železným mužom. Nemal som ruky ako (Mario) Lemieux, nohy ako (Pavel) Bure, ale nemal som ani výrazné slabiny," rozprával Šťastný denníku SME.

Pokým Marián si NHL zahral naposledy v sezóne 1985-86 a Anton o tri roky neskôr (obaja dohrávali kariéry vo Švajčiarsku), Peter vydržal najdlhšie. V roku 1990 prestúpil po takmer desiatich sezónach do New Jersey Devils a v roku 1993 potom do St. Louis Blues. Tam odohral 17 zápasov, než sa vrátil do Európy, kde pomohol Slovensku na spomínanej olympiáde v Nórsku. V nasledujúcom ročníku si už zahral za St. Louis len v siedmich zápasoch. Ale o to väčšiu stopu v tej sezóne zanechal v srdciach slovenských fanúšikov.

Majstrovstvá sveta v elitnej skupine A, kam Slovensku pomohol postúpiť, už ako hráč s tímom nestihol. "Ale stihol som ich vo funkcii generálneho manažéra. V rokoch 2000 až 2006 som sa cítil súčasťou tímu," spomínal v denníku SME.

"Mal som šťastie tešiť sa v kabíne s chlapcami zo všetkých medailí – zo striebornej v Petrohrade (2000), zlatej z Göteborgu (2002) i z bronzovej v Helsinkách (2003). Užil som si to," dodal člen Siene slávy v Toronte, kam bol uvedený v roku 1998.

Osud Slovenska mu ďalej leží na srdci. Stal sa poslancom v Európskom parlamente. Bojoval s predsedom hokejového zväzu Jurajom Širokým, bývalým agentom ŠtB.

Jeho synovia Ian Stastny a Paul Stastny vyrastali v St. Louis, obaja reprezentovali USA. Ale svetobežník Peter bude na blížiacich sa majstrovstvách sveta v Prahe a Ostrave fandiť len a len Slovensku.

Krajine, ktorej reprezentácii tak výrazne pomohol dostať sa medzi elitu.

Čítajte viac