Skip to main content

Pred 13 rokmi vystrelil Bondra zlato pre Slovensko

Autor Michael Langr / NHL.com
Fanúšikmi aj energiou nabité námestie SNP exploduje radosťou, po celej krajine od Bratislavy až po Sninu lietajú zátky od šampanského. Peter Bondra práve v Göteborgu trafil do sete ruského brankára Maxima Sokolova, do konca finále šampionátu zostávalo 100 sekúnd. A tie už sústredená slovenská defenzíva zvládla.

Presne pred 13 rokmi Slovensko porazilo vo finále Rusko 4:3 a prvýkrát v histórii sa stalo majstrom sveta IIHF. Splnil sa tak sen generácii fanúšikov malej krajiny pod Tatrami o samostatnej reprezentácii, ktorá dobyla svet. Podarilo sa jej to už na desiatom šampionáte od rozdelenia federácie a na siedmom od postupu do elitnej skupiny MS.

"Vtedy sme zapísali Slovensko na mapu svetového hokeja," uviedol neskôr Bondra o najskvostnejších okamihov reprezentačnej kariéry.

V NHL legendárny útočník Washington Capitals také pocity nezažil. Dostal sa do finále Stanley Cupu, ale nikdy ho nevyhral - v roku 1998 podľahol jeho tím víťazom Detroit Red Wings 0:4 na zápasy.

Rodák z ukrajinského Lucku mal sovietske občianstvo. Slovenské získal až v 90. rokoch už ako hráč Capitals, kam sa dostal až cez 8. kolo draftu 1990 - pretože predtým nemal koho reprezentovať, nebol útočník celku VSŽ Košice pre skautov tak na očiach ako množstvo ďalších hokejistov spoza otvorenej železnej opony.

"Washingtonský skaut Jack Button sa bol pozrieť na náš zápas vo Vítkoviciach, kde sledoval ich obrancu Richarda Šmehlíka. Čítal som v novinách, že tam bude. Bola to moja šanca. Vyhrali sme, ja som dal dva góly a na jeden prihral," spomínal Bondra v MF DNES. "Potom sa prišiel pozrieť aj do Košíc. Pýtal sa, či mám záujem v NHL hrať. Odpovedal som trochu hlúpo, že som nad tým nepremýšľal. Potom som odišiel do kempu a odvtedy som bol hráčom Washingtonu."

V hlavnom meste USA odohral 14 sezón a preslávil sa ako kanonier, ktorý končil kariéru po krátkych angažmánoch v Ottawa Senators, Atlanta Thrashers a Chicago Blackhawks s bilanciou 503 gólov a 892 bodov v 1081 zápasoch. Za Capitals dal 472 gólov a 825 bodov a v oboch kategóriách vytvoril klubový rekord, ktorý prekonal až v uplynulej sezóne Alex Ovechkin (body v novembri 2014, góly 31. marca 2015).

V 90. rokoch si ale za Slovensko zahral len dva neúspešné zápasy v olympijskej kvalifikácii v Nagane 1998. Washington vtedy patril do silnejšej polovice NHL a s výnimkou rokov 1997 a 1999 hral vždy play off. "Jeden čas sme stále postupovali, šampionáty boli vtedy skôr a ja som ich nemohol stihnúť. Keď (medzinárodná federácia) IIHF posunula termín a bola možnosť, prišiel som," hovoril Bondra, ktorý reprezentoval na MS až v roku 2002 a 2003 a v oboch prípadoch si priviezol medailu. Kým z Helsínk 2003 mala bronzový lesk, po návrate z Göteborgu do Bratislavy 12. marca 2002 mu na krku visela tá najcennejšia.

O prvý a zatiaľ jediný titul pre Slovensko sa zaslúžil tak ako málokto. Na šampionáte dal v deviatich zápasoch sedem gólov a presadzoval sa hlavne v najdôležitejších zápasoch. Keď Slováci zahájili ťaženie za zlatom vyradením Kanady, ktorú v štvrťfinále porazili 3:2, sám sa o to postaral dvoma zásahmi vrátane toho víťazného v čase 4:37 tretej tretiny.

V semifinále proti Švédsku nedal nájazd v penaltovom rozstrele, napriek tomu ho Slovensko vyhralo a druhýkrát za posledné tri roky sa ocitlo vo finále. Kým v Petrohrade 2000 v ňom podľahlo Česku, v Göteborgu ho zvládlo. Bondra totiž rovnako ako Kanade vsietil dva góly aj Rusom.

V tom pamätnom zápase išli Slováci za víťazstvom ako buldoci. Po góloch Ľubomíra Višňovského a Bondru vyhrali prvú tretinu 2:0, gólman Ján Lašák inkasoval až na začiatku druhej časti. O tri minúty neskôr už to bolo po zásahu Miroslava Šatana 3:1. A aj keď zborná vďaka druhému gólu Maxima Sušinského necelých päť minút pred koncom tretej tretiny vyrovnala, Bondra predĺženie nepripustil.

"Bol to výnimočný moment. Ani sa to nedá popísať. Tá strela nebola len moja, tá bola celého mužstva. Celé naše snaženie ako keby v tej chvíli sadlo na moju hokejku, ja som ten puk len vypustil. Strela išla perfektne pod hornú tyčku," opísal zlatú trefu, ktorú si občas rád pripomenie na DVD. "Keď finále vidím, ešte teraz mi behá mráz po chrbte."

Čítajte viac